Rekonštrukcia strechy nezahŕňa len výmenu strešnej krytiny

Zhrnutie problematiky rekonštrukcie striech vrátane všeobecných príčin vedúcich k jej poruchám. Článok rekapituluje známe poznatky a konfrontuje ich s bezprostrednými skúsenosťami výrobcu z pokrývačskej praxe.

Najčastejšie dôvody, ktoré vedú investorov k rekonštrukciám striech, sú zatekanie do strešného plášťa alebo nevyhovujúci estetický vzhľad existujúcej krytiny. Prvý z uvedených dôvodov má zásadný vplyv na nedostatočnú funkčnosť strešného plášťa a je jasné, že v tomto prípade je rekonštrukcia alebo oprava nevyhnutná. Nevyhovujúci vzhľad neznamená zhoršenú funkčnosť strešného plášťa. Ak keď sa v druhom variante rieši najmä optický vzhľad, tento dôvod pri rekonštrukciách prevažuje. Ďalším dôvodom, ktorý vedie k obnove strešného plášťa, je celkovo jeho nesprávna skladba. Strecha nie je zateplená a izolačné parametre nevykazujú také hodnoty, aké by mali. Veľakrát sa teda rekonštrukciou rieši otázka dodatočnej izolácie. Môže však zahŕňať aj zmenu tvaru strechy, rozšírenie existujúceho objektu, vybudovanie obytného podkrovia, vikierov alebo strešných okien.

Klimatické vplyvy na degradáciu strešného plášťa
Najväčší vplyv na degradáciu strešnej krytiny má slnko a UV žiarenie. To má takú silu, že ovplyvňuje trvanlivosť povrchovej úpravy strešnej krytiny aj krytiny ako takej. Najzreteľnejšie je to pri plastových alebo asfaltových strešných krytinách. Pri asfaltových krytinách môže dochádzať vplyvom extrémne vysokých teplôt až k zoslabovaniu materiálu natavovaním a jeho následným stekaním. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje životnosť strešnej krytiny, sú klimatické podmienky – predovšetkým pôsobenie snehu, mrazu a vetra. Pod snehom a ľadom hmotnosti 700 až 800 kg/m2 môžu tvrdé materiály, ako sú betón alebo keramika, praskať. Vietor zase ovplyvňuje predovšetkým plechové krytiny, ktoré sa k podkladu prichytávajú napríklad klincami. Ak je prichytenie nedokonalé, vietor môže plechovú krytinu rozvibrovať a postupne ju aj odtrhnúť.

Teória verzus prax
Ak sa investor rozhodne pre rekonštrukciu, vyhľadá klampiara, s ktorým celú rekonštrukciu rieši a ktorý mu radí, čo a ako sa má realizovať. Spravidla ide o miestneho klampiara, z regiónu, v ktorom sa nachádza aj rekonštruovaný objekt. Klampiarska firma, samozrejme, pozná lokálne prírodné podmienky, môže preto naozaj vhodne poradiť, akú krytinu na strechu uložiť a ako k rekonštrukcii pristúpiť. Riešenie jednotlivých strešných detailov so špecializovaným odborníkom, napríklad stavbárom, projektantom alebo súdnym znalcom, nebýva také časté. Všetky detaily sa ladia väčšinou priamo s klampiarom, ktorý na svoju prácu dáva záruku. Výhodou tohto riešenia je nulový náklad – ide o know-how klampiara, ktorý ho premietne do celkovej ceny svojej práce. Inou možnosťou je nechať si vyhotoviť detailný projekt od nezávislej firmy. Ten bude, samozrejme, účtovaný samostatne. Môže však slúžiť ako podklad na kontrolu dodržiavaných klampiarskych postupov, spravidla rieši všetky problematické miesta strešného plášťa do najmenších detailov a nie je viazaný na konkrétneho klampiara. Nevýhodou je, že nie každý klampiar bude chcieť daný projekt realizovať – každý materiál si vyžaduje špecifický prístup, každý klampiar môže takisto preferovať iný materiál. Pri realizácii by sa mala vždy rešpektovať platná norma na navrhovanie klampiarskych konštrukcií STN 73 3610, investor sa môže inšpirovať aj ďalšími súvisiacimi normami, napríklad STN 73 1901 na navrhovanie striech, STN EN 1991-1-3 (730035) na zaťaženie konštrukcií snehom alebo STN EN 1991-1-4 (730035) na zaťaženie konštrukcií vetrom.

