Príčiny porúch šikmých striech v praxi
Nájsť spoločného menovateľa vzniku porúch šikmých striech nie je vôbec jednoduché. Zo skúseností expertných a znaleckých kancelárií vyplýva, že kvalita strešnej konštrukcie objektu vo všeobecnosti závisí od zodpovedného a individuálneho prístupu ku každej zhotovovanej streche zo strany projektanta, investora i zhotoviteľa. Nasledujúce praktické ukážky totiž poukazujú na skutočnosť, že problémy so strechami vždy ovplyvňuje ľudská činnosť. Za výsledkom môže stáť aj myšlienka, čiže hľadanie nových technológií zhotovenia, materiálov či konštrukčných riešení a pod., aj vlastné zhotovenie strechy. Často však príčinu negatívnych dôsledkov možno hľadať aj v nedostatku financií.
Na šikmej streche rodinného domu projektant zvolil variant tzv. ľahkej strechy, teda drevený krov so zateplením z minerálnej vlny s malou objemovou hmotnosťou. Všetky ostatné materiály v skladbe zodpovedali bežným podmienkam – parotesná fólia, poistná difúzna fólia, laty a kontralaty, ktoré tvorili odvetrané medzery. Po dvoch bezproblémových zimách sa ale strešná krytina začala viditeľne rozpadať. Sonda v strešnom plášti odhalila príčinu. Po obnažení krytiny sa objavila odvetraná vzduchová vrstva, úplne upchaná zväčšeným objemom tepelnej izolácie (obr. 1).
Príčinou zvýšenia objemu býva práve nízka objemová hmotnosť izolácie. Dôvodom deštrukcie odvetranej vzduchovej vrstvy (obr. 2) však v tomto prípade bola aj zvieracia rodinka kuny lesnej, ktorá sa nasťahovala do priestoru pod krytinou, vytvorila si v ňom prístupové chodbičky a vykonávala v ňom svoje základné potreby. Na obrázku vidieť zvyšky potravy – vajíčka a perie zo sliepok (obr. 3).
 |
 |
| Obr. 1 | Obr. 2 |
 |
 |
| Obr. 3 | Obr. 4 |
Ukážkou nesprávneho postupu môže byť aj strecha rodinného domu, na ktorej vznikol problém pri realizácii väčších vikierov (obr. 4). Napriek tomu, že strechu pokrývala kvalitná krytina a skladba strešných vrstiev zodpovedala bežným podmienkam, t. j. nevynechala sa žiadna z vrstiev pre odvetranú dvojplášťovú strechu, do strechy pomerne silno zatekalo, a to hneď na niekoľkých miestach. Najexponovanejšie časti tvorili ukončenia strešných vikierov, ktoré boli identické na obidvoch pozdĺžnych stranách rodinného domu.
Po prehliadke strechy sa dal konštatovať nevydarený a nedoriešený detail prechodu strechy nad vikierom s nižším sklonom na šikmejšej časti konštrukcie (obr. 5). Remeselník stál pred problémom, ako vyriešiť ukončenie krytia nárožia s vlastnou strechou, ale výsledok napovedá, že sa úlohou v podstate nezaoberal.
Krytina použiteľná na všetky sklony
V tomto prípade nebolo dôležité posudzovať strešnú skladbu, aj keď ani tá nepredstavovala ideálne riešenie. Použitú krytinu tvorila plechová škridla, ktorá sa namontovala na strechu so sklonom 9,5° (obr. 6). Došlo však k zjavnej deformácii vlastných šablón krytiny, a to napriek tomu, že strecha sa realizovala v roku 2001, teda pomerne nedávno. Krytinu navyše výrobca dodal na stavebný trh so slovným sprievodom, že vydrží neobmedzený čas a môže sa montovať už od sklonu 10 až 15°. No stav strechy sa dal označiť za havarijný (obr. 7). Prejavovalo sa to viditeľným rastom machov a prenosom vlhkosti do strešnej krytiny.
Za týmto problémom často stojí tzv. obchodná politika niektorých výrobných firiem, ktorá hlása: „My máme krytinu na najnižší sklon.“ V takomto prípade by však bolo lepšie porozmýšľať nad zmenou názvoslovia a namiesto pojmu strešná škridlová krytina používať spojenie estetická úprava poistnej hydroizolácie alebo hlavného hydroizolačného systému – krytiny umiestnenej pod ňou.
 |
 |
| Obr. 5 | Obr. 6 |
 |
 |
| Obr. 7 | Obr. 8 |
Štvrtý typ poruchy sa prejavil na streche nad prístavbou školského pavilónu s pomerne nízkym skonom, kde strešnú krytinu vytváral trapézový plech na latách. O nesprávnom spôsobe montáže svedčil pohľad z vonkajšej strany (obr. 8) – veľká medzera medzi priečnym spojom dvoch trapézových plechov, chýbajúce uchytenie v spoji, viditeľné skrutky mimo spoja a pod.
