Recept na úspešnú realizáciu plochej strechy
Plochá strecha má v súčasnej architektúre široké využitie. Môže byť optimálnou voľbou na zabezpečenie požadovaných prevádzkových úspor domu, svojim dizajnom zase zdôrazňuje výraz modernej architektúry a považuje sa za piatu fasádu. Návrh strešného plášťa závisí od zvoleného strešného systému aj od funkčného využitia priestoru pod ním i nad ním. V diskusii na tému ploché strechy sme sa zaoberali ich správnou realizáciou i rekonštrukciou, ako aj spoluprácou výrobcov s architektmi.
Ing. Róbert Janček
R. Janček:
Úspešná realizácia plochej strechy predpokladá správny návrh skladby a systémových detailov, ako aj kvalitnú a kvalifikovanú realizačnú firmu. Samozrejme, najväčší vplyv na úspešnú realizáciu má investor, respektíve objem financií vyčlenených na strešnú konštrukciu, takže kľúčom k úspechu je intenzívna komunikácia investora, projektanta a realizačnej firmy. Technológia realizácie plochej strechy je v porovnaní so šikmou strechou jednoduchšia, pretože všetky procesy a vrstvy sa realizujú zhora, teda zo strany strechy. Treba však povedať, že dnes existujú aj také skladby šikmých striech, ktoré sa realizujú podobnou technológiou ako ploché strechy – ukladaním všetkých vrstiev na celistvý podklad zhora.
Peter Mráz
odborný technik spoločnosti
Fatra Izolfa, a. s.
P. Mráz: Pri vytváraní kvalitnej plochej strechy sa zohľadňuje viacero faktorov. Dobrá strecha sa začína už v projekčnej kancelárii – navrhovaním detailov. Ďalším veľmi dôležitým kritériom je výber vhodnej krytiny. Často sa stretávame s tlakom zo strany investora na znižovanie nákladov na realizáciu strechy a v dôsledku tohto tlaku na realizačnú firmu sa najčastejšie šetrí na opracovaní detailov strešnej konštrukcie. Krytina musí spĺňať požiadavky na životnosť, kvalitu a spoľahlivosť. V neposlednom rade je dôležité dodržiavať nariadenia výrobcu na realizovanie povlakových krytín na plochých strechách a udržiavať kvalitu vykonanej práce. V našom systéme je na zabezpečenie týchto požiadaviek vytvorený konštrukčno-technologický predpis a systém kontroly vykonanej práce aplikačných firiem. Pri realizácii strechy na novostavbách sa dá povedať, že náklady na plochú strechu v porovnaní so šikmou sú priaznivejšie. Ak sa na plochej streche vytvorí ochranná vrstva na povlakovej krytine, napríklad štrkový zásyp alebo zelená strecha, životnosť povlakovej krytiny z našej spoločnosti, krytiny, ktorá je od samého začiatku kvalitne zrealizovaná, presahuje tridsať rokov, a to bez namáhavej údržby strechy.
Ing. Rastislav Šmehyl, PhD.
technický poradca spoločnosti Icopal a. s.
R. Šmehyl: Návrh skladby plochej strechy musí rešpektovať spôsob, akým sa bude strecha využívať. Kľúčom k úspešnej realizácii plochej strechy je symbióza návrhu projektanta a požiadaviek investora (developera), zadanie realizácie skúsenej a kvalitnej aplikačnej firme a v neposlednom rade aj použitie kvalitných materiálov. Od technológie realizácie šikmých striech sa ploché strechy odlišujú postupnosťou zabudovania materiálov aj zložením jednotlivých vrstiev strešného plášťa.
Ing. Eva Rippelová
produktová manažérka spoločnosti Sika Slovensko, spol. s r. o.
