Poruchy drevených podláh

Väčšina porúch drevených podláh je zapríčinená extrémnymi zmenami ich vlhkosti. Veľa interiérov, kde sa drevené podlahy montujú, je vykurovaných radiátormi, konvektormi alebo podlahou. Relatívna vlhkosť vzduchu (r.v.v.) sa v týchto miestnostiach pohybuje pomerne v širokých rozpätiach – napr. tam, kde sa nepoužíva žiadny zdroj vlhkosti, poklesne r.v.v. v zimných mesiacoch pod 30 %. Zlhčovaním prostredia keramickými odparovačmi možno dosiahnuť r.v.v. 40 %.

Aké množstvo vlhkosti treba v miestnosti odpariť, uvádza graf znázornený na obr. 1 (napr. v miestnosti s objemom 50 m³ stačí 100 g vody na zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu z 30 na 40 %).

Drevo reaguje na teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu – napr. na obr. 2 je rovnovážny diagram dubového dreva, ktorý vyjadruje vzťah medzi relatívnou vlhkosťou vzduchu a vlhkosťou dreva pri teplote 20 °C. Podobný vzťah majú aj iné druhy­ dreva.

Priebeh závislosti je nelineárny. Údaje o napučaní a zosychaní sa uvádzajú na celý rozsah zmeny od 0 % vlhkosti do maxima, ktoré zodpovedá 100 % relatívnej vlhkosti vzduchu. Pre niektoré podlahové druhy dreva sú tieto údaje uvedené v tab. 1.

Vplyv vzdušnej vlhkosti na rozmerové zmeny dreva možno vypočítať podľa grafov uvedených na obr. 1, 2 a tab. 1. Treba si však uvedomiť, že drevo je variabilný materiál a uvedené hodnoty sú iba priemermi z meraní, ktoré sú uvedené v literatúre. O ich pôvode sa v podstate nič nevie. Pri rozmerových zmenách sa zvyčajne počíta s priemernou hodnotou medzi radiálnou a tangenciálnou hodnotou. V prípade napučania to však nie je správne, pretože o celkovom prírastku rozmeru rozhodujú najmä tangenciálne orientované vlysy.

Väčšina poškodení drevených podláh vplyvom vzdušnej vlhkosti vznikne na jej dolnej hranici. Už r.v.v. pod 40 % môže viesť k neprijateľným škáram medzi prvkami podláh, prípadne k deformáciám tvaru, predovšetkým k tzv. korýtkovaniu (obr. 3). Hodnota r.v.v. pod 20 % spôsobuje totálnu deštrukciu aj trojvrstvových lepených podlahovín, kde dochádza k deformáciám a delamináciám jednotlivých lameliek. Vylúčené nie sú ani trhliny v dreve (obr. 4).

Ak sa drevená podlaha zhotoví príliš rýchlo alebo sa nezabezpečí odvetranie stavby, v murovaných novostavbách sa vyskytuje vysoká r.v.v., ktorá prekračuje hodnotu až 70 %. Aj do správne odizolovanej podlahy, ktorá nie je v kontakte s vlhkými stavebnými materiálmi, sa môže vlhkosť preniesť napr. zvýšenou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Na podlahe sa to prejaví napučaním, deformáciou tvaru a vydutím podlahy.

Obr. 3 Priečna deformácia vlysov	Obr. 4 Trhlina pri vysychaní dreva

Základné zásady pri montáži exteriérových drevených podláh: lôžka, na ktoré sa dosky montujú, treba upevniť do podkladu; rozstup lôžok sa odporúča zvoliť v rozpätí 400 až 500 mm (pri hrúbke dosák do 25 mm); každú dosku treba do lôžok upevniť zvrchu dvoma skrutkami z nehrdzavejúcej ocele (dĺžka skrutiek musí byť minimálne dvojnásobne väčšia, ako je hrúbka dosák); vzdialenosť skrutiek od čiel dosák sa odporúča max. 70 mm (aby nedochádzalo k čelným trhlinám); nastavenie dosák za sebou treba vykonávať na lôžku; dosky s mimoriadnym odklonom vlákien alebo s vírivým priebehom by sa mali buď skrátiť, alebo úplne vylúčiť.

Poruchy drevených podláh spôsobené zvyškovou stavebnou vlhkosťou

Na drevené podlahy nepriaznivo vplýva aj zvyšková stavebná vlhkosť (obr. 5, 6, 7). Konštrukcie, ktoré vznikajú mokrými stavebnými procesmi, obsahujú rôzne množstvo vody. Tá sa časom odvedie do iných materiálov alebo sa odparí do ovzdušia. Vo vybraných stavebných materiáloch sa pri teplote 20 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % vytvorí rovnovážna vlhkosť uvedená v tab. 2.

