Skúšky tesnosti povlakovej hydroizolácie na plochých strechách

Realizácia každej plochej strechy sa obvykle končí, keď stavebná firma odovzdá výsledné dielo investorovi. V článku sú možnosti a prostriedky investora aj samotného realizátora, keď sa chce presvedčiť, či je dokončené dielo kvalitné a povlaková hydroizolácia plochej strechy tesná.

Vizuálna skúška
Kontrola tesnosti každej povlakovej hydroizolácie sa začína spravidla vizuálnou skúškou. V prípade asfaltovaných pásov sa kontroluje, či neprišlo k ich poškodeniu nesprávnym spôsobom natavovania a opracovania, či nie je obnažená vložka alebo na nich nevznikli vypukliny a bubliny. Ďalej sa kontrolujú spojenia medzi asfaltovanými pásmi a medzi nimi a podkladom. V prípade pochybností treba urobiť sondu (obr. 1). Pri fóliových hydroizoláciách sa posudzuje tvar a homogenita zvaru, spôsob zarovnania na mieste spoja a prítomnosť vrubov a rýh v zváranom spoji. Na ploche sa vizuálne kontroluje povrch fólie, či neprišlo k jej poškodeniu.

Skúška ihlou (špachtľou)
Pri spojoch fóliových hydroizolácií sa používa skúška ihlou. Táto skúška spočíva v ťahaní kovového hrotu po spoji (obr. 2). Skúškou možno overiť spojitosť a mechanickú pevnosť spoja.

Skúška sa vykonáva až po vychladnutí spoja (asi 15 min), spravidla sa postupne kontrolujú ukončené úseky. V prípade asfaltových pásov sa na podobný účel používa špachtľa alebo iný porovnateľný nástroj. Kontrola sa vykonáva opäť ťahaním nástroja po spoji s miernym tlakom proti spoju (obr. 3). Túto skúšku možno robiť iba pri teplote asfaltového pásu v rozmedzí 10 až 20 °C.

Obr. 2	Obr. 3

Skúška iskrou
Táto skúška sa používa pri fóliových hydroizoláciách a spočíva v ťahaní elektródy póroskopu, t. j. detektora porúch hydroizalačných fólií (obr. 4) s napätím medzi 30 kV až 40 kV a rýchlosťou asi 10 m/min nad fóliou. Na mieste poruchy spravidla preskakujú medzi elektródou a podkladom (zemou) iskry, ktoré sa  zistia opticky a akusticky.  Úspešnosť skúšky závisí od vodivosti podkladu, na ktorý je napojená elektróda. Túto skúšku nemožno uplatniť, ak je vrstva pod hydroizoláciou suchá, a má preto nízku vodivosť. Táto skúška neodhalí prípadné netesnosti v spojoch ani mechanickú odolnosť spojov.

Vákuové skúšky tesnosti a mechanickej odolnosti spojov
Netesnosti v spojoch a mechanickú odolnosť spojov odhalí vákuová skúška. Pri vákuovej kontrole spojov sa používajú špeciálne priehľadné zvony s ventilom, napojené na vývevu. Spoj sa najprv navlhčí mydlovým roztokom a zvon sa pritlačí na fóliu (obr. 5). Výveva vytvorí v zvone podtlak 0,02 MPa. Táto hodnota by mala byť konštantná aspoň 10 sekúnd. Prípadná porucha sa prejaví tvorbou bubliniek na mieste netesnosti. Nevýhodou tejto metódy je značná pracnosť a časová náročnosť. Skúšku možno vykonávať iba na rovných podkladoch.

