Rekonštrukcie plochých striech

Plochá strecha je trvalou súčasťou architektonicko-konštrukčnej tvorby budov v širokom spektre klimatických oblastí. V prípade novej výstavby podporenej vhodným výberom materiálovej bázy a technického riešenia je funkcia strechy bezproblémová. Pri starších realizáciách plochých striech je veľakrát nutné obnoviť nielen primárnu hydroizolačnú funkciu, ale tiež zlepšiť tepelnotechnické parametre strechy.

Dôvody rekonštrukcie

Rekonštrukcie sa prevažne týkajú starších plochých striech, ktoré viac alebo menej naplnili dĺžku svojej životnosti. Obnova strešného plášťa má v súčasnosti dva základné dôvody (prípadne ich kombináciu):

• poškodenie alebo nefunkčnosť hydroizolačnej sústavy,
• zvýšenie tepelno-technických parametrov strešného plášťa.

Rozsah rekonštrukcie do značnej miery závisí od finančných prostriedkov, ktoré možno použiť na obnovu. Ak hydroizolačný systém strechy degraduje alebo stratí svoju funkčnosť, treba ho obnoviť. Ak došlo k penetrácii vody, odporúča sa tento problém riešiť lokálnymi zásahmi. Takáto oprava platí pre strechy maximálne do 20 rokov po ich zhotovení alebo oprave. Potom treba zrealizovať opravu strechy len so zateplením. Pri celoplošnej obnove vodotesnosti strechy sa logicky musia riešiť aj jej tepelnoizolačné vlastnosti.

V poslednom období je aktuálne zatepľovanie strešného plášťa, ktoré vyplýva zo smerníc Európskej únie o znižovaní emisii skleníkových plynov (CO₂), a tým aj energetickej náročnosti budov (čo má významný ekonomický efekt z hľadiska zníženia nákladov na vykurovanie).

Pri návrhu opráv plochých striech sa vychá­dza z podrobného stavebno-fyzikálneho prieskumu jestvujúcich konštrukcií a analýzy porúch. Pomocou sond realizovaných v streche sa zisťuje skutočná materiálová skladba, hrúbka vrstiev, základné stavebno-fyzikálne vlastnosti (objemová hmotnosť, vlhkosť a tepelnoizolačné vlastnosti).

Obnova hydroizolačnej funkcie
Pôvodnú povlakovú krytinu z asfaltových hmôt možno zriedka použiť ako podklad nového povlaku. Problémom je skutočnosť, že v minulosti sa často používali pásy s nasiakavou vložkou (pásy IPA). Ďalšie ťažkosti spôsobujú veľké hrúbky povlakovej hydroizolácie, ktoré sa natavovali postupne (v niektorých prípadoch dosahujú hrúbku až 5 – 8 cm). Na pôvodné asfaltované pásy použité na nosných sklenených vložkách (SKLOBIT) možno priamo natavovať modifikované asfaltované pásy.

Podmienkou zhotovenia opravy novou povlakovou hydroizoláciou je pevný podklad – aby nemal príliš veľké praskliny a netvorili sa na ňom kaluže. Príklady obnovy hydroizolačnej vrstvy môžu byť nasledovné:

• natavenie nového modifikovaného asfaltovaného pásu na povrch pôvodného hydroizolačného povlaku,
• použitie nového hydroizolačného povlaku z asfaltovaného pásu oddeleného od pôvodnej krytiny expanzným pásom,
• použitie novej hydroizolačnej sústavy z asfaltovaných pásov na mieste pôvod­nej odstránenej hydroizolačnej sústavy,
• použitie novej hydroizolačnej sústavy z plastovej fólie, kladenej na pôvodnú asfaltovanú krytinu,
• použitie novej hydroizolačnej sústavy z plastovej fólie kladenej na miesto odstránenej pôvodnej krytiny.

Zateplenie a obnova hydroizolačnej funkcie
Zateplením a vytvorením novej hydroizolačnej sústavy sa plochá strecha zhodnocuje najvýznamnejšie. Pri takejto obnove sa kladie dostatočný dôraz na statiku nosnej konštrukcie, pretože sa strecha v tomto prípade zaťažuje vo väčšej miere ako pri obnove hydroizolačnej funkcie.

