Sanรกcia betรณnovej konลกtrukcie po neodbornom zรกsahu
Po neodbornom zรกsahu do ฤasti nosnej betรณnovej konลกtrukcie โ vyrezanรญ ฤasti nosnej vรฝstuลพe โ sa muselo pristรบpiลฅ k zosilneniu nosnej konลกtrukcie a nรกslednej sanรกcii.
Predmetnรก budova bola postavenรก v 60. rokoch minulรฉho storoฤia. Mรก ลกtyri nadzemnรฉ a jedno podzemnรฉ podlaลพie. Nosnรฝ systรฉm budovy tvorรญ murovanรก konลกtrukcia s pozdฤบลพnymi murovanรฝmi stenami, doplnenรก vnรบtornรฝm pozdฤบลพnym trojpoฤพovรฝm ลพelezobetรณnovรฝm rรกmom. Rรกm podopiera klasickรฝ trรกmovรฝ strop so spojitou ลพelezobetรณnovou doskou. Zรกklady sรบ pรกsovรฉ a pod osamelรฝmi stฤบpmi sรบ pรคtky.
Skutkovรฝ stav
Pri neplรกnovanej obhliadke budovy s cieฤพom zistiลฅ jej skutoฤnรฝ stav v sรบvislosti s vyuลพรญvanรญm priestorov a poskytnutรญm stanoviska k ฤalลกiemu bezproblรฉmovรฉmu vyuลพรญvaniu priestorov, pri ktorรฝch sa zmenil รบฤel, respektรญve doposiaฤพ neboli vyuลพรญvanรฉ, sa zistili vรฝznamnรฉ poลกkodenia a poruchy nosnej konลกtrukcie. V tom ฤase sa uลพ realizovala rekonลกtrukcia tรฝchto priestorov, odstrรกnila sa starรก technolรณgia a zaฤala sa prรญprava na ich novรฉ vyuลพitie. Poฤas spomรญnanรฝch prรกc sa poลกkodil nosnรฝ systรฉm budovy a nรกsledne nastali zรกvaลพnรฉ poruchy aj na jej nesenรฝch a priฤพahlรฝch ฤastiach.
Neodbornรฝ zรกsah do nosnej konลกtrukcie
Uลพ pri รบvodnej vizuรกlnej obhliadke sa zistili zรกvaลพnรฉ poลกkodenia ลพelezobetรณnovรฉho rรกmu, poฤetnรฉ trhliny na samotnej prieฤli, trรกmoch a spojitej ลพelezobetรณnovej doske. Prieฤฤพa vnรบtornรฉho pozdฤบลพneho rรกmu bola veฤพmi vรกลพne poลกkodenรก vyrezanรญm hlavnej nosnej vรฝstuลพe vo veฤพmi exponovanej ฤasti rรกmu (obr. 1 a 2).
Keฤลพe iลกlo o zรกvaลพnรฉ nedostatky v nosnom systรฉme budovy, bolo potrebnรฉ konaลฅ veฤพmi rรฝchlo. V rรกmovej prieฤli na najniลพลกom podlaลพรญ sa pribliลพne v jednej tretine od podoprenia vyrezala ฤasลฅ nosnej vรฝstuลพe dlhรก pribliลพne 250 mm. Z celkovรฉho poฤtu 7 ks hlavnej nosnej vรฝstuลพe sa 4 ks vรฝstuลพe odstrรกnili.
Keฤลพe iลกlo o vstupnรฉ a zhromaลพdovacie priestory budovy, bola tรกto ฤasลฅ rรกmu najviac exponovanรก. Neodbornรฝ zรกsah do nosnรฉho systรฉmu mal preto havarijnรฉ nรกsledky. Tie boli viditeฤพnรฉ na nosnรฝch konลกtrukciรกch aj na ich priฤพahlรฝch nesenรฝch a nenosnรฝch sรบฤastiach (obr. 3).
Diagnostika konลกtrukcie
Prejavy porรบch boli takรฉ jednoznaฤnรฉ, ลพe sa muselo okamลพite konaลฅ. Muselo sa pristรบpiลฅ k niekoฤพkรฝm rozhodujรบcim krokom a urobila sa ฤalลกia sรบvislรก diagnostika. Iลกlo o podoprenie poลกkodenej rรกmovej prieฤle drevenรฝmi stฤบpikmi (obr. 4) a zastavenie ฤalลกรญch prestavbovรฝch prรกc v dotknutรฝch miestach.
