Padรก sneh a padajรบ strechy โ ponauฤenie nielen pre investorov
V poslednom ฤase sa veฤพa hovorilo o havรกriรกch streลกnรฝch konลกtrukciรญ, ktorรฉ niekde mali aj tragickรฉ nรกsledky (napr. Zimnรฝ ลกtadiรณn v bavorskom Bad Reichenhalle, vรฝstavnรฝ pavilรณn v poฤพskรฝch Katoviciach) a vลพdy nepriaznivรฉ ekonomickรฉ dรดsledky. Veฤพa sa o tom popรญsalo, ale o reรกlnych dรดvodoch, ktorรฉ tieto situรกcie spรดsobili, a o spรดsobe, ako tomu v budรบcnosti predchรกdzaลฅ, sa povedalo len veฤพmi mรกlo. V sรบฤasnosti povinnรฉ opatrenia, t. j. prehliadky niektorรฝch konลกtrukciรญ hasiฤmi, meranie vรฝลกky snehu a jeho odstraลovanie zo striech a okamลพitรฉ poloprofesionรกlne akcie nerieลกia situรกciu komplexne. Preto si myslรญme, ลพe sa treba pokรบsiลฅ o rozbor okolnostรญ vedรบcich k havรกriรกm, opรญsaลฅ pรดsobiace vplyvy, spomenรบลฅ poลพiadavky na profesijnรบ spรดsobilosลฅ aj potrebu vรคzby na legislatรญvne dokumenty.
O ฤo teda ide pri projektovanรญ, vรฝstavbe a prevรกdzke stavebnej konลกtrukcie?
Druhรฝm krokom sรบ projektovรฉ prรกce. Poznamenรกvame, ลพe nosnรฉ konลกtrukcie striech sa podฤพa predpisov majรบ navrhovaลฅ tak, aby bezpeฤne (t. j. s predpรญsanou bezpeฤnosลฅou!) zniesli zaลฅaลพenie snehom oฤakรกvanรฉ v danej lokalite. Prognรณza zaลฅaลพenia snehom sa urฤuje pomocou tzv. mรกp snehovรฝch oblastรญ, kde je vลพdy uvedenรก hodnota zodpovedajรบca รบdajom podฤพa dlhoroฤnรฝch zรกznamov. Okrem toho sa musรญ prihliadaลฅ aj na osobitosti strechy (tvar, vyhrievanie), na moลพnosลฅ vรฝnimoฤnรฉho naviatia snehu, na pรดsobenie previsnutรฉho snehu a na ฤalลกie okolnosti.
Po spracovanรญ projektu nasleduje ลพiadosลฅ o stavebnรฉ povolenie a potom vรฝstavba. Dรดleลพitรฝmi sรบฤasลฅami tรฝchto ฤinnostรญ by mali byลฅ aj dohฤพad projektanta a predpรญsanรฝ stavebnรฝ dozor. Po dokonฤenรญ stavby a po รบspeลกnej kolaudรกcii orgรกnmi ลกtรกtnej sprรกvy sa stavba zaฤรญna uลพรญvaลฅ, priฤom treba vykonรกvaลฅ aj periodickรฉ prehliadky (!), รบdrลพbu, prรญpadne aj opravy. Pripomรญname, ลพe pri strechรกch patrรญ k prehliadkam a รบdrลพbe aj zisลฅovanie mimoriadnych zaลฅaลพenรญ spรดsobenรฝch naviatรญm ฤi zosuvom snehu a jeho odstraลovanรญm, priฤom sprรกvne urฤenรฉ zaลฅaลพenie snehom ลกpecifikovanรฉ na zรกklade normovรฝch ustanovenรญ musรญ sprรกvne realizovanรก aj sprรกvne udrลพiavanรก konลกtrukcia bezpeฤne uniesลฅ.
