Odstraňovanie výkvetov a nečistôt z povrchu stavebných materiálov
Jedným z nežiaducich estetických javov, ktoré sa vyskytujú na stavebných materiáloch, sú vápenné výkvety. Tie sa na častiach stavieb, ktoré pozostávajú z materiálov na báze hydraulicky tuhnúcich spojív, najmä cementu, prejavujú ako biele povlaky, resp. mapy. Ide najmä o povrchy betónov, omietok, škárovacích hmôt a pod. Podobné problémy spôsobujú aj zvyšky uvedených zatvrdnutých hmôt. Keďže na výskyt výkvetov vplýva viacero faktorov, ako napr. teplota prostredia, vlhkosť vzduchu a iné klimatické podmienky, môžu sa tieto estetické chyby objaviť až po realizácii stavby. Ich výskyt nemá zásadný vplyv na životnosť. Napriek tomu, že ide len o estetické chyby, spôsobujú na stavbe nemalé problémy pri jej odovzdávaní alebo počas garančnej lehoty.
Príčiny vzniku výkvetov
Počas hydratácie cementu prebiehajú chemické reakcie, pri ktorých vznikajú vo vode nerozpustné a čiastočne rozpustné látky. Z produktov hydratácie cementu, ktoré sú čiastočne rozpustné vo vode, je v najväčšej miere zastúpený hydroxid vápenatý. Jeho časť ostáva rozpustená v póroch stavebného materiálu. Vodný roztok hydroxidu vápenatého sa za určitých podmienok transportuje na povrch, odkiaľ sa voda postupne odparuje. Vápenný hydrát postupne reaguje so vzdušným oxidom uhličitým a vzniká nerozpustný uhličitan vápenatý vo forme bieleho výkvetu.
Tento transport môže byť spôsobený extrémnym vysychaním zámesovej vody alebo rovnakým mechanizmom po rozpustení vápenného hydrátu v mäkkej dažďovej vode, a to aj s väčším časovým odstupom po realizácii. Medzi parametre, ktoré vplývajú na tento negatívny jav pri príprave materiálov, patrí najmä množstvo zámesovej vody a s ním súvisiaci rozmer pórov v materiáli. Taktiež to závisí od zloženia cementovej zmesi, a to najmä prímesí, ktoré sú schopné chemicky viazať vápenný hydrát a znižujú tak možnosť tvorby výkvetu. Medzi takéto prímesi patrí napr. mikrosilika, metakaolín a popolček.
Pri niektorých cementoch, ktoré podobné prímesi už obsahujú, môže byť tvorba výkvetov nižšia. Tvorbu výkvetu počas životnosti ovplyvňuje tiež situovanie prvku na stavbe z hľadiska klimatických podmienok. Negatívny vplyv v exteriéri má najmä striedanie dažďa a slnečného žiarenia, vlhkosť vzduchu (pri vodných nádržiach), teplota prostredia, vietor a prievan. Pravdepodobnosť výskytu výkvetov v interiéri je menšia.
Opatrenia proti tvorbe výkvetov
Pri príprave hmôt na báze cementu sa odporúča dodržať predpísané množstvo zámesovej vody a pri betóne maximálne zhutnenie. Tieto opatrenia zabezpečia minimalizáciu rozmeru pórov v materiáli, a tým zníženie transportu roztoku na povrch. Pri spracovaní hmôt sa treba vyvarovať rýchleho vysychania, ktoré môže spôsobovať aj vznik zmrašťovacích trhlín. Medzi opatrenia ihneď po aplikácii patrí zamedzenie vplyvu priameho slnečného žiarenia, vetra a prievanu. V priebehu zretia treba materiál ošetrovať vodou, prípadne prekryť PE fóliou. Jednoduchšie ako ošetrovanie vodou je použitie prostriedkov na zníženie odparovania vody vo forme nástreku na povrch materiálu po jeho zavädnutí. Táto parozábrana čiastočne chráni povrch pred vnikaním dažďovej vody po vyzretí hmoty. Jej prebytok môže vylúhovaním vápenného hydrátu spôsobiť vznik výkvetov. Účinný spôsob, ako tomu zabrániť, je povrchová penetrácia hydrofobizačnými prostriedkami po vyzretí hmoty.