Projekt na výmenu krytiny
Pri projektovaní výmeny strešnej krytiny sa zohľadňujú zemepisná poloha daného objektu, nadmorská výška a orientácia. Z týchto údajov sa určí snehová oblasť, zaťaženie snehom alebo vetrom. V nížinách totiž nie je snehová záťaž taká ako na horách. Zjednodušene povedané, nížinné klimatické podmienky si nevyžadujú použitie špeciálnych alebo nerozbitných krytín. Naopak, v horských oblastiach treba vyberať krytinu s najvyššou odolnosťou proti vysokej snehovej záťaži, záťaži vodou, ľadom, vetrom a podobne. Medzi takéto patria kovové krytiny.

Rekonštrukciu ovplyvní aj vek a celkový stav objektu. Na starú drevenú stavbu so storočnými krokvami nemožno použiť ťažkú betónovú krytinu, ktorá by objekt nadmerne zaťažila a mohla by ohroziť aj jeho statiku. Nezriedka môže projekt rekonštrukcie ovplyvniť hniezdenie chránených vtákov alebo netopierov.

Skladba strechy
V obývaných priestoroch vzniká vplyvom ľudskej prítomnosti, varenia, kúpania atď. prebytočná vlhkosť, ktorá prestupuje cez steny a izoláciu až k strešnej krytine. Takto vzniknutú vlhkosť treba účinne odvádzať do vonkajšieho prostredia. Riešením je prevetrávaný strešný plášť. Strešná krytina a tepelnoizolačná vrstva sú tu navzájom oddelené prevetrávanou vzduchovou medzerou, ktorou sa vzniknutá skondenzovaná vlhkosť odvádza späť do vonkajšieho prostredia. Nedochádza tak k degradácii izolačného materiálu, ani samotnej strešnej skladby. Odvetrávať sa dá buď strešným plášťom, ale cez podstrešie.

Kľúčovú úlohu v strešnej skladbe má nielen vetraná medzera, ale aj poistná kontaktná difúzna fólia (poistná hydroizolačná vrstva), odvádzajúca vlhkosť, ktorá sa vytvára pod krytinou, mimo strešnej skladby. V prípade použitia nekontaktnej difúznej fólie je nevyhnutné dávať pozor na voľné natiahnutie fólie na krokvách. Jej funkciu možno prirovnať k stanovému efektu. Ak prší a dotýkame sa steny stanu, voda preteká. Ak zostane plachta voľná, voda steká mimo stan. Fólia by teda zospodu aj zhora mala mať vzduchovú medzeru. Pri nových kvalitných kontaktných fóliách môže dochádzať ku kontaktu s izoláciou, možno ju teda pre bezpečnejšie fungovanie strešného plášťa jednoznačne odporúčať.

Stará strecha, stará skladba
Pôvodná krytina je spravidla namontovaná na prapôvodnom debnení, ktoré má svoj život takisto za sebou. Z tohto dôvodu by staré debnenie nemalo plniť funkciu hlavnej nosnej podkladovej vrstvy na novú strešnú krytinu. Či už ide o strešnú skladbu nad studeným neobývaným podkrovím alebo novoobývaným podkrovím, investor by mal na existujúce debnenie dať kontaktnú difúznu fóliu, na ňu kontralaty a nový záklop. Tak vytvoríme odvetrávanú medzeru a doplníme plášť o poistnú hydroizoláciu. Na novom záklope bude strešná krytina lepšie držať a odolávať silným vetrom, víchriciam, prípadne vytvorí odolnejšiu oporu pre ťažké krytiny.

