Poruchy ลกikmรฝch striech (2. ฤasลฅ)
Poruchou moลพno oznaฤiลฅ zlyhanie niektorej zo zรกkladnรฝch funkciรญ strechy. Akรฉ sรบ najฤastejลกie poruchy striech aย preฤo kย nim dochรกdza?
Prรญpadovรก ลกtรบdiaObr. 20 vznikol vย lete aย vidieลฅ na ลom zรกsadnรบ chybu: pouลพitรก fรณlia na vytvorenie PHI nemรก vย hrebeni odvetrรกvaciu medzeru. Na krokvรกch je zrejmรฉ napadnutie plesลami. Na obr. 21 zaobstaranom oย pol roka neskรดr sรบ na rube fรณlie usadenรฉ kropaje skondenzovanej vodnej pary, zjavnรก prรญฤina tvorby plesne na krokvรกch. Nรกprava neznesie odklad aย pritom nemusรญ รญsลฅ oย nรกkladnรฉ rieลกenie. Za predpokladu, ลพe do podkrovnรฉho priestoru je zabezpeฤenรฝ prรญvod vzduchu, staฤรญ prerezaลฅ pod hrebeลom ลกkรกru vo fรณlii, a ak je fรณlia prรญliลก napnutรก, treba vyrezaลฅ prรบลพok vย ลกรญrke asi 1 cm, ฤรญm sa zabezpeฤรญ funkฤnรฉ vetranie vย tomto priestore aย tรฝm aj eliminรกcia neลพiaducej kondenzรกcie vodnej pary.
Obr. 21 Mohutnรก kondenzรกcia na rube fรณlie vย dรดsledku nevetrania spodnej vzduchovej vrstvy pri trojplรกลกลฅovej streche; chรฝba odvetranie pri hrebeni |
Obr. 22 Kondenzรกcia na rube fรณlie, chรฝba prรญvod vzduchu do priestoru nad klieลกtinami |
Zย obr. 22 vลกak vidieลฅ, ลพe prรญvod vzduchu zabezpeฤenรฝ nie je. Po fรณlii stekajรบ pramienky kondenzรกtu, dole vsakujรบ do tepelnej izolรกcie, ktorรก je natlaฤenรก medzi krokvami tak, ลพe sa fรณlia uprostred vydรบva nahor. Vย tejto situรกcii nestaฤรญ prerezaลฅ fรณliu vย hrebeni. Naลกลฅastie sa pรกsy fรณlie prekrรฝvajรบ celkom dole nad tepelnou izolรกciou, takลพe sa medzi ne dajรบ vloลพiลฅ vetracie vsuvky, ktorรฝmi sa privedie vzduch zย hornej vzduchovej medzery. Potom by uลพ malo byลฅ cรญtiลฅ pohyb vzduchu. Toto rieลกenie treba povaลพovaลฅ za vรฝchodisko zย nรบdze aย pravdepodobne len za doฤasnรฉ rieลกenie zย dvoch vรกลพnych dรดvodov: veฤพkรฝ difรบzny odpor fรณlie leลพiacej priamo na tepelnej izolรกcii neumoลพnรญ ploลกnรฉ odvetranie vlhkosti vย podobe vodnej pary, aย preto bude skryto kondenzovaลฅ na rube fรณlie. Druhรฝ dรดvod pochybnej รบrovne tohto opatrenia spoฤรญva vo vydutรญ fรณlie smerom ku krytine (niekedy sa fรณlia aj dotรฝka rubu ลกkridiel). Vรฝrazne sa tรฝm obmedzila รบฤinnosลฅ vetrania vo vzduchovej vrstve pod krytinou aย eลกte zย tejto vrstvy sa bude odoberaลฅ vzduch na saturovanie vetrania pod fรณliou! Vย tomto prรญpade nie je inรก moลพnosลฅ rieลกenia neลพ zloลพenie krytiny, lรกt, vรฝmena fรณlie za materiรกl sย malรฝm odporom aย spรคtnรก montรกลพ lรกt aย krytiny.