V nadvรคznosti na to sa vykonala podrobnรก diagnostika nosnej konลกtrukcie a dokumentรกcia vzniku a ลกรญrok trhlรญn:
- zistenรฉ trhliny sa zmerali prรญloลพnรฝmi meradlami a zdokumentovali (ลกรญrka, poloha a sklon);
- metrom sa zamerala poloha trhlรญn;
- ลกtandardnรฝm spรดsobom priamo na mieste sa do pripravenรฝch podkladov zakreslilo a zdokumentovalo staniฤenie trhlรญn;
- vลกetky realizovanรฉ ฤinnosti sa zdokumentovali aj fotograficky.
Pasivita trhlรญn sa skรบmala hneฤ po zistenรญ porรบch:
- na najviac poลกkodenรฉ nosnรฉ prvky sa na overenie aktivity trhlรญn osadili sadrovรฉ terฤรญky;
- terฤรญky sa osadili na rรกmovรบ prieฤฤพu, trรกmy a spojitรบ dosku (obr. 5 a 6).
Z meranรญ a dokumentovania trhlรญn sa zistili tieto informรกcie:
- v doskรกch sa nachรกdzali opakujรบce sa pozdฤบลพne trhliny kolmรฉ na umiestnenรบ hlavnรบ vรฝstuลพ dosky, pozdฤบลพ trรกmov trรกmovรฉho stropu a v strede rozpรคtia spojitej dosky โ v najviac poลกkodenรฝch oblastiach dosky โ dosahovala ลกรญrka trhliny aลพ 1 mm;
- v trรกmoch sa objavili vรฝznamnรฉ ลกikmรฉ trhliny v mieste spoja s rรกmovou prieฤฤพou, ich ลกรญrka bola vรคฤลกia ako 0,5 mm.
- ฤalลกรญm problรฉmom, ktorรฝ sa musel rieลกiลฅ, sa stalo zvรฝลกenie ลกmykovej odolnosti tรฝchto prvkov;
- v rรกmovej prieฤli, na ktorej sa vykonal neodbornรฝ zรกsah โ vyrezanie ฤasti vรฝstuลพe, sa zistili aj veฤพmi vรฝznamnรฉ trhliny kolmรฉ na pozdฤบลพnu os prieฤle;
- trhliny sa lokalizovali v mieste spoja trรกm โ rรกmovรก prieฤฤพa, boli paralelnรฉ z oboch strรกn trรกmu najbliลพลกieho k miestu neodbornรฉho zรกsahu;
- trhliny boli aj po celej vรฝลกke rรกmovej prieฤle a plynulo prechรกdzali do vodorovnรฝch trhlรญn v doske;
- reรกlne trhliny rozdelili rรกmovรบ prieฤฤพu na kvรกzi samostatnรฉ bloky spojenรฉ iba pozdฤบลพnou vรฝstuลพou. Iลกlo o jasnรฝ prejav prekroฤenia ลกmykovej odolnosti ฤasti rรกmovej prieฤle.
Vลกetky diagnostickรฉ procesy sa vykonรกvali veฤพmi flexibilne, intenzรญvne a vo veฤพmi krรกtkom ฤasovom รบseku. Zvรฝลกenรก pozornosลฅ sa venovala sledovaniu deformรกciรญ sadrovรฝch terฤรญkov, zmeraniu skutoฤnรฝch rozmerov prvkov, zisลฅovaniu pevnostnรฝch charakteristรญk betรณnu a vรฝstuลพe. Rozmery prvkov rรกmovej konลกtrukcie a prvkov trรกmovรฉho stropu sa overovali pomocou metra a pรกsma (obr. 7).
