Príklad diagnostiky porúch vlhnutia spodnej stavby

Vlhnutie alebo zatekanie do spodnej stavby sa prejavuje tak v starých stavbách, ako aj v novostavbách. Kým v starých stavbách sú príčiny tohto javu skôr očakávané a odôvodniteľné, v novostavbe sú nežiaduce. Vzhľadom na úroveň súčasného poznania problematiky hydroizolačnej techniky a pri jestvujúcej materiálovej základni hydroizolačných výrobkov možno tento jav správne diagnostikovať a na základe toho aj navrhnúť a stanoviť správnu metodiku.

• podrobnosť údajov získaných hydrogeologickým prieskumom,
• projektantova znalosť zásad návrhu hydroizolácií,
• projektantova skúsenosť získaná poznatkami z praxe,
• projektantova schopnosť prijímať správne závery vychádzajúce z dodaných podkladov,
• poznanie kvality izolačných materiálov, vhodnosť ich návrhu do konkrétnych podmienok a možnosti ich kombinácií.
   

Prejavy nežiaduceho pôsobenia vody a vlhkosti
V dôsledku pôsobenia zemnej vlhkosti a vody na steny a podlahy suterénov sa prejavujú výkvety, pleseň, narušenie a opadávanie omietok, poruchy podláh, premokanie, znečistenie a pretekanie vody. Vnútorné prostredie stráca na kvalite, stáva sa nevyužiteľným a zdraviu škodlivým. V montovaných konštrukciách  sa navĺhanie najviac prejavuje v miestach stykov konštrukčných prvkov, čo má za následok koróziu výstuže.

Tehlové murivo nasáva kapilárami vlhkosť, čím stráca tepelnoizolačné vlastnosti, a porušením štruktúry sa znižuje jeho pevnosť. Výrazné chyby sa prejavujú na budovách postavených na vodonepriepustných alebo slabo priepustných hutných pôdach (hlinitopiesčité pôdy, hliny, sliene). Na obvodové konštrukcie suterénov nachádzajúcich sa na svahovitom teréne tlačia veľké objemy povrchovej a filtračnej vody. K poruchám môže dochádzať aj napriek vybudovanej drenáži pred stenami a pod podlahou suterénov, a to z dôvodu jej nefunkčnosti alebo nevhodne navrhnutej hydroizolácie vzhľadom na skutočné zaťaženie vodou, ktoré na stavbu pôsobí.

V praxi sa takisto vyskytujú prípady nadmernej vlhkosti konštrukcií nachádzajúcich sa v dobre priepustných pôdach a zatopenie suterénov v čase dlhodobých dažďov. Náklady na odstránenie porúch sú všeobecne vysoké, ich výška môže niekoľkonásobne prekročiť náklady na zhotovenie zodpovedajúcich hydroizolačných opatrení.

Prejavy vlhnutia konštrukcií môžu vzniknúť v dôsledku:

• nedostatočných informácií o obklopujúcom prostredí a jeho vplyve na steny a podlahy suterénov,
• podcenenia výsledkov získaných hydrogeologickým prieskumom v procese projektovania,
• nerešpektovania normou stanovených predpisov pre návrh hydroizolačného systému pre konkrétne prostredie,
• nekvalitnej práce a nedodržania technologických zásad a postupov platných pre realizáciu jednotlivých typov hydroizolačných konštrukcií.

Príklad diagnostiky poruchy vlhnutia spodnej stavby
Následky porúch vzniknutých vplyvom nežiaduceho pôsobenia vlhkosti a vody je najlepšie ukázať na konkrétnom príklade. V danom prípade išlo o podpivničenú budovu, kde suterén, respektíve prvé podzemné podlažie boli realizované na základovej doske v kombinácii so železobetónovými stenami – t. j. na železobetónovej vani. Izolácia bola realizovaná z hydroizolačných asfaltovaných pásov.

Príklad merania teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu

Predpokladané príčiny vlhnutia
Na základe dostupnej odbornej literatúry, projektovej dokumentácie ako aj uvedených osobných obhliadok možno úvodom predpokladať nasledovné vedecké hypotézy príčin vlhnutia vnútorných deliacich a obvodových stien suterénu analyzovanej budovy:

• kondenzácia vlhkosti v čase vypnutia vzduchotechnického zariadenia,
• prenikajúca spodná voda netesnou hydroizoláciou,
• vlhnutie spôsobené zatiaľ neznámymi vnútornými príčinami.

Na základe vizuálneho hodnotenia vlhkostného stavu konštrukcií suterénu analyzovanej budovy možno konštatovať, že vlhkosť sa prejavuje v zóne nad podlahou na všetkých deliacich konštrukciách, s výraznejšími prejavmi pri oceľových zárubniach. Proces prirodzeného odparovania transportoval na povrch soli tak na deliacich stenách, ako aj na dlažbe v bahennej kuchyni. Prejavy vlhkosti na betónových stenách sú len mierne alebo sa vôbec neobjavili.

Výsledky experimentálnych meraní na mieste
Na stanovenie príčiny vlhnutia spodnej stavby sa javí ako najdôležitejšie stanoviť správnu metodiku, a tým postup pri potvrdzovaní, resp. vylučovaní jednotlivých možných príčin vzniku daného problému. V konkrétnom prípade experimentálne overovanie v priestoroch a na konštruk­ciách analyzovanej budovy možno metodicky rozdeliť do nasledovných častí:

• experimentálne merania vnútornej teploty a vlhkosti – predpokladaná kondenzácia vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu,
• meranie hmotnostnej vlhkosti v odobratých vzorkách,
• chemický rozbor vlhkosti obsiahnutej v murive – predpokladá sa zatekanie nefunkčnou hydroizoláciou,
• sondy do podlahy v blízkosti zavlhnutých deliacich stien – odhalenie skrytých príčin.