Napriek tomu vznikajรบ poruchy ฤi havรกrie. Vo vรคฤลกine prรญpadov ide o istรฉ zlyhanie ฤพudskรฉho ฤiniteฤพa pri ktoromkoฤพvek z uvedenรฝch krokov: zanedbanie, neznalosลฅ, nedรดslednosลฅ, nekompetentnosลฅ โ t. j. takmer vลพdy ide o nedostatky, ktorรฝm sa dalo zabrรกniลฅ dรดslednou kontrolou, zaฤรญnajรบc projektom! Moลพnรฝch chรฝb, ktorรฉ poruchu zaprรญฤinia, mรดลพe byลฅ, samozrejme, celรก ลกkรกla a nemoลพno ich tu vลกetky vymenovaลฅ aj preto, ลพe zvyฤajne ide o kombinรกciu viacerรฝch prehreลกkov.
Upozornรญme aspoล na jednu okolnosลฅ, ktorรก mรดลพe maลฅ viac prรญฤin a dรดsledkov. Ide o problematiku tzv. zaฤiatoฤnรฝch nรกkladov vo vzลฅahu k celkovรฝm nรกkladom, t. j. k nรกkladom spojenรฝm s celou existenciou stavby. V zahraniฤรญ sa o tejto stratรฉgii niekedy hovorรญ ako o sledovanรญ stavby a s ลou spojenรฝch nรกkladov โod kolรญsky aลพ po hrobโ. Z toho okrem inรฉho vyplรฝva, ลพe uvรกลพlivรฝ investor (ฤi majiteฤพ) mรก snahu optimalizovaลฅ nรกklady celkovรฉ, teda nรกklady nabiehajรบce poฤas celej ekonomicky primeranej ลพivotnosti. Tie zahลลajรบ nรกklady na projekt a stavbu, na jej prevรกdzku a pouลพรญvanie, prรญpadnรฉ rizikรก a nรกsledky porรบch, poistenia na pokrytie tรฝchto rizรญk; nรกklady na kontrolnรฉ prehliadky, รบdrลพbu a opravy a napokon aj nรกklady na odstrรกnenie stavby z hฤพadiska ochrany ลพivotnรฉho prostredia. Tu, pochopiteฤพne, nastรกva veฤพkรฝ rozpor: investor, ktorรฝ nezamรฝลกฤพa stavbu dlhodobo pouลพรญvaลฅ, ale chce ju, naopak, ihneฤ/skoro predaลฅ, sa snaลพรญ dosiahnuลฅ minimรกlne zaobstarรกvacie nรกklady bez ohฤพadu na to, ลพe sa tรฝm nepochybne zvรฝลกia โ pravdepodobne vรฝrazne โ nรกklady spojenรฉ s pouลพรญvanรญm stavby. Tie uลพ, samozrejme, bude znรกลกaลฅ novรฝ majiteฤพ.
Istรบ kvantifikรกciu tejto รบvahe dรกvajรบ vรฝsledky nedรกvnej eurรณpskej ลกtรบdie, ktorรก ukรกzala, ลพe zaฤiatoฤnรฉ nรกklady na obฤiansku stavbu v priemere predstavujรบ len asi 4 % celkovรฝch nรกkladov. รspora zaฤiatoฤnรฝch nรกkladov je preto ฤasto celkom nevรฝraznรก a kontraproduktรญvna. Hovorรญ o tom napr. aj v Holandsku tradovanรฉ pravidlo pรคลฅnรกsobku: jedno euro nerozvรกลพne usporenรฉ pri vรฝstavbe neskรดr znamenรก pรคลฅkrรกt vyลกลกie nรกklady na รบdrลพbu a drobnรฉ opravy, โรบsporaโ aj tรฝchto 5 eur by priniesla nevyhnutnรฉ rekonลกtrukcie ฤi zรกsadnejลกie opravy uลพ v cene 25 eur! Napokon aj mรบdrosลฅ naลกich predkov to podobne parafrรกzovala heslom: Nie som takรฝ bohatรฝ, aby som si mohol kupovaลฅ lacnรฉ veci โ tu rozumej lacnรบ, โoลกmeknutรบโ konลกtrukciu.