Keฤลพe objednรกvateฤพ neposkytol ลพiadnu pรดvodnรบ dokumentรกciu budovy a nosnรฉho systรฉmu budovy uลพ vรดbec, museli sa pripraviลฅ relevantnรฉ podklady na posรบdenie nosnej konลกtrukcie. Preto sa ako ฤalลกia v poradรญ zisลฅovala pevnosลฅ betรณnu nosnรฉho ลพelezobetรณnovรฉho rรกmu, ktorรก sa preverila nedeลกtruktรญvnou tvrdomernou metรณdou pomocou Schmidtovho kladivka typu N (obr. 8). Homogenita betรณnu sa skontrolovala ultrazvukovรฝm prรญstrojom.
Zvรฝลกenรก pozornosลฅ sa venovala zdokumentovaniu vรฝstuลพe. Poloha a poฤet prรบtov vรฝstuลพe sa zisลฅovali nedeลกtruktรญvnou metรณdou pomocou magnetickรฉho indikรกtora โ profometra. Priemer prรบtov sa zistil na zรกklade mechanickรฉho odkrytia vรฝstuลพe v rozhodujรบcich prierezoch. Skorodovanรก vรฝstuลพ sa pred meranรญm priemeru najprv oฤistila (obr. 9). Priemer vรฝstuลพe sa zisลฅoval pomocou posuvnรฉho meradla โลกupleryโ (obr. 10).
Polohovanie vรฝstuลพe spojitej dosky trรกmovรฉho stropu a ostatnรฝch dosiek sa vykonalo obdobne ako na trรกmovej a rรกmovej prieฤli. Priemer vรฝstuลพe sa zisลฅoval na vybranรฝch miestach, ktorรฉ sa na tento รบฤel odkryli. Poloha vรฝstuลพe sa zakresฤพovala priamo na povrch spodnej ฤasti dosky (obr. 11).
Stฤบpy rรกmu v mieste neodbornรฉho zรกsahu do rรกmovej konลกtrukcie nevykazovali vรฝznamnรฉ poruchy, ale aj napriek tomu sa vykonala podrobnรก diagnostika ich skutoฤnรฉho stavu. Podobne ako na trรกmovej, rรกmovej prieฤli a doskรกch, aj na stฤบpoch sa zisลฅoval priemer vรฝstuลพe pomocou posuvnรฉho meradla a poloha vรฝstuลพe pomocou magnetickรฉho indikรกtora โ profometra.
Stabilizovanie nosnej konลกtrukcie
Zรกkladnou รบlohou po zistenรญ porรบch a ich prรญฤin bolo zastaviลฅ proces poruลกovania nosnej konลกtrukcie. Prijalo sa rozhodnutie obnoviลฅ funkฤnosลฅ preruลกenej vรฝstuลพe, ฤo sa vykonalo v krรกtkom ฤase. Paralelne sa sledovali osadenรฉ sadrovรฉ terฤรญky. V priebehu troch dnรญ od ich osadenia sa vลกetky terฤรญky poruลกili. Iลกlo o jasnรฝ signรกl ฤalลกieho poruลกovania konลกtrukcie. Obnova funkฤnosti nosnej konลกtrukcie sa zabezpeฤila doplnenรญm chรฝbajรบcej vรฝstuลพe a privarenรญm k torzรกm odrezanej vรฝstuลพe (obr. 12 a 13).
Spojitosลฅ vรฝstuลพe sa zabezpeฤila doplnenรญm a nรกslednรฝm privarenรญm chรฝbajรบcich ฤastรญ prรบtov. Keฤลพe sa z dรดvodu zlej dostupnosti zvรกranรฝch ฤastรญ nedal realizovaลฅ zvar na poลพadovanej รบrovni, pripojili sa ku kaลพdรฉmu prรบtu preruลกenej vรฝstuลพe kรบtovรฝmi zvarmi L-profily 35 ร 35 ร 5 mm, ktorรฝch plocha zodpovedรก ploche vรฝstuลพnรฝch prรบtov. Dฤบลพky zvarov sa navrhli na plnรบ moลพnรบ silu vo vรฝstuลพi. Podฤพa veku konลกtrukcie a tvaru prรบtov sa vรฝstuลพ identifikovala ako vรฝstuลพ s oznaฤenรญm 10 216 (E) s pevnosลฅou 210 MPa.
Finรกlna sanรกcia
Modelovanie konลกtrukcie a vรฝpoฤet prierezovรฝch sรญl sa uskutoฤnili programovรฝm produktom SCIA.