E. Rippelová: Ploché strechy musíme od začiatku projektovania riešiť komplexne so zreteľom na prevádzku objektu a prípadné využívanie plochej strechy. Musí sa navrhnúť tak, aby vyhovovala z tepelnotechnického hľadiska i z hľadiska difúzie vodných pár. Kvalitné zabudovanie hydroizolačného systému a vyhotovenie hydroizolačných prác súvisí s profesionálnosťou jednotlivých realizačných firiem, preto je veľmi dôležité, aby firmy svojich pracovníkov v danom odbore priebežne vzdelávali. Šikmé strechy sú z hľadiska realizácie rovnako náročné, dovolila by som si povedať, že ešte náročnejšie. V súčasnosti, keď sa využívajú priestory v podkroví, je rovnako dôležité riešiť strechu komplexne od projektu až po realizáciu. Zvlášť dôležité u šikmých striech je návrh a realizácia parozábrany, difúznej vrstvy a ukončenia v detailoch. Rovnako dôležitý je aj návrh strešnej skladby a poradie jednotlivých vrstiev.
V súčasnosti sa veľa hovorí o revitalizácii bytového fondu na Slovensku. Aké zásady treba uplatňovať pri rekonštrukcii plochých striech bytových domov?
R. Janček: Pri rekonštrukcii plochých striech je potrebné dodržať „kľúč k úspechu“, ktorý som už spomenul. Navyše je dôležité zohľadniť a odborne posúdiť existujúci stav strešnej konštrukcie. Na základe zisteného stavu je potrebné navrhnúť jej skladbu a posúdiť ju z hľadiska tepelnotechnických a hygienických požiadaviek normy. Súčasne s obnovou povlakovej krytiny, teda hydroizolácie strechy, musí strecha spĺňať aj iné požiadavky – okrem iného aj minimálny spád a odvodnenie strechy, musí fungovať ako dobrá tepelná izolácia a musí mať kvalitne a systémovo riešené detaily. Strecha chráni objekt pred poveternostnými vplyvmi (dážď, sneh, vietor…), a preto si musíme uvedomiť, že nekvalitné riešenie môže viesť k havárii a následná oprava je vždy nákladnejšia ako realizácia novej strechy.
P. Mráz: Pri revitalizácii bytového fondu je dôležité zvoliť vhodnú povlakovú krytinu, ktorá spĺňa náročné podmienky. Naša spoločnosť má v súčasnosti v evidencii viac ako milión štvorcových metrov funkčných striech, ktoré sú staršie ako desať rokov. Vieme sa teda oprieť nielen o parametre garantované výrobcom hydroizolačnej fólie, ale aj o konkrétne skúsenosti z praxe. Pri každej streche, či už hovoríme o novostavbe alebo sanácii strešného plášťa, treba dôsledne dodržiavať postupy montáže strešnej povlakovej krytiny. Takmer každá strecha je individuálna, je v niečom odlišná od iných, a preto by sa ľudia nemali báť poradiť sa odborníkom. Vo fáze prípravy sa dá ušetriť aj množstvo finančných prostriedkov a ďalších problémov. Aj preto má naša spoločnosť v regiónoch po celom Slovensku technikov-špecialistov, ktorí pomôžu nájsť cestu k optimálnemu riešeniu. Zároveň môžu skontrolovať realizáciu a finálnu podobu rekonštruovanej strechy a jej detailov, aby investor mohol, ako sa hovorí, pokojne spávať.
R. Šmehyl: Základným predpokladom kvalitnej rekonštrukcie strešného plášťa je správna diagnostika, čiže zhodnotenie jeho skutkového stavu. Po vizuálnej kontrole kvality strechy sa pomocou sondy zisťuje vlhkosť v strešnom plášti, počet a zloženie jednotlivých vrstiev. Následne sa odtrhovou skúškou vyhodnotí únosnosť podkladu, či je možné kotviť nové vrstvy. Podľa zistených skutočností a podľa požiadavky zvýšenia tepelnotechnických charakteristík strechy sa navrhne vhodný typ rekonštrukcie. Často je nevyhnutná celková výmena všetkých porušených vrstiev, nielen hydroizolačnej. Nesmie sa zabúdať na spádovanie strešných plášťov. V minulosti sa strechy zhotovovali bez spádu, čo malo za následok nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou na viacerých miestach. Zmrazovacie cykly spolu s UV žiarením výrazne znižujú životnosť krytín.
