Pripojovacie škáry otvorových výplní

Pojmom pripojovacia škára otvorových výplní sa klasifikuje priestor, ktorý sa vyskytuje v minimálnom množstve desiatok metrov na obvodovom plášti každej budovy medzi murivom a konštrukciami, ako sú okná, dvere, zasklené fasády či strešné svetlíky.

Utesnenie pripojovacej škáry

Pripojovacia škára by mala dosahovať podobné tepelnoizolačné vlastnosti a trvan­livosť ako okolité priľahlé konštrukcie, a to podľa požiadaviek určenej normy STN 73 05 40-2 (vykonávacou vyhláškou č. 291/2001 Zb. zákona o hospodárení s energiami č. 406/2000 Zb.).

Navyše, od 1. januára 2009 začne platiť novela zákona 406/2000 Zb., podľa ktorej bude treba preukázateľne realizovať opatrenia v oblasti znižovania energetickej náročnosti stavieb v prípade väčšiny novovybudovaných budov a tiež pri väčších zmenách už existujúcich budov. Základnými ukazovateľmi na hodnotenie energetickej náročnosti sú tepelné a tepelnotechnické vlastnosti konštrukcií a parametre prevádzky technického zariadenia budov. Splnenie požiadaviek sa zdokladuje predložením preukazu energetickej náročnosti budovy. To znamená, že sa bude klásť čoraz väčší dôraz na trvanlivé a kvalitné vyhotovenie detailov napojenia konštrukcií, ktoré pri ich podcenení budú zhoršovať celkové charakteristiky budovy, a teda i jej bonitu.

Požiadavky na pripojovacie škáry a ich funkcie podľa STN 73 05 40-2: nulové zatekanie do škáry, minimálna škárová prievzdušnosť, účinné odvetranie škáry – minimalizácia kondenzátu vnútri škár, umožnenie dilatácie, tepelná a zvuková izolácia.

Nevyhovujúci stav

Na mnohých stavbách, žiaľ, stále prevláda riešenie, keď sa škára iba zapení polyuretánovou penou a omietne zvonku i zvnútra. Aj keď je suchá polyuretánová pena dobrým tepelným izolantom, nie je dostatočným riešením pre utesnenie a vyplnenie pripojovacej škáry.

Nechránený tepelný izolant, na ktorý pôsobia poveternostné vplyvy, a najmä vzdušná vlhkosť z interiéru, nekontrolovateľne zvyšuje svoju vlhkosť, a tak aj svoju tepelnú vodivosť. Tá je spoločne s nízkymi teplotami v zimnom období štartovacím mechanizmom degradačných procesov materiálov a príčinou, ktorá spôsobuje zníženie celkovej životnosti detailu. Ak sa niektorá z tesniacich funkcií pripojovacej škáry naruší, vznikajú tepelné mosty, trhliny v omietke,  plesne a zvýši sa netesnosť škáry i prestup zvuku detailom. Toto všetko môže nastať pri škárach medzi konštrukciami otvorových výplní z hliníku, PVC, dreva a priľahlým ostením.

Riešenie detailu

Návrh riešenia, výber produktov, zváženie realizovateľnosti a koordinácia prác subjektov je z hľadiska vytvorenia kvalitného stavebného diela nutnosťou. To platí vo zvýšenej miere aj pre vytvorenie dlhodobo funkčného napojenia jednotlivých konštrukcií. So zreteľom na rad rozličných faktorov, pôsobiacich na obvodový plášť budovy, a tým aj na jeho škáry, treba vždy dôkladne zvážiť výber vhodných materiálov. Dôležité je takisto vypracovanie detailnej projektovej dokumentácie, ktorá výraznou mierou prispieva k zabezpečeniu optimalizácie priebehu výstavby. V prípade, že má ktokoľvek z účastníkov výstavby pochybnosti o zrozumiteľnosti dostupných informácií a detailov, je vhodná konzultácia s odborníkmi.

Schéma parapetného detailu plastového okna, zvonka aj zvnútra ho chráni okenná fólia. Fólia slúži ako vzduchotesná a parobrzdná membrána a zvonka chráni okenné fólie pred náporovým dažďom. Tesniaca páska medzi okenným podkladovým profilom a okenným rámom zabraňuje prúdeniu vzduchu a zatepleniu škáry.		Schéma detailu dreveného okna v nadpraží alebo ostení. Škára je kompletne utesnená komprimovaným materiálom s viacerými druhmi impregnácií, ktorým spĺňa kompletné požiadavky na pripojovaciu okennú škáru. Škára ideálne odoláva poveternostným vplyvom, tepelne izoluje a je vzduchotesná.
Schéma detailu dreveného okna v nadpraží alebo ostení. Škára je obojstranne uzavretá okenným „flexfóliami“, ktoré umožňujú ideálnu dilatáciu škáry.		Schéma detailu dreveného okna v nadpraží alebo ostení. Okno osadené do zalomeného ostenia je z vonkajšej strany utesnené komprimovanou páskou, zamedzujúcou zatekanie do škáry. Zároveň však umožňuje jej ideál­ne odvetrávanie a dilatáciu. Z vnútornej strany je škára utesnená interiérovou okennou fóliou s povrchovou úpravou vhodnou na omietanie.
Schéma detailu plastového okna v nadpraží alebo ostení. Škára je z obidvoch strán dotesnená tesniacimi okenným lištami.		Schéma detailu plastového okna v nadpraží alebo ostení. Škára je obojstranne uzavretá okenným „flexfóliami“, ktoré umožňujú ideálnu dilatáciu škáry.