Obr. 5 Vzdutie zatečenou vodou	Obr. 6 Vzdutie vysokou vlhkosťou podkladu
	Obr. 7 Vzdutie vysokou vlhkosťou podkladu

Ak sa vylúčia prípady zatečenia vody (dažďovej, vodovodnej alebo vykurovacej), ktoré spôsobujú úplnú deštrukciu podlahy, problémom sa stáva pri ich lepení i vysoká vlhkosť podkladov. Norma STN 74 4505 formuluje, že najvyššia dovolená vlhkosť betónovej vrstvy pre ukladanie väčšiny drevených podláh sa stanovuje na 2,5 %. Hodnoty niektorých materiálov sú však omnoho vyššie (tab. 2). Výrobcovia chemických materiálov pre podlahy ponúkajú stierkovú hmotu na báze epoxidovej živice, ktorá po nanesení na mokrý betónový podklad izoluje drevenú podlahu. Aj v tomto prípade však vznikajú dva problémy.

Vlhkosť z podkladu preniká do čiel drevenej podlahy, ktoré priliehajú k múrom a pri tvrdnutí betónu dochádza vplyvom zmrašťovania aj k vzniku trhlín. Po pretrhnutí stierky potom týmito trhlinami vniká vlhkosť do drevenej podlahy.

V prípade použitia vlysov je prejav napučania jednoduchý. Zložitejšie prípady však môžu nastať pri použití viacvrstvových lepených podlahovín, ktorých vrstvy majú rôzny priebeh a sú z rozličných materiálov. Preglejovanie síce obmedzuje veľkosti rozmerových zmien, extrémne zmeny vlhkosti však spôsobujú nezvratné deštrukcie a nespôsobilosť podláh na používanie. Pri napučaní dvojvrstvových, tzv. duo parkiet môže nastať situácia, keď sú dielce natlačené čelami. To je zdanlivo nemožné, pretože rozmerové zmeny v smere vlákien sú malé, zanedbateľné. Spôsobujú to však napučané nosné latky, ktoré nášľapnú vrstvu natiahnu.
 

Poruchy drevených podláh na podlahovom vykurovaní

Samostatnou kapitolou sú poruchy drevených podláh na podlahovom vykurovaní. Drevená podlaha je v zásade v rozpore s požiadavkou minimálneho tepelného odporu vrstvy medzi zdrojom tepla a vykurovaným interiérom. Všeobecne teda platí, že nie každá drevená podlaha je vhodná na podlahové vykurovanie. Mala by byť čo najtenšia z hľadiska prenosu tepla, ale zároveň dostatočne hrubá, aby zabezpečovala tvarovú stabilitu. Ak je pri teplovodnom vykurovaní podkladom betón, musí pred montážou drevenej podlahy absolvovať cyklus aspoň 50 dní zmien teplôt vykurovacieho média.

Nerešpektovanie nábehu môže viesť k deštrukcii drevenej podlahy unikajúcou vlhkosťou. Ďalšou príčinou porúch je príliš veľký výkon vykurovacieho telesa, ktorý sa spája s vysokými povrchovými teplotami nášľapnej vrstvy. Drevená podlaha sa vysuší ako pri extrémne nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu. Jej regulácia v takto vykurovanom interiéri nemá pre drevenú podlahu zmysel. Uvádza sa, že ak je povrchová teplota drevenej podlahy 27 °C, tesne nad povrchom je relatívna vlhkosť vzduchu asi 30 %. 

Mechanické poškodenia povrchu drevených podláh

V prípade, že sa vylúčia mimoriadne prípady, sú veľkými nepriateľmi drevených podláh topánky s kameňom zachyteným v podrážke, kolieska kancelárskych stoličiek (obr. 8) alebo oceľové ihličkové podpätky. Tie môžu povrch drevenej podlahy poškodiť tak, že pripomína pomarančovú kôru.

Poruchy exteriérových podláh

V súčasnosti sa už budujú aj vonkajšie rošty. Ide o drevené podlahy umiestnené v exteriéri, na ktorých môže takisto vzniknúť veľké množstvo porúch. Rošty sa vyrábajú z dosák dovážaných z trópov, z dreva bangkirai, massaranduba, tali, merbau a niektorých ďalších. Poruchami sú deformácie dosák, pretrhnuté alebo vytrhnuté skrutky. Príčinou poruchy býva aj nevhodné drevo s veľkým odklonom vlákien a množstvo chýb pri montáži.

Ing. Josef Mikšátko, CSc.
FOTO: autor

Autor je znalec v odbore spracovania dreva.

Literatúra:
(1)    STN 74 4505: Podlahy – Základné ustanovenia.