Konลกtrukcia sa modelovala bez aj s uvรกลพenรญm porรบch nosnej konลกtrukcie. Z analรฝzy vyplynula potreba zosilniลฅ konลกtrukciu aj z dรดvodu evidentnรฝch porรบch a vรฝznamnej redistribรบcie prierezovรฝch sรญl. Nรกvrh zosilnenia sa urobil s ohฤพadom na ฤo najskorลกiu sanรกciu. Oceฤพovรก konลกtrukcia sa navrhla tak, aby sa reลกpektovala poลพiadavka objednรกvateฤพa. Tou bolo dodrลพaลฅ existujรบcu podchรดdznu vรฝลกku v krajnรฝch poliach ลพelezobetรณnovรฉho rรกmu. Takto vznikol nรกvrh podoprieลฅ konลกtrukciu pod trรกmami, ktorรฉ podopiera rรกmovรก prieฤฤพa. Vรฝลกka oceฤพovรฝch profilov sa upravila na rozdielovรบ hodnotu medzi vรฝลกkou rรกmovej prieฤle a vรฝลกkou trรกmu. Na podoprenie sa navrhli oceฤพovรฉ rรบry. Vรฝslednรฝ model zosilnenej konลกtrukcie je znรกzornenรฝ na (obr. 14).
Nรกvrh prierezov prvkov oceฤพovej konลกtrukcie bol obmedzenรฝ potrebnou pochรดdznou vรฝลกkou v strednom poli, tomu sa podriadila aj voฤพba tried pouลพitej ocele. ฤalลกรญm limitujรบcim faktorom bola poลพiadavka na optimรกlne ekonomickรฉ rieลกenie. Nosnรญk so zdvojenรฝm U-prierezom, ktorรฝ podopiera trรกmy stropu v pozdฤบลพnom smere, je vyrobenรฝ z ocele triedy S 355, ostatnรฉ prvky sรบ z ocele S 235.
Celkovo sa pouลพilo 1 952 kg ocele, z toho 1 228,5 kg ocele triedy S355 a 723,5 kg ocele triedy S235. Proces osadzovania jednotlivรฝch ฤastรญ podpernej konลกtrukcie bol veฤพmi jednoduchรฝ. Na zdvรญhanie prvkov oceฤพovej konลกtrukcie sa pouลพili zรกvitovรฉ tyฤe (obr. 15).
Pohฤพad na sanovanรบ nosnรบ konลกtrukciu je na obrรกzku 16. Spojitรฝ oceฤพovรฝ rรกm mรก vo vnรบtornom poli ลกikmรฉ podpery. Po namontovanรญ vลกetkรฝch prvkov sa na konลกtrukciu naniesol antikorรณzny nรกter.
Odporรบฤania
Napriek takmer okamลพitรฉmu zรกsahu a veฤพmi flexibilnej realizรกcii zosilnenia konลกtrukcie sa navrhlo dlhodobรฉ sledovanie skutoฤnรฉho sprรกvania nosnej konลกtrukcie, aby sa overila sprรกvnosลฅ nรกvrhu sanรกcie a vylรบฤil vznik skrytรฝch porรบch a ฤalลกรญch nedostatkov. Po roฤnom uลพรญvanรญ konลกtrukcie sa ukรกzalo, ลพe sanรกcia sa navrhla a realizovala sprรกvne.
Drobnรฝ zรกsah mรดลพe znamenaลฅ veฤพkรฉ ลกkody
Niekedy โdrobnรฝ zรกsahโ neskรบsenรฝch pracovnรญkov do nosnรฉho systรฉmu budovy mรดลพe zaprรญฤiniลฅ vรฝznamnรฉ poลกkodenia v lokรกlnej oblasti, no s veฤพmi neprรญjemnรฝmi globรกlnymi dรดsledkami. Z pohฤพadu statiky neexistujรบ drobnรฉ zรกsahy do nosnรฉho systรฉmu. Vลกetky zรกsahy do nosnรฉho systรฉmu musรญ odobriลฅ odbornรญk v danej oblasti โ statik.
TEXT + FOTO: doc. ing. sergej Priganc, phd.