Na obr. 23 je zrejmรก kondenzรกcia vodnej pary na rube fรณlie, ktorรก je sรญce vysoko difรบzne otvorenรก, ale, bohuลพiaฤพ, je bez spodnรฉho vetrania veฤพkรฉho studenรฉho podkrovnรฉho priestoru. Ak nesiaha zateplenie aลพ po vrchol vรคzby, nezรกleลพรญ na difรบznom odpore fรณlie nad voฤพnรฝm podkrovรญm. Zรกsadnou podmienkou tohto rieลกenia je รบฤinnรฉ vetranie priestoru.
Obr. 23 Masรญvna kondenzรกcia na rube fรณlie aย krokvรกch vย studenej pรดde vย dรดsledku nevetrania, pretoลพe sa pouลพila vysoko difรบzna otvorenรก fรณlia. |
Obr. 24 Uloลพenรฝ biologickรฝ odpad napomรกha vzlรญnaniu vody aย zvyลกuje sa riziko prieniku vody. |
Chyby vย pouลพรญvanรญ
Ani vย tomto prรญpade nemoลพno vymenovaลฅ vลกetky chyby, ktorรฉ mรดลพu prispieลฅ k vzniku poruchy. Najฤastejลกie sa pouลพรญvajรบ stavby vย rozpore sย podmienkami projektu aย dodatoฤnรฉ zรกsahy do konลกtrukcie bez vyhodnotenia prรญpadnรฝch rizรญk. Tรฝka sa to naprรญklad vลกetkรฝch zรกsahov ovplyvลujรบcich spojitosลฅ vyhotovenej vzduchotesnej, respektรญve parotesnej vrstvy, ฤo mรดลพe byลฅ naprรญklad montรกลพ stropnรฝch svietidiel aย podobne.
Patria sem vลกak aj takรฉ zmeny, ktorรฉ moลพno vย zรกsade oznaฤiลฅ ako pozitรญvne, naprรญklad vรฝmena netesnรฝch okien za oknรก sย nulovou ลกkรกrovou prievzduลกnosลฅou, ฤo vลกak pri nedostatoฤnom organizovanom vetrania bude sprevรกdzanรฉ zvรฝลกenรฝm prestupom vlhkosti prรญpadnรฝmi netesnosลฅami konลกtrukcie. Drahรก investรญcia do dokonale tesnรฝch okien sa tak mรดลพe prejaviลฅ tvorbou plesnรญ na vnรบtornรฝch povrchoch, aย to najmรค tam, kde nie je spojito vyhotovenรก tepelnรก izolรกcia, kde sรบ tepelnรฉ mosty.
Patrรญ sem aj ฤalลกia pozitรญvna zmena vย spรดsobe vykurovania. Lokรกlne vykurovaฤe na pevnรฉ palivo napojenรฉ na komรญn sa nahradili รบstrednรฝm zdrojom tepla, plynovรฝm kotlom. Pรดvodnรฉ kachle na uhlie vรฝrazne prispievali kย vรฝmene vzduchu, aย tรฝm aj kย odvรกdzaniu vlhkosti zย vnรบtornรฉho prostredia. Novรฝ plynovรฝ kotol, niekedy umiestnenรฝ mimo obytnรฉho priestoru, uลพ pramรกlo prispeje kย exfiltrรกcii vlhkosti.