E. Rippelová: Pri rekonštrukciách plochých striech musíme poznať skutočný stav strechy s jej pôvodnými materiálmi, skladbou a vlhkostný stav. Ak nie je k dispozícii projektová dokumentácia, prípadne sa vyskytnú pochybnosti, či bola strecha skonštruovaná podľa pôvodnej dokumentácie, odporúčame realizovať sondu do jestvujúcej strechy. Na základe zistených skutočností sa vypracuje projektová dokumentácia s vhodným hydroizolačným systémom, strešnou skladbou a riešením detailov. Ak sa zistí, že vlhkostný stav strechy je kritický, odporúčame vybúrať všetky strešné vrstvy až po nosnú konštrukciu a vytvoriť novú strešnú skladbu.
K najvypuklejším problémom plochých striech patrí ich prehrievanie. Akým spôsobom sa rieši tepelná dilatácia?
R. Janček: Prehrievanie plochých striech je problémom pri ľahkých strešných konštrukciách, ktoré nemajú tepelnoakumulačnú vrstvu v skladbe strechy. Týka sa to hlavne striech hál, obchodných centier a iných veľkorozponových budov, ktorých nosnú vrstvu strešného plášťa tvoria profilované alebo trapézové plechy. V tomto prípade sa problém prestupu tepla rieši správnym návrhom materiálu a hrúbky tepelného izolantu, prípadne, ak je to možné, vytvorením vrstvy, ktorá má tepelnoakumulačnú schopnosť; riešenie s tepelnoakumulačnou vrstvou zväčša zvyšuje finančné náklady, preto sa navrhuje aj realizuje iba výnimočne.
P. Mráz: Spomenutá hydroizolačná fólia sa oproti viacerým iným povlakovým krytinám vyrába štandardne vo svetlosivej farbe, ktorá oveľa lepšie odráža slnečné žiarenie ako iné materiály. Preto k tepelnému namáhaniu fólie a, samozrejme, aj pri tepelnej izolácii dochádza v oveľa menšej miere. Tepelná izolácia z EPS, ktorá sa u nás v jednoplášťových strechách s klasickým poradím vrstiev používa najčastejšie, má aj obmedzenú tepelnú odolnosť. Prehrievanie interiéru teda obmedzí aj aplikácia samotnej fólie na strechu. Lepší výsledok dosiahneme aplikáciou hydroizolačnej fólie v kombinácii s tepelnou izoláciou. Ďalším riešením je obrátiť poradie vrstiev na streche: nad hydroizoláciu sa umiestnia ostatné vrstvy vrátane tepelnej izolácie. Tieto vrstvy chránia aj samotnú hydroizoláciu pred mechanickým poškodením a zároveň predlžujú jej životnosť. Prehrievanie patrí k problémom často spomínaným v súvislosti s obnovou bytových domov. Celoročne sa objavujúce mokré škvrny sú horším dôsledkom ako prehrievanie počas letného obdobia. Preto by som zdôraznil dôležitosť kvalitného hydorizolačného systému na streche, akým je Fatrafol.
R. Šmehyl: Vplyv teploty a tepelného žiarenia na budovy, a tým aj na ploché strechy s povlakovou krytinou, patrí medzi vplyvy, ktoré podstatne ovplyvňujú ich správanie aj životnosť. Práve rovina povlakovej krytiny plochých striech, ak je vystavená priamemu slnečnému žiareniu, svojou orientáciou, zachytáva najvýraznejšiu časť slnečného žiarenia. Povlakové krytiny sa vyrábajú z rôznych materiálov s rôznou citlivosťou na teploty a hlavne na zmeny teplôt. Tieto zmeny teplôt vyvolávajú v krytinách objemové zmeny. V mnohých prípadoch samotná krytina svojimi vlastnosťami stačí odolať pôsobeniu objemových zmien. Objemové zmeny sa však najlepšie eliminujú dilatačnými škárami. V prípade, že sú v objekte navrhnuté, používajú sa špeciálne nevystužené dilatačné profily, ktoré majú i 1 000 % ťažnosti. V prípade použitia účelových plochých striech s nášľapnou vrstvou z betónu sa vplyv teploty a hlavne jej následok (objemové zmeny) rieši dilatačnými škárami v samotnej vrstve.