Ďalším nedostatkom montáže bolo riešenie na okrajoch strechy. V tejto časti došlo k porušeniu základných princípov oplechovania, v dôsledku čoho vznikol viditeľný priechod pre atmosferické zrážky (obr. 9). Chybu dokazujú aj prieniky samorezných skrutiek mimo strešnej laty a pretekajúca voda (obr. 10). Aj napriek tomu, že strecha bola v projektovom riešení odvetraná, zhotoviteľ odvetranie odmietol so slovami, že do podstrešia bude prenikať prach a sneh (dôsledok vidno na obr. 11).
 |
 |
| Obr. 9 | Obr. 10 |
Na začiatku celého procesu výstavby strešnej konštrukcie stojí architekt, projektant a investor. Ak sa práve v tejto fáze urobí základná chyba, napríklad vo výbere nevhodného materiálu na strešnú krytinu, alebo ak sa nevenuje pozornosť individualite každej strechy, tak je takmer stopercentne isté, že tieto konštrukcie sa budú prejavovať podobne, ako v prípade praktických ukážok. Projektant a investor by nikdy nemali pristúpiť k filozofii, že na stavbe sa všetko nakoniec nejako vyrieši. Toto by sme so zveličením mohli nazvať nedbalosťou z dôvodu nedostatočnej technickej vyspelosti. Ide v podstate o prenesenie zodpovednosti na úplne posledný článok celého procesu. A aj keď už poznáme kladné výsledky toho, že celú technickú a technologickú časť pokrývač dorieši, väčšinou sa tak nestane.
Najlacnejším variantom je vstup odborníka – špecialistu na strešné konštrukcie – so žiadosťou o posúdenie návrhu strechy, výberu strešného materiálu a ďalšieho postupu, a to hneď na začiatku celého procesu. Toto riešenie je nutné v prípadoch, kedy architekt stavby postaví pred technické problémy projektanta, ktoré ich nie je schopný vyriešiť. V tomto prípade sa náklad rovná výške desiatok tisíc korún podľa jednotlivých prípadov, avšak zhotovenie opráv strešnej konštrukcie sa môže z dôvodu všetkých uvedených nedostatkov vyšplhať na cenu státisícov korún aj vyššie. Mnohé nedostatky vyplývajú aj z nedôsledností v kontrole každého kroku na predmetnej streche. Pri dôkladnej kontrole vyhotovenia strechy investorom, ale aj nadriadenými pracovníkmi príslušného zhotoviteľa, by k poruchám vôbec nemuselo dôjsť.
Význam údržby
Dôležitú úlohu zohráva aj vplyv údržby striech na ich životnosť. Pod údržbou možno rozumieť vizuálnu prehliadku strešného plášťa, jeho odvodnenia a pod. Pri takejto pravidelnej prehliadke sa dajú odhaliť eventuálne začínajúce poruchy strechy, prasknutá škridla, trhlina v oplechovaní a ďalšie chyby. Všetky neriešené drobnosti môžu spôsobiť následné problémy.
Úlohou projektanta strešnej konštrukcie by tiež malo byť stanovenie cyklu údržby alebo prehliadok (investor by to mal zasa od projektanta požadovať) so stanovením úloh, na čo sa má príslušný pracovník zhotoviteľa zamerať. Ešte pred začiatkom prác, a to nielen na strešných konštrukciách, treba konzultovať základný zámer. Po vypracovaní projektového riešenia je dobré nechať si vypracovať aj oponentské vyjadrenie. Zhotoviteľa by investor mal vyberať podľa jeho realizácií, ale aj podľa konkrétneho remeselníka, ktorý strechu zhotovil. V takomto prípade budú splnené základné predpoklady dobrého fungovania strešného plášťa.
Ing. Antonín Parys
Foto: autor
Recenzoval prof. Ing. Jozef Oláh, PhD., ktorý pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave a zároveň je čestným predsedom Predstavenstva Cechu strechárov Slovenska.
Autor pôsobí v expertnej a znaleckej kancelárii pre strechy a strešné materiály.