Životnosť krytiny
Pri rekonštrukcii je najdôležitejšie zamerať sa na kompletný strešný plášť, nielen na výmenu krytiny. Ak sa mení len krytina, je to krátkodobé a krátkozraké riešenie. Pri rekonštrukciách po niekoľkých desiatkach rokov (ak sa nerekonštruuje plášť z dôvodu chyby alebo nedostatku po niekoľkých rokoch) by sa mal investor zaujímať aj o strešnú skladbu. Pri demontáži starej krytiny má jedinečnú možnosť zvonka pohodlne skontrolovať stav izolácie, zateplenia, stav debnenia alebo krokiev. Ak si investor nie je istý, v akom stave sa izolácia nachádza, mal by staré debnenie strhnúť a izolačný materiál skontrolovať. Minerálna vlna býva veľakrát plesnivá, keďže sa do starých objektov nedávali žiadne difúzne fólie. Určite je dobré skontrolovať aj nosné krokvy, či nie sú napadnuté škodcami, hmyzom, plesňami alebo či nie sú nahnité. Takéto minimum by mal vykonať každý investor, ktorý ukladá novú krytinu, ktorá môže mať životnosť rádovo niekoľko desiatok rokov (pri hliníku viac ako 100 rokov). Nechať existujúcu konštrukciu bez kontroly a prípadnej výmeny je síce finančne najmenej náročné, ale nezaručí dostatočne dlhú životnosť celej strechy, ani nezabráni prípadným únikom tepla. V horších prípadoch vedie k nutnosti ďalšej rekonštrukcie, a to už po niekoľkých rokoch…

Snehové zábrany
Snehové zábrany sa navrhujú predovšetkým podľa tvaru strechy. Ak je strecha jednoduchá (napríklad pultová, sedlová, valbová, polovalbová, stanová, valcová, manzardová), nehrá úlohu, či sa stavba nachádza v horách alebo nížinách. Pri jednoduchom tvare strechy nemusíme sneh na streche držať a ten môže bez použitia snehových zábran bez problémov schádzať dole. Pri zložitejších strechách, kde sa vyskytujú úžľabia, zúžené miesta alebo vikiere, treba uvažovať o snehových zábranách. Tie zabraňujú schádzaniu snehu do týchto kritických miest, takzvaných lievikov. Sneh sa tu zastavuje, tlačí do ohybov, rozťahuje ich a deformuje. Následne je ohrozená funkčnosť strešného plášťa. Ďalším faktorom rozhodujúcim o použití snehových zábran je konkrétne situovanie daného objektu. Ak sa strecha nachádza napríklad nad verejnou komunikáciou alebo chodníkom, kde môže pád snehu a ľadu zo strechy viesť k zraneniu chodcov alebo zničeniu majetku, je zváženie použitia snehových zábran na mieste. To môže byť typické v mestách alebo pri hotelových objektoch. Snehové zábrany by sa mali projektovať v závislosti od sklonu strechy a snehovej záťaže podľa príslušných noriem. Ak objekt nemá namontované snehové zábrany, treba zaistiť, aby zosúvajúci sa sneh nezničil odkvapové žľaby. V tomto prípade je nevyhnutné montovať ich tak, aby sa sneh žľabom aj hákom vyhol a neohýbal ich. Deštrukciu tvaru žľabu zapríčiňuje okrem iného najmä ľad, tvorba cencúľov a zľadovatenie odvapovej hrany, čo je veľakrát spôsobené predovšetkým zlou strešnou skladbou.

Investičné náklady
Môže sa stať, že investor nemá dostatok finančných prostriedkov na kompletnú rekonštrukciu. V tomto prípade možno jednoznačne odporúčať, aby sa rekonštrukcia odložila a následne sa vykonala komplexná oprava. Je dobré dať si urobiť návrh na celú rekonštrukciu strešnej skladby, riešenie zateplenia, vybudovanie prevetrávanej medzery, nového záklopu a podľa toho sa rozhodnúť, či môže prebehnúť celá rekonštrukcia. Určité kompromisy sa dajú urobiť vždy, v budúcnosti sa to však nemusí vyplatiť.

TEXT: Roman Vaněk
FOTO: Prefa Alumiumprodukte, s. r. o.

Autor je technický poradca spoločnosti Prefa Aluminiumprodukte.