E. Rippelová: Prehrievanie strešnej konštrukcie ovplyvňuje pocit tepelnej pohody v objekte. Zároveň pôsobí aj na niektoré stavebné materiály, ktoré reagujú svojou tepelnou rozťažnosťou. Pri týchto materiáloch musíme počítať s rozťažnosťou už v projekte, a to riešením dilatácií. Negatívnym vplyvom sa dá zabrániť správnym návrhom strešnej skladby a jej poradím s dostatočnou tepelnou izoláciou, ale aj návrhom konečnej vrstvy (vystavenej slnečnému žiareniu). Väčšina plochých striech sa v minulosti i v súčasnosti realizuje s použitím asfaltovaných pásov. Teplota na povrchu strechy v letnom období môže dosahovať aj 80 °C, pri materiáloch svetlej farby je to okolo 50 až 60 °C. Tento typ hydroizolácie musí byť schopný prispôsobiť sa teplotnému rozsahu svojou tepelnou rozťažnosťou a zároveň musí mať dostatočnú pevnosť v ťahu. Hydroizolačné materiály z mäkčeného PVC majú veľmi dobrú pevnosť v ťahu a dokážu sa prispôsobiť náhlym teplotným zmenám, čím predlžujú životnosť strechy. Okrem výberu vhodného hydroizolačného materiálu môžeme chrániť strešnú konštrukciu pred prehrievaním aj vhodnou konečnou vrstvou, ktorá dokáže eliminovať vplyv slnečného žiarenia. Medzi takéto vrstvy patria tzv. záťažové vrstvy, ako sú zemný substrát ( vegetačné strechy), štrková vrstva alebo dlažba.
Ako prebieha dialóg s architektmi a projektantmi pri architektonickom stvárnení objektov s plochými strechami a ich ďalšej, rozšírenej aplikácii na novostavbách?
R. Janček: Komunikácia s architektom a projektantom je prvotným a veľmi dôležitým krokom k úspešnému návrhu, príprave a následnej realizácii nielen plochej strechy, ale obalovej konštrukcie budovy ako celku. V prípravnej fáze projektu treba definovať požiadavky, na základe ktorých vieme s projektantom konzultovať variantné riešenia skladby strechy s vyšpecifikovaním jednotlivých vrstiev. Najdôležitejšie je riešiť každú konštrukciu budovy (vrátane strechy) globálne a dbať na kvalitné a systémové riešenie detailov.
P. Mráz: Naša spoločnosť zabezpečuje prostredníctvom regionálnych technikov podporu komunikácie s architektmi a projektantmi. Naši technici v rámci svojich regiónov spolupracujú pri technických riešeniach detailov na strechách, vykonávajú poradenskú činnosť priamo pri realizovaní detailov na streche. Po zhotovení strešného plášťa s použitím našej hydroizolačnej fólie vykonávajú kontrolu kvality vykonanej práce.
R. Šmehyl: Projektanti a architekti sú tí, ktorí tvoria okolie nás všetkých. Dnes sú pri návrhu budov veľmi žiadané ploché strechy, a to najmä pre svoju variabilitu z hľadiska využitia. Pri návštevách zaujímajú väčšinu projektantov novinky v materiáloch tvoriacich vrstvy plochých striech. Do popredia sa dostávajú účelové (pochôdzne) ploché strechy, hlavne terasy, vegetačné strechy a ich kombinácie. Väčšina projektantov sa dnes pýta i na skúsenosti z praxe: zaujíma ich, čoho sa majú vyvarovať pri návrhu alebo ako vylepšiť návrh plochej strechy. Často riešime atypické detaily, ktoré sa takzvane šijú priamo na mieru. Rozmanitosť materiálov, a najmä vývoj nových materiálov, nám dnes ponúka rozličné možnosti. Treba sa týmto možnostiam otvoriť a myslím si, že väčšina projektantov a architektov si ich už osvojila.
E. Rippelová: Dôležité je, aby sme poznali zámer, aký chce autor projektu dosiahnuť, a aby sme sa s projektom podrobne oboznámili. Na základe získaných poznatkov je nutné poskytnúť projektantovi maximálne množstvo informácii o vhodných hydroizolačných systémoch a riešeniach. Zároveň treba navrhnúť riešenia konkrétnych detailov, ale aj upozorniť na možné úskalia daného systému pri konkrétnom projekte. Počas realizácie sme nápomocní pri riešení detailov realizačnej firmy, ale aj pri kontrole dodržiavania technologického postupu.
Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