Medzi chyby spรดsobenรฉ pouลพรญvanรญm moลพno zaradiลฅ aj tie, ktorรฉ sa prejavia po dodatoฤnom vonkajลกom zateplenรญ materiรกlom sย veฤพkรฝm difรบznym odporom, ako aj zanedbanรบ รบdrลพbu, najmรค ochrannรฉ nรกtery ฤi ฤistenie odvodลovacieho systรฉmu aย podobne. Do tejto kategรณrie patria aj zmeny podmienok predtรฝm vรฝborne fungujรบceho zastreลกenia vplyvom nรกrastu vysadenรฝch okrasnรฝch drevรญn. To sa tรฝka aj tรฝch najdรดleลพitejลกรญch predpokladov na bezproblรฉmovรฉ fungovanie strechy. Krรกsny vysokรฝ strom nad strechou ju zatieลuje, aย tรฝm sa zhorลกuje funkcia prirodzenรฉho vetrania vplyvom termickรฉho vztlaku. Uloลพenรฉ lรญstie vย รบลพฤพaboch, nad streลกnรฝmi oknami, komรญnmi aย podobnรฝmi prestupmi zhorลกuje odtokovรฉ pomery, tlejรบce lรญstie je dlhodobo nasiaknutรฉ vodou, ฤo vรดbec nesvedฤรญ pozinkovanรฉmu plechu aย titanzinku. Naopak, suchรฉ lรญstie mรดลพe ฤพahko vzbฤบknuลฅ od horiaceho kรบska tuhรฉho paliva (obr. 24 aลพ 26).
Obr. 25 Zanesenie รบลพฤพabia lรญstรญm zhorลกuje odtokovรฉ pomery vย รบลพฤพabรญ aย tรฝm sa zvyลกuje riziko zateฤenia. |
Obr. 26 Prepรกlenรฝ rรกm vรฝstupnรฉho okna vย dรดsledku vznietenia uloลพenรฉho biologickรฉho odpadu pod oknom |
ล kรกrovรก difรบzia
Ak sa vodnรก para mรดลพe ลกรญriลฅ konลกtrukciou strechy len difรบziou, potom bude pri bezchybnej realizรกcii vlhkostnรฝ reลพim konลกtrukcie zodpovedaลฅ vรฝsledkom vรฝpoฤtu. Vย prรญpade, ลพe nebude zaistenรก vzduchotesnosลฅ konลกtrukcie, skutoฤnรฉ sprรกvanie strechy sa bude od posรบdenia vรฝrazne odliลกovaลฅ. Aj vย prรญpade vzduchotesnรฉho vyhotovenia konลกtrukcie vลกak mรดลพe dรดjsลฅ kย jej kolapsu. Oย zlyhanie sa postarala ลกkรกrovรก difรบzia. Ako prรญklad poslรบลพi sรบvrstvie tvorenรฉ sadrokartรณnom, vzduchovou vrstvou, PE fรณliou, tepelnou izolรกciou do plnej vรฝลกky krokvรญ aย nakoniec difรบznej fรณlie โ teda typickรก dvojplรกลกลฅovรก skladba. Ak sa sadrokartรณn vyhotovรญ spojito vย ploche aย pri prestupoch, tรกto vrstva vylรบฤi ลกรญrenie vodnej pary konvekciou aย vลกetko bude fungovaลฅ spoฤพahlivo. Nad sadrokartรณnom je vลกak PE fรณlia navrhnutรก ako parotesnรก vrstva. Ak sa tรกto vrstva nevyhotovรญ spojito, teda bude obsahovaลฅ rรดzne ลกkรกry aย netesnosti, sprรกvanie strechy sa priam dramaticky odchรฝli od vรฝsledkov posรบdenia. Podobne ako na vรฝpoฤet ekvivalentnรฉho sรบฤiniteฤพa tepelnej vodivosti izolรกcie uloลพenej medzi krokvami pomocou vรกลพenรฉho priemeru tepelnรฝch aย geometrickรฝch veliฤรญn izolantu aย dreva, moลพno odvodiลฅ ekvivalentnรบ difรบznu hrรบbku vrstvy, ktorรก obsahuje istรฝ podiel netesnostรญ
kde d je hrรบbka vrstvy (m),
ยต0 โ faktor difรบzneho odporu celistvej vrstvy (โ),
F0 โ plocha celistvej vrstvy (%),
Fs โ plocha netesnostรญ (%), priฤom platรญ, ลพe F0 + Fs = 1 a predpokladรกme, ลพe netesnosti sรบ tvorenรฉ vzduchovou vrstvou rovnakej hrรบbky ako okolitรฝ materiรกl. Podฤพa uvedenej rovnice sa vypoฤรญtali ekvivalentnรฉ difรบzne hrรบbky pre tieto materiรกly: vysoko difรบzne otvorenรก fรณlia (ยต0 = 60), papier (ยต0 = 570), PE fรณlia (ยต0 = 140 000) a Al fรณlia (ยต0 = 500ย 000) pri podieloch netesnostรญ od 0 do 10 %, priฤom vลกetky materiรกly majรบ rovnakรบ hrรบbku 0,2 mm. Vรฝsledky sรบ vย tabuฤพke.
