porovnanie beznych a alkalicky aktivovanych druhov betonu
Galรฉria(8)

Porovnanie beลพnรฝch a alkalicky aktivovanรฝch druhov betรณnu

Partneri sekcie:

Vlastnosti alkalicky aktivovanรฉho aย beลพnรฉho betรณnu sa porovnรกvali na vzorkรกch โ€“ trรกmฤekoch sย rozmermi 200 ร— 300 ร— 3 000 mm. Realizovali sa ohybovรฉ skรบลกky aย na doplnkovรฝch vzorkรกch aj zรกkladnรฉ skรบลกky pevnosti aย lomovรฝch vlastnostรญ. Zรกroveลˆ sa pouลพila nedeลกtruktรญvna skรบลกka pomocou akustickej emisie.

porovnanie beznych a alkalicky aktivovanych druhov betonu 6825 big image
1 big image
01tislerova big image
2 big image
modul big image
priehyb2 big image
priehyb big image
Vย sรบฤasnosti sa vย sรบvislosti sย vรฝvojom novรฝch materiรกlov stรกle ฤastejลกie objavujรบ alkalicky aktivovanรฉ betรณny. Uลพ mnoho rokov sa laboratรณrne testujรบ na malรฝch vzorkรกch. Pred prรญpadnou aplikรกciou vย praxi vลกak treba overiลฅ vlastnosti tรฝchto materiรกlov na vรคฤลกรญch vzorkรกch aย porovnaลฅ ich sย doteraz pouลพรญvanรฝmi druhmi betรณnu.

Myลกlienka vybetรณnovaลฅ vรคฤลกie dielce sa zrealizovala sย pomocou firmy ลฝPSV, a.โ€ฏs., aย Katedry dopravnรฉho staviteฤพstva Dopravnej fakulty Jana Pernera Univerzity vย Pardubiciach. Vybetรณnovalo sa pรคลฅ trรกmov โ€“ jeden zย  prostรฉho samozhutniteฤพnรฉho betรณnu triedy Cโ€ฏ40/50, druhรฝ zย rovnakรฉho druhu betรณnu, ale sย pridanรญm drรดtikov Dramix. Na ostatnรฉ tri sa pouลพil alkalicky aktivovanรฝ samozhutniteฤพnรฝ troskovรฝ betรณn sย pridanรญm drรดtikov Dramix, zย nich jeden obsahoval navyลกe oceฤพovรบ vรฝstuลพ (4ร— R14 + strmene 14ร— R6). Na vzorkรกch sa realizovali ohybovรฉ skรบลกky aย na doplnkovรฝch vzorkรกch zรกkladnรฉ skรบลกky pevnosti aย lomovรฝch vlastnostรญ. Zรกroveลˆ sa realizovala nedeลกtruktรญvna skรบลกka pomocou akustickej emisie (poฤas tvrdnutia vย priebehu 28 dnรญ aย pri zaลฅaลพovanรญ).

Alkalicky aktivovanรฉ materiรกly
Betรณn patrรญ medzi vรฝznamnรฉ aย veฤพmi rozลกรญrenรฉ stavebnรฉ materiรกly. Jeho celosvetovรก roฤnรก spotreba je pribliลพne 8,8 miliardy ton. Toto mnoลพstvo sa vฤaka rozvoju infraลกtruktรบry vย zรกpadnรฝch aย predovลกetkรฝm vย rozvojovรฝch krajinรกch bude aj naฤalej zvyลกovaลฅ. Tradiฤnรฝm spojivom bol aลพ doteraz portlandskรฝ alebo zmesovรฝ cement, ktorรฉho vรฝroba mรก negatรญvny vplyv na ลพivotnรฉ prostredie. Toto univerzรกlne spojivo je pomerne lacnรฉ aย rozลกรญrenรฉ, ale mรก zย environmentรกlneho hฤพadiska svoje nedostatky.

Preto sa vย ostatnom obdobรญ objavuje snaha vyrรกbaลฅ materiรกly, ktorรฉ spฤบลˆajรบ prรญsne poลพiadavky na ฤo najhospodรกrnejลกiu produkciu, ale zรกroveลˆ nepredstavujรบ prรญliลกnรบ zรกลฅaลพ ลพivotnรฉho prostredia.

Alkalicky aktivovanรฉ materiรกly sa vyrรกbajรบ alkalickou aktivรกciou vhodnรฝch materiรกlov, ako sรบ naprรญklad odpadovรฉ materiรกly (rozliฤnรฉ druhy elektrรกrenskรฉho popolฤeka aย trosky) alebo materiรกly uลพ vyuลพรญvanรฉ vย betonรกrskom priemysle, naprรญklad metakaolรญn aย slinok, resp. portlandskรฝ bezsรกdrovcovรฝ cement). Ako aktivรกtory sa vyuลพรญvajรบ uhliฤitany, hydroxidy aย kremiฤitany alkalickรฝch kovov (najฤastejลกie Na aย K) aย ich rozliฤnรฉ kombinรกcie. Tieto materiรกly sรบ vย sรบฤasnosti stredom zรกujmu vรฝskumu, vyuลพรญยญvajรบ aย skรบmajรบ sa rozliฤnรฉ zmesi spoloฤne sย plnivom (kamenivo aย vรฝstuลพ) vย snahe nรกjsลฅ kombinรกciu sย ฤo najlepลกรญmi vlastnosลฅami.