Kondenzácia vodnej pary
V prvej etape bolo potrebné potvrdiť, resp. vylúčiť, že analyzované príčiny vznikli vplyvom kondenzácie vodnej pary v uvedených problémových miestach. Z toho dôvodu bolo zrealizované veľké množstvo meraní teploty vnútorného vzduchu, teploty vnútorného povrchu konštrukcii, ako i relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu.

Merania sa uskutočnili vo viacerých miestnostiach, v prvej etape iba vo vybraných miestach. Neskôr, v druhej etape, sa merali uvedené veličiny na viacerých miestach vo zvislých prierezoch. Príklad výsledkov merania uvádza graf. Z analýzy dosiahnutých výsledkov bolo možné vo všeobecnosti konštatovať, že analyzované problémy nevznikli vplyvom kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu konštrukcie. Ako parciálny problém bolo zistené, že klimatizácia v daných priestoroch pracuje nekontrolovane, pričom v uvedených priestoroch vznikajú veľké teplotné rozdiely.

Voda z exteriéru
Podľa stanovenej metodiky bolo v druhej etape úlohou potvrdiť alebo vylúčiť, či sa na miesta, v ktorých vznikajú vlhkostné problémy, dostáva výrazné množstvo vody z exteriéru. Z toho dôvodu bolo v najproblematickejších miestach odobraných šesť vzoriek, aby sa zistila ich hmotnostná vlhkosť. Výsledky laboratórnych meraní hmotnostnej vlhkosti sú uvedené v tab. 1.

Z nameraných výsledkov môžeme konštatovať, že overovaná vlhkosť sa pohybovala v rozmedzí hodnôt 6 až 9 % hmotnostnej vlhkosti. V prípade, ak by uvedený stav spôsobovala prenikajúca spodná voda z exteriéru, očakávala by sa výrazne väčšia hmotnostná vlhkosť.

Na podporu uvedenej myšlienky sa uskutočnili ďalšie merania. Keďže sa v okolí analyzovanej spodnej časti stavby nachádzala minerálna voda známeho chemického zloženia, bolo potrebné chemickým rozborom vlhkosti, nachádzajúcej sa v odobratých vzorkách, potvrdiť alebo vylúčiť jej výskyt. Výsledky meraní chemických vlastností vody obsiahnutej vo vzorkách sú uvedené v tab. 2.

Z porovnania koncentrácie zistených vodorozpustných solí a vlastností minerálnej termálnej vody nachádzajúcej sa v obklopujúcom prostredí suterénu bolo možné jednoznačne vylúčiť, že odobraté vzorky mali rovnaké zloženie ako vonkajšia minerálna voda.

Tab. 2: Chemické vlastnosti vody v odobratých vzorkách z hľadiska koncentrácie vodorozpustných solí

Voda z vnútorného prostredia
Ako čiastkový záver bolo teda možné konštatovať, že ako príčiny vzniku problémov možno vylúčiť tak kondenzáciu vodnej pary na povrchu, ako aj prenikanie vody cez izoláciu z vonkajšieho prostredia suterénu. Ako posledná z možností sa na základe vyššie uvedeného overovania javila neznáma dotácia vlhkosti, resp. vody z vnútorného prostredia suterénu. Z tohto dôvodu bola v podlahe analyzovaného suterénu zrealizovaná sonda na vizuálne zistenie výskytu vlhkosti, resp. vody v jednotlivých vrstvách podlahy. V skúmanej miestnosti boli zistené podlahové vrstvy v nasledovnom zložení:

• pochôdzna vrstva – vystužený betón s hrúbkou asi 6 cm,
• polyetylénová fólia,
• základová železobetónová doska.

V sonde s rozmermi asi 25 ×15 cm bola odstránená pochôdzna vrstva – podlahový betón. Pod ním sa na polyetylénovej fólii nachádzala súvislá vrstvička vody, betón v spodnej hrúbke bol mokrý, až kašovitý. Horná plocha základovej dosky pod polyetylénovou fóliou bola taktiež súvisle mokrá. Na základe dosiahnutých výsledkov bolo možné konštatovať, že v spodných vrstvách podlahy sa nachádza relatívne súvislá tenká vrstva vody, ktorá mala za následok vznik analyzovaných následkov vlhkosti.

V ďalšom postupe bolo potrebné podrobne prezrieť celú plochu suterénu a zistiť, kde sa nachádza zdroj vody, resp. miesto, ktorým sa táto voda dostáva do vnútorných vrstiev podlahy suterénu. V tomto prípade týmto miestom bola priebežná antikorová odvodňovacia mriežka, ktorá bola nekvalitne napojená na hydroizolačný systém podlahy suterénu.

Záver
Záverom možno konštatovať všeobecne známy poznatok, že výskyt vlhkosti v spodnej stavbe je mimoriadne nepríjemný technický stav, ktorého odstránenie je vždy veľmi zložité. V prípade, že príčina vzniku poruchy nie je na prvý pohľad jednoznačná, je veľmi dôležité stanoviť si správnu metodiku a postup pri analyzovaní daného problému a pripraviť sa na dlhodobé odborné riešenie.

doc. Ing. Juraj Žilinský, PhD.
Foto: archív autora

Autor pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.