Problematické detaily hrubej stavby 4: Kotvenie priečok

Počas stavby sa vyskytuje celý rad príležitostí, keď možno niečo priam fatálne pokaziť.

Niektoré problematické časti stavby sú nepríjemné viac, niektoré menej – hoci sú z finančného hľadiska všetky chyby problematické, je rozdiel medzi oknom, na ktorom sa darí plesniam, a zrútenou stenou. A práve zrútenie steny môže byť dôsledkom napríklad nesprávneho kotvenia nosných či nenosných priečok, čo je pomerne častá chyba našich stavieb.

Spôsoby pripojenia priečky – teória

Priečky sú stabilné len vtedy, ak sú napojené vhodným spôsobom k nadväzujúcim stavebným konštrukciám. Toto napojenie môže byť tuhé, pružné či posuvné podľa toho, ako priečka reaguje na zaťaženie.

V prípade tuhého napojenia priečka čiastočne či úplne preberá zaťaženie vyvolané pôsobením nosnej konštrukcie a tento druh napojenia je vhodný iba v prípadoch, keď môžeme s úplnou určitosťou vylúčiť deformáciu ohraničujúcich konštrukcií.

Pri pružnom napojení priečka nepreberá žiadne zaťaženie od nosnej konštrukcie. A pri posuvnom napojení priečka síce nepreberá zaťaženie, môžu sa tu však vyskytnúť určité deformácie susedných častí stavby.

Spôsoby pripojenia priečky – prax

V bežných prípadoch máme niekoľko možností, ako priečky ukotviť k nosnému murivu:

• vytvoríme priebežnú drážku, do ktorej priečku zamurujeme,
• v nosnej stene vytvoríme tzv. kapsu (vynechanú drážku),
• priečku primurujeme k ozubom vyčnievajúcim z nosnej steny,
• využijeme možnosť osadenia pomocou kotvy z nehrdzavejúcej ocele (tieto kotvy však nemožno zamieňať s podobnými pozinkovanými kotvami do sadrokartónových systé Rozdiel medzi týmito kotvami je najmä v ich životnosti a pevnosti materiálu).

Ako na kotvenie?

Už pri stavbe obvodových stien uvažujeme, kde budú priečky umiestnené. Priečky ale môžeme ukotviť aj dodatočne práve pomocou stenových spôn (plochých kotiev) z nehrdzavejúcej ocele. V mieste osadenia stenovej spony pre priečku sa pri stavbe nosných múrov vytvorí pilníkom drážka do tehly.

Kotva sa ukladá do vrstvy murovacej peny či malty, prekryje sa ďalšou vrstvou peny či malty a následne sa ihneď položí ďalší rad muriva. Zo statického hľadiska je tento spôsob ideálny, ale z praktických dôvodov sa využíva viac až dodatočné zabudovanie spôn.

Spony v takom prípade ohneme do tvaru L v pomere strán 1 : 2 a v každej ložnej škáre či v každej druhej (podľa odporúčania statika) zatlačíme dlhšie rameno spony do čerstvej malty stavanej priečky a kratšie rameno ukotvíme k nosnej stene samoreznou skrutkou, plastovou natĺkacou rozperkou alebo pomocou skrutky s nekorozívnou úpravou a plastovej rozperky. Aby sme sa vyhli komplikáciám počas výstavby, na hrubšie priečky použijeme dvojicu kotiev vedľa seba.

Pri osadzovaní a pripájaní priečky musíme mať vždy na pamäti, že je dôležité nielen riadne zachytiť zaťaženie pôsobiace na konštrukciu a priečku ukotviť, ale prihliadať aj na možné zmeny tvaru priliehajúcich stavebných konštrukcií a dbať na protipožiarne, akustické a tepelnotechnické požiadavky kladené na hotovú priečku.