Príklady zateplenia jednoplášťovej plochej strechy a obnovy hydroizolačnej funkcie:

• aplikácia prídavnej tepelnoizolačnej vrstvy z polystyrénových dosiek a novej krytiny z asfaltovaných pásov na betónovej mazanine (tento prípad nie je príliš vhodný, lebo ide o mokrý proces),
• aplikácia prídavnej tepelnoizolačnej vrstvy a novej povlakovej krytiny z asfaltovaných pásov,
• aplikácia prídavnej tepelnoizolačnej vrstvy zo spádovaných tepelnoizolačných dosiek a novej fóliovej hydroizolačnej sústavy zo stabilizáciou súvrství násypom,
• aplikácia prídavnej tepelnoizolačnej vrstvy z dosiek extrudovaného polystyrénu na pôvodnú krytinu obnovenú modifikovaným asfaltovaným pásom a stabilizačnou vrstvou (betónové dlaždice kladené na terče),
• aplikácia tepelnej izolácie z minerálnej vlny.

Poznáme však veľké množstvo spôsobov zateplenia a obnovy hydroizolačnej funkcie, ktoré determinuje široká materiálová báza a tiež bohatý počet variantov riešenia pôvodných plochých striech.
 
Stavebno-fyzikálne požiadavky na plochú strechu
Správny stavebno-fyzikálny návrh rekonštrukcie strechy je jednou z najdôležitejších častí prípravnej fázy, ktorá ovplyvňuje funkciu strechy. Podmienky takéhoto návrhu stanovujú v súčasnosti platné technické normy.

Stavebno-fyzikálny návrh musí dodržať:

• hygienické a funkčné kritérium (primárne),
• energetické kritérium (sekundárne).

Hygienické kritérium zabezpečuje, aby bola vnútorná povrchová teplota na každom mieste vnútornej konštrukcie väčšia než kritická povrchová teplota na vznik plesní so započítaním bezpečnostnej prirážky. Táto teplota zodpovedá 80 % relatívnej vlhkosti vzduchu v tesnej blízkosti vnútorného povrchu stavebnej konštrukcie pri teplote vnútorného vzduchu a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu. Napríklad pri teplote vnútorného vzduchu 20 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % je kritická povrchová teplota 12,6 °C.

Bezpečnostná prirážka zohľadňuje spôsob vykurovania miestnosti a spôsob jej využívania [1].
Funkčným kritériom je požiadavka na skondenzované množstvo vodnej pary v konštrukcii. Strechy, v ktorých by skondenzovaná vodná para ohrozila ich požadovanú funkciu, treba navrhnúť tak, aby ku kondenzácii nedochádzalo.

Vznik obmedzeného množstva kondenzátu sa pripúšťa v prípadoch, keď:

• kondenzát neohrozí požadovanú funkciu strešnej konštrukcie,
• ročná bilancia vzniknutého a odpareného kondenzátu je priaznivá, t. j. že množstvo kondenzátu je menšie alebo nanajvýš rovné 0,1kg/(m² . rok) pre jednoplášťové strechy a 0,5kg/(m² . rok) pre ostatné,
• ide o strechy s otvorenou vzduchovou vrstvou, v ktorých treba overiť priebeh relatívnej vlhkosti vzduchu prúdiaceho v tejto vrstve. Relatívna vlhkosť musí byť menšia ako 100 % a povrchové teploty nižšie než teplota rosného bodu [1].

Do energetického kritéria vstupuje strecha sekundárne, a to pri dodržaní odporúčanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla. V tomto prípade sa do bilancie zahŕňajú všetky konštrukcie, ktoré sa podieľajú na tepelných stratách. Z energetického hľadiska sa stavba hodnotí ako celok. Dôležité je ale riešiť každú strechu individuálne, pretože univerzálny recept neexistuje.

Ing. arch. Ing. Milan Palko, PhD.
Foto: autor, Rastislav Šmehyl

Literatúra
[1] STN 73 0540 – 2, Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.
[2] Hanzalová, L. a kol.: Ploché střechy. Informační centrum ČKAIT, s. r. o. Praha 2005.

Recenzoval Ing. Antonín Parys, ktorý je autorizo­vaným inžinierom pre pozemné stavby, súdnym znalcom v stavebníctve so zameraním na hydroizolácie, stavebnú fyziku a strešné materiály.