Ak sa vrรกtime k problematike nosnosti streลกnรฝch konลกtrukciรญ โ azda len teoreticky: snaha zhotoviลฅ objekt ฤo najรบspornejลกie, napr. pri objektoch nรกkupnรฝch stredรญsk obchodnรฝch reลฅazcov, keฤ ten istรฝ investor buduje celรฝ rad podobnรฝch objektov v rรดznych lokalitรกch, prรญpadne v rรดznych ลกtรกtoch, mรดลพe viesลฅ k tomu, ลพe sa pouลพije akรกsi unifikovanรก konลกtrukcia. Tรก vลกak nemusรญ vyhovovaลฅ vo vลกetkรฝch lokalitรกch napr. prรกve podmienkam snehovej oblasti. A mรดลพe sa staลฅ, ลพe takto opakovanรฝ projekt sa nepodrobรญ dostatoฤnej kontrole โ projektant statiku konลกtrukcie zvyฤajne skรดr len โpreberรกโ, ani stavebnรฝ รบrad necรญti potrebu dรดsledne kontrolovaลฅ โ veฤ โto uลพ stojรญโ inde bez nedostatkov. Potom vลกak aj โbeลพnรฝโ prรญdel snehu mรดลพe byลฅ kritickรฝ.
ฤo by teda malo byลฅ systรฉmovรฝm prรญstupom k rieลกeniu opรญsanรฝch problรฉmov? V kaลพdom prรญpade je nevyhnutnรฉ nielen zdรดrazลovaลฅ vรฝznam kontroly na vลกetkรฝch รบrovniach, ale tรบto kontrolu aj neformรกlne vykonรกvaลฅ vo vลกetkรฝch ลกtรกdiรกch: v ลกtรกdiu projektovania, realizรกcie i pouลพรญvania konลกtrukcie. Pri prรญprave veฤพkรฝch investiฤnรฝch akciรญ by sa mal posudzovaลฅ aj vplyv stavby a jej prevรกdzkovania na ลพivotnรฉ prostredie (napr. hodnotenรญm nรกkladov a environmentรกlnych vplyvov za celรฝ ลพivotnรฝ cyklus stavby). Poznamenรกvame, ลพe napr. vo Veฤพkej Britรกnii sa to uลพ vo vzลฅahu k niektorรฝm ลกtรกtnym objednรกvkam poลพaduje.
Ak ide o diskutovanรฝ prรญpad โstrechyโ, t. j. uลพ o existujรบce objekty, bolo by vo vลกetkรฝch โpodozrivรฝchโ prรญpadoch vhodnรฉ nielen sledovaลฅ stavbu a zaลฅaลพenie snehom, ale najmรค zabezpeฤiลฅ dodatoฤnรบ kontrolu statickรฝch vรฝpoฤtov, nรกvrhu a realizรกcie konลกtrukcie strechy nezรกvislรฝmi odbornรญkmi. Pritom treba upozorniลฅ aj na to, ลพe hustota snehu sa menรญ v zรกvislosti od ฤasu od napadnutia, uฤพahnutosti a obsahu zmrznutej vody โ napr. ฤerstvรฝ sneh (popraลกok) mรก hustotu pribliลพne 100 kg/m3, zmrznutรฝ a stredne uฤพahnutรฝ sneh 400 kg/m3 a ฤพad 900 kg/m3. Z uvedenรฉho vyplรฝva, ลพe len samotnรฉ zistenie hrรบbky vrstvy snehu โ bez podrobnejลกej vรคzby na statiku danej konลกtrukcie a jej realizรกciu mรดลพe spรดsobiลฅ ฤalลกie poruchy a havรกrie.
prof. RNDr. Ing. Petr ล tฤpรกnek, CSc.
prof. Ing. Bลetislav Teplรฝ, CSc.
Fakulta stavebnรญ VUT v Brne
P. ล tฤpรกnek je profesorom na รstave betรณnovรฝch a murovanรฝch konลกtrukciรญ Fakulty stavebnej na VUT v Brne. Zaoberรก sa predovลกetkรฝm matematickรฉ modelovรกnรญm betรณnovรฝch a murovanรฝch konลกtrukciรญ, interakฤnรฝmi รบlohami, modelmi podloลพia, sanรกciami, zosiฤพovanรญm a rekonลกtrukciami stavieb.
B. Teplรฝ je profesorom na รstave chรฉmie Fakulty stavebnej na VUT v Brne. Zoberรก sa najmรค teรณriou konลกtrukciรญ, teรณriou spoฤพahlivosti, modelovanรญm degradรกcie materiรกlov a konลกtrukciรญ, analรฝzou ลพivotnosti a rizikovรฝm inลพinierstvom.