Materiály

Pripojovacie škáry možno utesniť pomocou vhodných tmelov, prefabrikovaných motúzov,  fólií, lepiacich pások alebo špeciálnych profilov, ktoré odolávajú vode a poveternostným podmienkam. Môžu byť napríklad z plastov, hliníka, elastomérov, živičného materiálu a ich rôznych kombinácií. Materiály s tepelnoizolačnými vlastnosťami, ako napríklad PUR peny či minerálna vata, sú schopné iba obmedzene kompenzovať dilatáciu stavebných prvkov a nie sú dostatočným riešením detailu pripojovacej škáry.

Najčastejšie chyby: použitie iba PUR peny (nedostatočná schopnosť dilatácie, nasiakavosť), riešenie iba na jednej strane škáry (použitie len hydroizolačnej fólie alebo vzduchotesnej fólie), zámena tesniacich materiálov, nedodržanie postupov pri navrhovaní a zhotovovaní detailu.

Princíp

Vhodným riešením je vrstvenie materiálov v škáre, ktoré ju vo vzájomnej interakcii udržiavajú suchú a funkčnú. Zvyčajne je nepriedušná vrstva umiestnená na interiérovej strane izolačnej roviny a zamedzuje prúdenie vzduchu do konštrukcie či spoja. Na exteriérovej strane sú, naopak, umiestnené materiály vysoko priedušné, avšak odolné proti prieniku náporového dažďa.

Styky a spoje treba utesniť účinnými tesniacimi materiálmi s požadovanou životnosťou odolávajúcou poveternostným vplyvom, dilatačným pohybom a objemovým zmenám. Na ochranu proti prestupu vodných pár a vzniku nebezpečenstva kondenzácie vodnej pary sa odporúča vrstvy v konštrukcii radiť takým spôsobom, aby sa veľkosť súčinu tepelnej vodivosti a faktoru difúzneho odporu jednotlivých vrstiev smerom od vnútorného povrchu (od interiéru) postupne znižovala. Toto usporiadanie umožňuje žiaduce odvetranie škáry, čo však neplatí pre všetky materiály na trhu. Tesniace fólie s variabilnou hodnotou tesnosti proti prestupu vodných pár možno aplikovať ako vonkajší aj vnútorný uzáver škáry. Okrem iného znižujú nároky na zdatnosť realizačných firiem a uľahčujú plánovanie detailov.

Vonkajší uzáver

Hydroizolácia. Tvorí primárnu ochranu proti dažďovému zatekaniu vody do škáry pri pôsobení poveternostných vplyvov. Materiály by mali byť navyše vysoko difúzne priepustné, aby bolo umožnené dobré odvetranie pripojovacej škáry, v ktorej môže dochádzať ku vzniku kondenzátu.

Funkčný úsek

Tepelná izolácia. Priestor medzi okenným rámom a múrom by mal byť vyplnený kvalitným tepelno-  a zvukovoizolačným materiálom.

Vnútorný uzáver

Vzduchotesná membrána. Slúži ako bariéra, ktorá je odolná proti priechodu vzduchu a vlhkosti do priestoru škáry.

Správne utesnenie pripojovacej škáry umožňuje:

• úspory energie – vďaka zabráneniu vzniku tepelných mostov a takmer nulovej prievzdušnosti,
• maximálnu spoľahlivosť a trvanlivosť funkcie škáry,
• zníženie hladiny hluku,
• zabránenie prieniku vlhkosti a vzniku plesní v škáre.

Záver

Odporúča sa vyžiadať si osvedčenie a záruky od vykonávacích firiem, resp. výrobcov materiálov. Býva pravidlom, že renomované firmy a výrobcovia otvorových výplní na našom trhu sú schopní doložiť a zaručiť kvalitu svojho diela.

Stanislav Jirák
Foto a obrázky: Tremco illbruck
Recenzoval Ing. Dušan Dlhý, PhD.

Autor je business a development manager v spoločnosti Tremco illbruck, s. r. o.