Odstraňovanie výkvetov
Ak sa na povrchu stavebného materiálu predsa len objaví výkvet (nerozpustný uhličitan vápenatý), vplyvom ďalšieho pôsobenia vzdušného oxidu uhličitého za prítomnosti vlhkosti sa mení na rozpustný hydrogénuhličitan vápenatý. Pomocou dažďovej vody sa vyplavuje z povrchu materiálu a intenzita výkvetu tak postupne klesá. Tento proces však môže trvať i niekoľko rokov.
Na okamžité odstránenie výkvetov (prípadne zvyškov stavebných hmôt) z povrchov stavebných materiálov, ktoré obsahujú cement, slúžia chemické prostriedky. Sú to látky na báze anorganických a organických kyselín s prídavkom pomocných látok, ktoré rozpúšťajú vápenný hydrát. Použitie prostriedkov obsahujúcich tieto kyseliny (chemicky agresívne látky) môže vizuálne poškodiť povrchy, z ktorých sa výkvet, resp. zvyšky hmôt odstraňujú. Možné poškodenie, resp. miera poškodenia závisí od charakteru podkladu a od použitej kyseliny vo výrobku. Pri čistení výkvetov alebo zvyškov hmôt môžu byť problematické napr. stavebné materiály, ktoré obsahujú anorganické farebné pigmenty, glazovaná či nasiakavá dlažba, obklady, mramor, sklo a pod. Z tohto dôvodu sa odporúča odskúšať prostriedky na malej časti povrchu, a to aj s najnižšou koncentráciou po ich zriedení vodou s krátkym časom pôsobenia. Postupným zvyšovaním koncentrácie prostriedku a času pôsobenia možno dosiahnuť optimálne podmienky na odstránenie výkvetov s minimálnym poškodením podkladu. V praxi sa chemické odstraňovanie výkvetov kombinuje s mechanickým, napr. pomocou kefy s kyselinovzdornými štetinami.
Kombináciou chemického a mechanického pôsobenia možno z povrchov stavebných materiálov odstrániť aj nečistoty organického pôvodu, napr. mach. V prípade, že ide o zvyšky hmôt na báze cementu, je mechanické odstraňovanie prioritné. Cementový kameň totiž obsahuje látky, ktoré nie sú v bežných kyselinách rozpustné (čiastočným rozpustením látok, ako napr. vápenného hydrátu, sa naruší štruktúra cementového kameňa). Na čistenie plastových foriem od cementových nánosov možno použiť prostriedky na báze kyselín. Pri ich odstraňovaní z foriem na báze dreva, kovu a pod. treba prostriedok dokonale spláchnuť vodou. Na zníženie hĺbkového účinku a narušenia štruktúry čistenej hmoty sa odporúča dôkladne navlhčiť podklad pred použitím prostriedku a po pôsobení prostriedok i nečistoty opláchnuť vodou.
Záver
Napriek tomu, že prostriedky na odstránenie vápenných výkvetov a zvyškov cementových hmôt sú účinné, nikdy nemožno zaručiť, že vyčistený povrch bude zodpovedať predstavám realizátora. Výsledný efekt závisí najmä od charakteru podkladu. Preto sa odporúča dodržiavať všetky opatrenia na zamedzenie tvorby výkvetu a po skončení práce ihneď odstraňovať zvyšky hmôt ešte v čerstvom stave.
Ing. Boris Havran
Autor pracuje ako vedúci výskumu a vývoja v spoločnosti Stachema Bratislava, spol. s r. o. Zaoberá sa vývojom chemických materiálov pre stavebníctvo.
Literatúra:
Bajza, A., Rouseková, I.: Technológia betónu, Bratislava, 2006.
