Odvodnenie plochých striech a odvetrávacie komíny
Pri rekonštrukcii a sanácii plochých striech sa musia realizačné firmy často vyrovnať s radom problémov a rozličných nárokov na technické riešenia, medzi ktoré patrí predovšetkým napojenie novej hydroizolácie na vnútorné dažďové zvody, spoľahlivé vyhotovenie odvetrávacích potrubí a prestupov rozličných káblov, zabezpečenie účinného prevetrávania dvojplášťových striech a podobne.
Vo väčšine prípadov treba pri rekonštrukcii plochej strechy riešiť zásadný problém, a to napojenie hydroizolácie na existujúci vpust, prípadne na pôvodné dažďové potrubie bez hrdla. Ideálne riešenie predstavuje samozrejme kompletná výmena dažďovej kanalizácie. K tomuto riešeniu sa však či už z dôvodu náročných stavebných prác, napríklad v prípade bytových domov, alebo z ekonomických dôvodov, pristupuje len ojedinele. Rozhodujúcim faktorom pri vpustoch je ich počet. V praxi sa možno často stretnúť s ich nedostatkom, napríklad len jedným vpustom na celú odvodňovaciu plochu. Pred rekonštrukciou ich preto treba dať posúdiť. Ak je počet vpustov alebo ich prietok nepostačujúci, je nutné strechu doplniť poistnými prepadmi. Pokiaľ to nie je možné, je nutné investora na uvedenú skutočnosť upozorniť a navrhnúť výmenu celého dažďového odpadového potrubia. V prípade upchatia kanalizácie alebo prívalového dažďa môže v závislosti od intenzity zrážok dôjsť k vytvoreniu súvislej vrstvy vody, pričom už pri výške hladiny vody 10 mm ide o priťaženie strechy 100 kg/m2.
Výmena dažďového potrubia a následného napojenia štandardných vpustov cez gumové tesnenie sa vykonáva rovnakými postupmi, aké sa uplatňujú pri novostavbách. Samostatné napojenie vpuste na existujúce dažďové odpadové potrubie alebo pôvodný vpust sa najčastejšie realizuje tak, že medzi existujúcim strešným zvodom a novým vpustom sa nezabezpečuje vôbec žiadna tesnosť alebo sa použije len mäkký vtok a niekedy dokonca len rukáv z fólie (obr. 2). Mnohí izolatéri vidia totiž zmysel svojej práce len v spracovaní vlastnej hydroizolácie v ploche a nadviazanie na ostatné konštrukcie nechcú, ale často ani nevedia riešiť. V praxi sa možno často stretnúť s názorom, že voda netečie smerom hore, a preto do vpustu a potrubia stačí iba niečo strčiť. Treba si však uvedomiť, že ak by v ideálnom prípade nedošlo k upchatiu vpustov a vytvoreniu stojatej vrstvy vody na streche, vždy hrozí riziko prívalových dažďov, pri ktorých dochádza k zahlteniu dažďového potrubia vodou. Pokiaľ nie je napojenie nového vpustu na existujúci zvod tesné, dochádza k zatečeniu tejto vody pod novú hydroizolačnú vrstvu. Ak sa v rámci obnovy bytového domu realizovalo aj zateplenie strechy, zatečená voda pod hydroizoláciu sa dostáva ďalej do tepelnej izolácie. Najväčšie riziko predstavuje použitie mäkkých vtokov. Už ich samotné materiálové zloženie totiž neumožní vyhotovenie tesného napojenia na akékoľvek dažďové potrubie alebo vpust. Navyše, použitie iných ako schválených výrobkov vhodných pre tuhé konštrukcie ako súčasť zvislých zvodov nepripúšťajú ani v súčasnosti platné normy.
Na trhu sa nachádzajú sanačné vpusty, ktoré majú zabudované jazýčkové tesniace manžety na báze EPDM. To umožňuje realizovať spoľahlivé napojenie vpustu na existujúce dažďové potrubie (obr. 3, 4). Strešné vpusty sa vyrábajú s integrovanou hydroizolačnou manžetou z modifikovaného asfaltovaného pásu (obr. 5a) na báze PVC (obr. 5b), flexibilného polyolefínu, EPDM, stierkovej izolácie a ďalších. Vyrábajú sa z materiálu odolného proti UV-žiareniu. Ide o polyamid PA6 s prímesou skleneného vlákna, ktorým sa dosahuje tvarová stálosť. Štandardná dĺžka sanačných vpustov je 400 mm, v niektorých prípadoch môže byť táto dĺžka nedostatočná, a preto výrobcovia ponúkajú možnosť výroby vpustov na zákazku až do dĺžky 4 000 mm.
Sanačné vpusty sa vyrábajú aj vo vyhrievanom variante so samoregulačným systémom vyhrievania bez použitia trafa alebo riadiacej jednotky s pripojením na 230 V/50 Hz.
 |
 |
| Obr. 3 Správne napojenie sanačného vpustu na existujúce dažďové potrubie | Obr. 4 Skladba strechy so zabudovaným sanačným vpustom |
Vyhrievaním sa zaručuje spoľahlivé odvádzanie zrážok aj v zimnom období.
 |
 |
| Obr. 5 Typy vpustov a) integrovaná hydroizolačná manžeta vyrobená z modifikovaného asfaltovaného pásu, b) integrovaná hydroizolačná fólia na báze PVC |
|
Sanačné odvetrávacie komíny
Ďalším produktom určeným na rekonštrukciu striech sú odvetrávacie sanačné komíny (obr. 6). Sanačné komíny fungujú na podobnom princípe ako sanačné vpusty. Pôvodný komín sa na úrovni hydroizolácie odstráni a sanačný komín sa vsunie do odvetrávacieho potrubia. Dĺžka komína pod izoláciou je štandardne 400 mm a časť vyčnievajúca nad hydroizoláciu má dĺžku 330 mm. Na zákazku možno vyrobiť komín s výškou až do 2 000 mm. Táto atypická výška je vhodná v prípade prevádzkových striech (pochôdznych, pojazdných a vegetačných) a v prípade striech s opačným poradím vrstiev a DUO striech.
Výber sanačného vpustu a komína
Aby bolo možné sanačný vpust alebo komín správne vybrať, treba poznať buď vnútorný priemer tela pôvodného vpustu prípadne dažďového zvodu, alebo materiál a priemer potrubia, na ktoré sa má nový vpust napojiť (tab.).
Záver
Akákoľvek väčšia oprava, a predovšetkým každá rekonštrukcia strechy, by sa mala pripravovať v spolupráci s projektantom alebo aspoň špecializovanými firmami, ktoré sú schopné zákazníkovi ponúknuť komplexné riešenie. Ide predovšetkým o celkové posúdenie existujúceho stavu strešného plášťa a návrh vhodného riešenia, ktoré vychádza zo zistených skutočností. V celkovom návrhu strechy sa musia zohľadniť všetky súvislosti a nadväznosti na ostatné stavebné konštrukcie. Súčasťou komplexnej rekonštrukcie strechy by mali byť aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí následná bezpečná údržba.
TEXT: Tomáš Kunst
OBRÁZKY a FOTO: TOPWET
Tomáš Kunst je obchodno-technickým manažérom firmy TOPWET, s. r. o., pre Českú a Slovenskú republiku.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
