Sanácia Farského kostola Troch kráľov v Břidličnej

Kostol v meste Břidličná bol postavený v roku 1577. Táto kultúrna pamiatka je jednoloďová stavba s hranolovitou vežou pri južnej stene. Kňazište kostola je zaklenuté valenou klenbou s dotýkajúcimi sa lunetami. Loď kostola má plochý strop a sakristia je na severe zastropená takisto valenou klenbou. Približne v roku 1770 sa pri kostole vybudoval nový cintorín.

Začiatkom 20. storočia sa opravila klenba presbytéria a objekt prešiel niekoľkými stavebnými úpravami – bol vymaľovaný a dostal novú krytinu, oltáre a organy. Nové zvony sa osadili až roku 1925. Ďalšie rozsiahle opravy kostola sa realizovali v roku 1934 spolu už s piatou opravou báne na veži kostola. V 60. rokoch 20. storočia sa v interiéri objektu vykonali znehodnocujúce úpravy.

Farský kostol je situovaný v blízkosti ďalších stavieb na vyvýšenom mieste. Priľahlý terén je rovinný, ale nie všade svahovaný od objektu. Plocha okolo kostola je prevažne zatrávnená. Murivo základov a stien kostola je zmiešané z kameňa a pálených tehál. Vplyvom dlhodobého pôsobenia zemnej vlhkosti a mierne zanedbanej údržby je zavlhnuté a zasolené do rôznej výšky a stupňa. Keďže je objekt kultúrnou pamiatkou, spadá pod ochranu pamiatkovej starostlivosti. Z toho dôvodu boli omietky pred sanáciou na zavlhnutých plochách už čiastočne odstránené až do výšky 1,5 m, čo uľahčovalo technický prieskum.

Pozdĺž objektu vedie vetracia šachta, ktorá umožňuje odvetrávanie nosných konštrukcií. Krytie tohto odvetrávacieho systému tvoria bridlicové dosky. Izolácia proti zemnej vlhkosti sa nenašla. Murivo kostola sa smerom hore kónicky zužuje, čo má za následok väčšie namáhanie muriva vplyvom dažďovej vody stekajúcej po fasáde.
Stavebný prieskum objektu sa realizoval v marci 2002.

Pri sanácii objektu bolo treba vykonať najmä revíziu a následne opravu zvodov. Vetracia šachta sa musela udržiavať v čistom stave, pretože jej zanesenie naplaveninami a ich následné vyhnívanie by zvýšilo výskyt dusičnanov a chloridov v omietkach. Namerané vlhkosti muriva boli vysoké a ich hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 3 až 9,2 %.

Vzhľadom na výsledky stavebného prieskumu sa sanačné omietky museli realizovať do výšky minimálne 200 cm. Zástupcovia pamiatkovej starostlivosti však obmedzili jej hornú hranicu na 150 cm z dôvodu zachovania maximálnej autenticity pamiatky.

Zvetrané a zavlhnuté omietky sa odstránili do povolenej výšky a škáry sa vyškrabali do hĺbky 20 mm. Na takto očistené a doplnené murivo sa použil sanačný podklad. Pri tehlovom murive sa naniesol na 60 % plochy (materiál nesmie byť zliaty) a pri kamennom podklade na 100 % sanovaného muriva. Až po troch dňoch od nanesenia podkladu sa mohli aplikovať aj sanačné omietky. Druhú vrstvu tvorila vyrovnávacia sanačná omietka s minimálnou hrúbkou 5 mm. Po zavädnutí sa povrch upravil oceľovou mriežkovou škrabkou a nechal preschnúť (dĺžka zasychania je jeden deň na 1 mm hrúbky, avšak minimálne šesť dní pri suchom počasí a dobrom vetraní).

Tretia vrstva sa zhotovila sanačnou jadrovou omietkou hrubou približne 20 mm. Po zavädnutí sa jej povrch opäť upravil škrabkou a nechal preschnúť minimálne 12 dní. Povrchovú úpravu tvorila sanačná štuka hrúbky 2 mm. Ako konečná povrchová úprava plôch fasády kostola sa použil vápenný náter, ktorého účelom bolo zjednotiť povrch a podporiť podobu pôvodnej celoplošnej vápennej omietky.

Prieskum aktuálneho stavu kostola sa vykonal koncom januára 2007. Sneh, ktorý sa v tom čase a v danej oblasti vyskytoval, určitým spôsobom obmedzil možnosti prehliadky pamiatky. Vďaka roztápaniu na niektorých miestach však poukázal na určité problematické aspekty stavebných úprav.

Podľa zistených informácií sa v roku 2004 vykonali niektoré ďalšie práce na údržbe kostola. Predovšetkým sa osadili nové bridlicové parapetné dosky a následne sa vykonala oprava omietok a nový vápenný náter na celú fasádu kostola. V rámci týchto prác sa tiež vyčistila vetracia šachta pozdĺž objektu.

Na základe meraní, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2002 a 2007, sa zistilo, že sanačné omietky nevykazujú žiadne viditeľné poruchy a mapy. Vlhkosť v konštrukciách je nízka (3,43 %) a jej výskyt spôsobuje iba lokálna porucha nesprávne osadeného bridlicového parapetu. Pozitívny vplyv na výsledky meraní mala priebežná údržba odvetrávacieho systému. Na fasádach sa celoplošne zaznamenali veľké plochy čiastočne vymiznutého vápenného náteru, ktorého životnosť nezodpovedá periódam jeho obnovy.

Čo sa týka salinity vzoriek, zistili sa výsledky iného charakteru ako v roku 2002. Predovšetkým vzorky už nevykazovali prítomnosť chloridov a dusičnanov, ktoré nepochybne pochádzali najmä zo zanesených zvodov a vetracieho systému. Naopak, vo väčšej miere sa prejavila prítomnosť síranov, ktoré všeobecne pochádzajú zo zlého ovzdušia. Steny kostola neboli pokryté výkvetmi solí.
Celkovo možno teda hodnotiť túto sanáciu za úspešnú.

Ing. Martina Peřinková, PhD.
Foto: autorka

Autorka pôsobí na Stavebnej fakulte VŠB TU Ostrava.