Rekonštrukcia drevenej podlahy múzea Martin-Gropius-Bau
Použitie elastických silanových lepidiel prispieva k redukcii napätia v šmyku, čím sa zamedzuje vzniku ťahových síl v podklade. Ich aplikácia je veľmi jednoduchá. Pri spracovaní nezanechávajú nijaké škvrny na dlaniach. Jednozložkové silanové lepidlá sú vhodné na lepenie všetkých druhov drevených podláh. Svoje uplatnenie našli aj pri rekonštrukcii drevených podláh v múzeu Martin-Gropius-Bau v Berlíne.
Rozsah prác bol v dôsledku improvizovaného reštaurovania po druhej svetovej vojne enormný. V podloží sa vzájomne prekrývali liate povrchy zo surového betónu so starými klenbovými stropmi a až na minimum neporušených podlahových dosiek (98 % starých podlahových parkiet sa rozobralo) sa musela vytvoriť úplne nová konštrukcia podlahy. Na vyrovnanie výškových rozdielov sa pod parkety ako podkladová vrstva použil suchý podlahový systém pozostávajúci z panelov na báze síranu vápenatého so zámkovým spojom. Ide vlastne o dutú podlahu s hladkým povrchom, ktorá je pochôdzna už po jednom dni. K zadaniu rekonštrukcie podlahy, ktorá bola čiastočné financované aj z európskeho fondu, patrila aj podmienka, že rozdiely medzi novými a pôvodnými parketami nesmú byť na prvý pohľad viditeľné.
Po vykonaní prvého prieskumu sa zistilo, že pôvodný podklad bol realizovaný z parkiet z oregonskej borovice s hrúbkou 32 mm. Pôvodne bol vo výstavných halách položený smrekovec, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho však vymenili za robustné dosky z ušľachtilého dreva oregonskej borovice, ktoré sa používajú na realizáciu pódií. Na obnovu podláh v múzeu sa museli vyrobiť nové dosky. Drevo sa prepravilo loďou z USA do Nemecka a tu sa upravilo na dosky s hrúbkou 28 mm. Drevená podlaha tohto druhu sa nenachádza nikde inde na svete. Ide o jedinečný produkt, vyrobený na mieru.
Drevo pred uložením muselo dosiahnuť správnu vlhkosť, preto sa k samotnej realizácii pristúpilo až jedenásť mesiacov po narezaní dosiek. Vo finálnej fáze sa dosky vysušili v sušiarni na priemernú vlhkosť 9 %. Všetky výstavné priestory múzea sú klimatizované. V každej miestnosti sa nachádza prístroj na meranie vlhkosti vzduchu, aby sa dala rozpoznať aj tá najmenšia zmena. Všetky namerané dáta sa starostlivo uchovávajú – iba tak možno vystavené diela chrániť proti poškodeniu.
Celkovo sa mali rekonštruovať podlahy v 38 výstavných priestoroch s plochou 3 800 štvorcových metrov. Pôvodne sa plánovali parketové dielce dlhé 6 metrov, realita však ukázala, že dosky s takouto dĺžkou nebude možné položiť. Namerali sa odchýlky až 10 cm. Preto sa nakoniec parkety skrátili. Výsledná dĺžka najdlhšej parkety bola 3,10 metra a najkratšej 2,4 metra.
Na lepenie parkiet sa použilo jednozložkové vysokoelastické silanové lepidlo vhodné na lepenie drevených podláh. Elastické lepenie zmenšuje napätie v šmyku, a tým dlhodobo zamedzuje vzniku ťahových síl v podklade. Výhodou lepidla je priľnavosť k rozličným podkladom. Lepidlo sa nanášalo na povysávanú, ale inak nepredpripravenú podlahu – penetrácia podkladu nebola nutná. Vďaka takzvanému času otvorenia lepidla 25 až 40 minút mali podlahári dostatok času, aby skompletizovali nové a pôvodné parketové dielce presne podľa predstáv pamiatkarov.
| Múzeum Martin-Gropius-Bau v Berlíne Zhotovovateľ: spoločnosť Viebahn GmbH, Mllenhagen Rozsah prác: 3 800 m2 drevených podláh Drevo: oregonská borovica Lepidlo: Thomsit P 685 Elast Universal s technológiou Flextec Suchý podlahový systém: FLOOR and more, Lindner Group |
TEXT: Peter Šovčík
FOTO: Henkel ČR
Peter Šovčík je externým spolupracovníkom spoločnosti Henkel ČR, spol. s r. o.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