Ekvivalentnรฉ difรบzne hrรบbky
Z vรฝpoฤtu
Zย tabuฤพky je zrejmรฝ priam dramatickรฝ prepad sd pri Al aย PE fรณliรกch pri netesnosti len desatiny promile, zatiaฤพ ฤo pri difรบzne otvorenรฝch materiรกloch je pokles zanedbateฤพnรฝ. Vลกeobecne moลพno konลกtatovaลฅ, ลพe ฤรญm mรก materiรกl vย spojitom stave vรคฤลกรญ difรบzny odpor, tรฝm je vรคฤลกรญ pokles difรบzneho odporu vplyvom ลกkรกry.
Pri nรกraste nespojitosti na 0,1 % zย celkovej plochy je sd pri Al aย PE fรณlii takรก malรก, ลพe by tieto fรณlie mohli vย tomto stave fungovaลฅ ako PHI pri dvojplรกลกลฅovรฝch strechรกch, kde je limitnรฉ sdย 0,3 m. Je pochopiteฤพnรฉ, ลพe ide oย hodnotenie vรฝhradne zย hฤพadiska difรบzneho odporu, aย nie zย hฤพadiska vodotesnosti.
Pri nรกraste nespojitosti na 1 % zย celkovej plochy je sd pri Al aย PE fรณlii takรก malรก, ลพe by tieto fรณlie mohli vย tomto stave fungovaลฅ dokonca ako vysoko difรบzne otvorenรฉ vrstvy. Pri materiรกloch sย veฤพkรฝm difรบznym odporom je uลพ pri podiele netesnostรญ 0,1 โฐ hodnota sd takmer rovnakรก, aj keฤ sรบ hodnoty vย spojitom stave vรฝrazne rozdielne.
Na ilustrรกciu uvรกdzame, ลพe 0,1 โฐ netesnosti vrstvy vznikne ลกkรกrou ลกรญrky 0,1 mm na ploche jeden meter ลกtvorcovรฝ! Okrem toho sa zvyฤajne poฤรญta sย tรฝm, ลพe sa pomery vย streลกnรฝch sรบvrstviach nebudรบ meniลฅ vย priebehu pouลพรญvania stavby, ฤo sa vลกak vย praxi nedodrลพiava. Nรกsledky nespojitej parotesnej vrstvy znamenajรบ masรญvnu kondenzรกciu vodnej pary vย konลกtrukcii aย vedรบ kย tรฝm najvรกลพnejลกรญm poruchรกm.
Zรกver
Aj keฤ som vย tomto ฤlรกnku poukรกzal na rad prรญฤin porรบch ลกikmรฝch striech, urฤite by sa naลกlo mnoลพstvo ฤalลกรญch. Niektorรฉ vลกak nemusia nevyhnutne viesลฅ kย fatรกlnemu zlyhaniu strechy aย rieลกenie mรดลพe byลฅ niekedy aลพ prekvapujรบco nenรกroฤnรฉ. To vลกak neplatรญ vย prรญpadoch, keฤ je prรญฤinou nefunkฤnรฉ vetranie, nedostatoฤnรก vzduchotesnosลฅ aย ลกkรกrovรก difรบzia.
TEXT: Milan Holec
FOTO: autor
Autor je vedรบci oddelenia technickรฝch expertรญz vย spoloฤnosti Bramac, a. s.