Samonivelačný poter v interiéri
Vnútorný pochôdzny poter možno vytvoriť napríklad samonivelačnou cementovou zmesou. Na túto vrstvu možno následne klásť finálnu vrstvu – podlahovú krytinu, napr. plávajúcu podlahu, dlažbu, parkety, koberce alebo linoleum.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Podklad, na ktorý sa bude samonivelačný poter aplikovať, musí vyhovovať platným normám, musí byť čistý, suchý, pevný, nosný a bez prachu. Zároveň nesmie byť vodoodpudivý a zamrznutý. Na zabezpečenie kvality podkladu sa odporúča realizovať sondu, ktorou sa preukáže jeho súdržnosť, a to do hĺbky minimálne 20 mm. Väčšie priehlbiny v podklade je potrebné vyrovnať výplňovou opravnou stierkou na betón. Na zníženie a zjednotenie nasiakavosti podkladu a zvýšenie adhézie nasledujúcich vrstiev sa na podklad nanesie penetračný náter. Nezriedený alebo zriedený s vodou v pomere 1 : 2 až 1 : 10. Pri aplikácii na silno nasiakavý podklad sa náter po zaschnutí nanesenej vrstvy zopakuje. Na zaschnutý povrch možno naniesť samonivelačný poter. Do pripravenej nádoby s predpísaným množstvom čistej vody (5,75 až 6,75 l vody/25 kg suchej zmesi) sa vysypú dve tretiny suchej zmesi poteru.
Dôkladné rozmiešanie zmesi sa realizuje vretenovým miešadlom na vŕtačke s nízkymi otáčkami (max. 500 ot./min.). Po zmiešaní 2/3 obsahu vreca s vodou sa do nádoby vysype zvyšok samonivelačného poteru. Po dôkladnom premiešaní (5 minút) sa zmes nechá 5 až 10 minút odležať. Následne sa opätovne premieša. Namiešanú zmes je potrebné spracovať najneskôr do 15 minút. Zmes sa rozlieva na podklad v pruhoch vo vzdialenosti 200 až 300 mm. Vyliata zmes sa roztiahne oceľovým zubovým hladidlom (výška zuba sa volí v závislosti od hrúbky vrstvy, max. 20 mm). Aby sa zabezpečilo vzájomné spojenie medzi už aplikovaným poterom a čerstvo vyliatym, je potrebné ďalšie pruhy poteru vyliať v čo najkratšom možnom časovom intervale (do 3 až 5 minút v závislosti od teploty a vlhkosti podkladu). Čerstvo nanesená vrstva sa roztiahne pomocou hladidla alebo hliníkovej laty a následne sa celá plocha odvzdušní ježovým valčekom na dlhej rúčke. Poter sa nanáša iba v jednej vrstve. V prípade požiadavky na nanesenie dvoch vrstiev je potrebné po 24 hodinách prvú vrstvu napenetrovať.
Info o materiáli:
- Samonivelačná poterová zmes cementu, plnív a špeciálnych zušľachťujúcich prísad, vytvrdzujúca odparením vody, vytvára trvalo pevný s betónom porovnateľný povrch, vyrovnanie výškových rozdielov v jednej vrstve 2 až 20 mm (max. hrúbka celkovej vrstvy 20 mm).
Čo budete potrebovať
- Samonivelačný poter: Samonivelačná hmota na podlahy Premium S200, spotreba: 1,5 kg/m2 (hrúbka vrstvy 1 mm), papierové vrece, 25 kg 15,33 €
- Penetračný náter S-T70, plastová fľaša 1 l, kanister 5, 10 a 25 l, 1 l 2,27 €
- alebo Hĺbková penetrácia, plastová fľaša 1 l, kanister 3, 5 a 10 l, 1 l 2,87 €
- Náradie a pomôcky: malá plastová nádoba, veľká plastová nádoba, štetec, vŕtačka s nízkymi otáčkami, (max. 500 ot./min.), vretenové miešadlo, plastové vedro, oceľové zubové hladidlo, hlinená lata, ježový valček
Pozor! Opatrenia po aplikácii poteru
Počas prvých troch dní je potrebné samonivelačný poter chrániť pred prievanom, slnečným žiarením a rýchlym vysychaním. Tuhnúcu zmes je zakázané kropiť, mohlo by sa vyplaviť spojivo. Od štvrtého dňa treba začať priestory vetrať aspoň päťkrát denne. Len sklopené okenné alebo dverové krídlo je nedostatočné. V zime možno použiť vhodné priestorové vykurovacie agregáty.
Penetračný náter
![]() |
Jednozložková nízkoviskózna kvapalina na báze vodnej disperzie styrenakrylátového kopolyméru Sokrat vytvárajúca po vytvrdnutí transparentný polymérny vodou nerozpustný film. Znižuje a zjednocuje nasiakavosť podkladu a zvyšuje adhéziu následných vrstiev. Používa sa na penetračné nátery pod jadrové a finálne omietky, fasádne a interiérové maľby. Ďalej na zvýšenie priľnavosti stavebných lepidiel, samonivelačných materiálov a pod. Riedi sa vodou v pomere 1 : 2 až 1 : 10.
TEXT: spracované z podkladov Den Braven
FOTO: Den Braven
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.