Hlavnou vรฝhodou alkalicky aktivovanรฝch materiรกlov vย porovnanรญ sย klasickรฝm betรณnom je znaฤnรก odolnosลฅ proti ohลˆu, chemickรก odolnosลฅ, mrazuvzdornosลฅ, ale aj vรฝrazne ekologickejลกรญ spรดsob vรฝroby. Pri beลพnej vรฝrobe alkalicky aktivovanรฝch materiรกlov vznikรก ลกesลฅkrรกt menej oxidu uhliฤitรฉho ako pri vรฝrobe cementu. Sรบฤasnรก produkcia cementu tvorรญ osem percent vลกetkรฝch emisiรญ, ktorรฉ majรบ na svedomรญ sklenรญkovรฝ efekt. Aj napriek tomu sa poฤรญta sย dvojnรกsobnรฝm nรกrastom spotreby cementu na celosvetovom trhu uลพ do roku 2020. Ako jeden zย vรฝznamnรฝch prostriedkov rieลกenia hroziacej ekologickej katastrofy sa ponรบkajรบ prรกve alkalicky aktivovanรฉ materiรกly. Betรณn sรญce urฤite nenahradia, ale mรดลพu รบฤinne pokryลฅ zvรฝลกenรฝ dopyt [2, 3].

Tab.ย  Zloลพenie pouลพitรฝch zmesรญ

zmes 1 โ€“ samozhutniteฤพnรฝ betรณn
zmes 2 โ€“ samozhutniteฤพnรฝ betรณn sย drรดtikmi
zmes 3 โ€“ alkalicky aktivovanรฝ samozhutniteฤพnรฝ betรณn sย drรดtikmi

Porovnanie jednotlivรฝch druhov betรณnu
Porovnรกvanie sa uskutoฤnilo na dvoch vybetรณnovanรฝch trรกmoch, aย to na trรกme zย chudobnรฉho samozhutniteฤพnรฉho betรณnu triedy Cโ€ฏ40/50 sย drรดtikmi Dramix aย alkalicky aktivovanom samozhutniteฤพnom troskovom betรณne sย pridanรญm drรดtikov Dramix.

Zloลพenie pouลพitรฝch zmesรญ je uvedenรฉ vย tabuฤพke. Betonรกลพ sa realizovala vย zรกvode ลฝPSV, a.โ€ฏs., vย Novรฝch Hradoch-Byลˆove.


Pevnosลฅ vย ลฅahu pri ohybe


Pevnosลฅ vย tlaku na zlomkoch


Modul pruลพnosti pouลพitรฝch zmesรญ


Priehyb trรกmov zo samozhutniteฤพnรฉho betรณnu triedy Cโ€ฏ40/50 XF4 sย drรดtikmi Dramix RC-65/35-BN


Priehyb trรกmu zย alkalicky aktivovanรฉho samozhutniteฤพnรฉho troskovรฉho betรณnu sย drรดtikmi Dramix RC-65/35-BN

Zรกver
Vzhฤพadom na to, ลพe samotnรก betonรกลพ jednotlivรฝch trรกmov aย doplnkovรฝch vzoriek sa realizovala na jeseลˆ 2011 aย jednotlivรฉ skรบลกky sa realizovali po 1, 7, 28 aย 90 dลˆoch, je tu zobrazenรก len ฤasลฅ vรฝsledkov.

Po prvotnom vyhodnotenรญ sa dรก povedaลฅ, ลพe alkalicky aktivovanรฝ troskovรฝ betรณn so zvolenรฝm zloลพenรญm vykazuje vย porovnanรญm sย klasickรฝm betรณnom triedy Cโ€ฏ40/50 XF4 niลพลกie hodnoty pevnostรญ vย ลฅahu pri ohybe aj vย tlaku na zlomkoch aย mรก niลพลกรญ modul pruลพnosti, ako aj mernรบ hmotnosลฅ. Vo vลกeobecnosti vลกak moลพno konลกtatovaลฅ, ลพe ani tieto oย nieฤo niลพลกie hodnoty nie sรบ prekรกลพkou pouลพitia vย stavebnรญctve aย tieto materiรกly by si urฤite naลกli svoje uplatnenie vย praxi.

TEXT: Ing. Lenka Tiลกlerovรก, PhD.
OBRรZKY aย FOTO: autorka

Ing. Lenka Tiลกlerovรก, PhD., pรดsobรญ na Katedre dopravnรฉho staviteฤพstva Dopravnej fakulty Jana Pernera Univerzity Pardubice aย vย spoloฤnosti Kap Ateliรฉry, s. r. o.

Literatรบra
1.ย ย ย  Bilek, V. โ€“ Urbanova, M. โ€“ Brus, J. โ€“ Kolousek, D.:
Alkali-Activated Slag Concrete development and their practical use. In: 12 th International Congress on the Chemistry of Cement, Montreal, 2007.
2.ย ย ย  Straลˆรกk, V.: Geopolymery. http://www.matrix-2012.cz.
3.ย ย ย  Kynฤlovรก M.: Geopolymernรญ betony โ€“ materiรกly ลกetrnรฉ kย ลพivotnรญmu prostล™edรญ. Juniorstav, 2008 โ€“ 4.2 Novรฉ stavebnรญ hmoty.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly.

Najฤรญtanejลกie