Škárovací materiál na báze geopolymérov

Škárovací materiál na báze geopolymérov je charakteristický samočistiacim efektom, fotokatalytickou funkciou likvidácie nečistôt a zárodkov mikroorganizmov z povrchu škárovacieho materiálu, vysokou odolnosťou proti bežne používaným čistiacim prostriedkom s obsahom kyselín a odolnosťou proti vysokým teplotám až do 500 °C.

Obložená alebo vydláždená plocha pôsobí aj po dlhom čase ako nová, no výplň škár je často znečistená, porušená, a dokonca sa môže aj drobiť. Celkový dojem z inak esteticky zvládnutého priestoru sa narúša.
Škáry, respektíve bežne používané škárovacie materiály predstavujú najcitlivejšie miesto, ktoré vzhľadom na degradáciu po istom čase negatívne vplýva na celkovú estetiku a funkčnosť priestoru.

Vlastnosti škárovacieho materiálu na báze geopolymérov sú dané odlišnou vstupnou surovinou a technológiou spracovania. Technológia sa zakladá na báze spracovania geopolymérov, anorganických surovín s vlastnosťami, ktoré sa podobajú vlastnostiam prírodného kameňa. Zloženie materiálu umožňuje jednoduché odstránenie nečistôt z povrchu. Je hydrofilný, takže na prirodzené premývanie pórov v povrchovej vrstve škárovacieho materiálu postačuje tečúca voda, pričom prípadné nečistoty sa priebežne vyplavujú. Škárovací materiál sa teda čistí takmer sám. Zvyšky nečistôt, a hlavne zárodky mikroorganizmov, ktoré sa nepodarí odstrániť vodou, sa priebežne uvoľňujú z povrchu pôsobením svetla. To je výsledkom fotokatalýzy, ktorá prebieha na povrchu škárovacieho materiálu. Svetlo môže byť prirodzené alebo umelé.

Odolnosť škárovacieho materiálu
Všeobecne je známe, že škárovací materiál na báze cementu najviac poškodzujú čistiace prostriedky s obsahom kyselín. Tie najúčinnejšie prostriedky používane v domácnosti sú zväčša aj tie najagresívnejšie. Škárovací materiál je teda tým najslabším miestom uceleného systému a prakticky každým čistením sa povrch škárovacieho materiálu viac narúša. Škárovací materiál na báze geopolymérov má podobné zloženie ako keramika. Vďaka tomu odolá aj čističom na kyslej báze bez toho, aby utrpela jeho štruktúra.

V súčasnosti sa do popredia dostávajú parné čističe, ktoré pracujú na báze ohrevu vody. Tá sa mení na takzvanú suchú vodnú paru s teplotou 90 °C a viac. Je známe, že práve vyššie teploty poškodzujú povrch bežného škárovacieho materiálu pri jeho čistení. Povrch škárovacieho materiálu postupne stráca pevnosť, začína sa drobiť a uvoľňovať. Škárovací materiál na báze geo­polymérov odoláva teplote až do 500 °C.

V súčasnosti sa práve pre nestálosť existujúcich škárovacích materiálov upúšťa od navrhovania obkladov a dlažieb v priestoroch náchylných na znečistenie. Geopolymérny škárovací materiál je navrhnutý tak, aby vydržal čistý počas celej životnosti obkladu alebo dlažby. Tým sa opätovne otvárajú nové možnosti v oblasti dizajnu a navrhovania nielen pre architektov, ale aj pre bežných ľudí.

Vhodnosť použitia
Geopolymérny škárovací materiál je určený výhradne do interiérov (v bytovej aj verejnej sfére), na škárovanie všetkých druhov keramických obkladov, dlažieb, ale aj na škárovanie obkladov z kameniny alebo z porcelánovej a sklenej mozaiky. Vypĺňať možno škáry so šírkou v rozpätí od 1 do 6 mm (po pridaní presného pomeru kremičitého piesku možno aplikovať do škár so šírkou až do 10 mm).

Postup pri spracovaní
Zámesová voda sa pridá priamo do originálneho balenia a dôkladne sa zamieša vŕtačkou s vhodným miešacím nadstavcom, až kým nevznikne homogénna zmes bez hrudiek (obr. 1).

Po čase zrenia (približne 3 minúty) sa zmes ešte raz premieša (obr. 2). Pri nízkych teplotách (od 10 do 15 °C) sa zmes nechá zrieť 5 minút a až potom sa opätovne premieša.

Obr. 2  Zmes sa zamieša vhodným miešacím náradím a nechá sa 3 minúty zrieť. Následne sa ešte raz premieša.

Nasleduje samotné škárovanie. Škárovací materiál sa aplikuje do škár vhodným gumeným škárovacím hladidlom diagonálnym nanášaním (obr. 3) Po dostatočnom zatuhnutí malty sa plocha umyje mierne navlhčenou špongiou (obr. 4). Škárovací materiál možno umývať už približne 5 až 60 minút po jeho aplikácii, v závislosti od vplyvov okolia a typu keramického obkladu. Po definitívnom vytvrdnutí je materiál odolný proti bežne používaným agresívnym, repsektíve kyslým čistiacim prostriedkom (obr. 5).

Obr. 3  Geopolymérny škárovací materiál sa aplikuje do škár vhodným gumeným škárovacím hladidlom.

Obr. 4  Povrch sa diagonálne dočistí.

Obr. 5  Škárovací materiál je po vytvrdnutí odolný proti bežne používaným agresívnym a kyslým čistiacim prostriedkom.

Správny čas na umývanie škárovacieho materiálu na báze geopolymérov sa určuje inak ako pri cementových škárovacích materiáloch (teda nie skúškou prstom). Aj keď sa škára zdá byť ešte príliš mokrá, možno ju začať umývať.

Zvyšný povlak zaschnutého škárovacieho materiálu sa dá z keramiky veľmi ľahko očistiť a to vlhkou handrou.

Kde možno škárovací materiál použiť?
Škárovací materiál na báze geopolymérov sa môže použiť takmer vo všetkých priestoroch v interiéri bytových a verejných budov: na podlahy aj na steny, napríklad v kuchyniach, kúpeľniach, sprchách, na chodbách, v nemocniciach, školách a podobne. S ohľadom na teplotnú odolnosť až do 500 °C ho možno použiť aj do priestorov a na plochy s vysokým teplotným zaťažením. Môže sa použiť prakticky na všetky štandardne dostupné keramické obklady a dlažby so šírkou škáry od 1 do 6 mm, a to aj na podklady s podlahovým vykurovaním. Po zmiešaní s kremičitým pieskom možno tento škárovací materiál použiť aj do škár so šírkou od 6 do 10 mm.

Kde škárovací materiál na báze geopolymérov nemožno použiť?
Škárovací materiál na báze geopolymérov nie je určený do exteriéru. Taktiež nie je určený do trvale zavlhčovaných priestorov, ako sú napríklad bazény, ani na plochy v priemyselnej prevádzke, kde sa predpokladá vysoké chemické zaťaženie. Do týchto priestorov sú určené špeciálne cementové alebo epoxidové škárovacie materiály.

TEXT: Jozef Horváth
FOTO: BASF Slovensko

Jozef Horváth je produktovým manažérom spoločnosti BASF Slovensko, divízie Stavebné hmoty.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.