Obr. 4	Obr. 5

 
Tlaková skúška tesnosti spojov
Tlaková skúška tesnosti umožňuje testovanie celkovej dĺžky dvojstopového spoja hydroizolačnej fólie jednou operáciou. Skúšku nemožno začať skôr ako hodinu po urobení zvaru. Skúšobné zariadenie je inštalované spravidla tak, že jeden koniec zvaru je napojený na prívod stlačeného vzduchu s manometrom (obr. 6), ktorý utesňuje skúšobný kanálik. Druhý koniec zvaru je utesnený priečnym zvarom alebo iným vhodným spôsobom. Počas skúšobného času, ktorý je stanovený na 10 minút, sa sleduje stálosť skúšobného tlaku. Zvar sa obyčajne považuje za tesný, ak je pokles skúšobného tlaku maximálne 10 % (predpokladá sa vplyv okolitého prostredia).

Vákuové skúšky tesnosti plochy
Vákuové skúšky tesnosti plochy hydroizolačnej vrstvy sa týkajú iba dvojitého fólio­vého systému, t. j. systému zloženého z dvoch fólií zváraných medzi sebou do uzatvorených polí – sektorov.

Skúšaný sektor sa vysáva vývevou s  nasadeným manometrom, kým nepríde k poklesu tlaku v sektore min. o 0,8 MPa (obr. 7). Skúšaný sektor možno vyhlásiť za tesný, ak po uplynutí 10 minút od uzatvorenia ventilu nepríde k nárastu dosiahnutého tlaku o viac ako 20 % a zároveň sa tlak ustáli.

Obr. 6	Obr. 7

Skúška tesnosti vháňaním dymu
Tento systém pracuje na princípe vháňania dymu pod hydroizoláciu pomocou tlaku. Je určený na kontrolu fóliových hydroizolácií a jednovrstvových ukotvených asfaltovaných pásov. Štandardne sa používa pri mechanicky ukotvených systémoch, možno ho však použiť aj v prípade voľne položenej hydroizolácie. Podmienkou na vykonanie skúšky je tesný spodný plášť strechy – napríklad tesná parozábrana alebo súvislé stropné konštrukcie. Skúškou možno zistiť v hydroizoláciách netesnosti s min. veľkosťou asi 10 mm (napr. porezanie, nedostatočné zvarenie, trhliny), nedostatočne opracované detaily a pod. Skúška sa vykonáva pomocou zariadenia, ktoré sa skladá z prístroja (výrobník dymu a kompresor), spojovacej hadice a manžety slúžiacej na pripojenie prístroja k hydroizolácii (obr. 8).

Po zapnutí prístroja prichádza k vháňaniu bieleho dymu do priestoru medzi hydroizoláciu a nižšie celistvé konštrukcie. Po dosiahnutí dostatočného tlaku sa na ploche strechy kontroluje, či  dym uniká (obr. 9). Zistené netesnosti sa označia a odovzdajú sa na opravu.

Zátopová skúška
Vykonanie zátopovej skúšky je vhodné iba pri nových strechách so skladbou  z čiastočne nasiakavých materiálov a s účinnou poistnou hydroizoláciou. V opačnom prípade by zatečená voda mohla značne znehodnotiť interiér objektu a materiál v skladbe strechy. Zátopovú skúšku nemožno použiť, ak sú na streche pod hydroizoláciou vrstvy tepelnej izolácie z minerálnych vlákien, odľahčených betónov alebo pôvodných násypov.

Zátopová skúška odhalí existenciu netesností, neslúži však na ich presnú lokalizáciu. Lokalizáciu prípadných netesností treba určiť metódami uvedenými v predchádzajúcich odsekoch.

Podmienkou na realizáciu zátopovej skúšky je dostatočná rezerva v únosnosti konštrukcie. Vrstva 10 cm vody vyvolá zaťaženie 1 kN/m². Pri príprave skúšky je preto vždy nutná účasť statika.

Keď je strecha výškovo členená, príp. má veľké rozmery alebo veľký sklon, skúšku je nutné vykonávať po menších častiach. Je iba málo striech, ktoré sa dajú skúšať bez tohto rozčlenenia. Rozdelenie možno urobiť napr. drevenými trámami, na ktoré sa napojí hydroizolačný povlak (obr. 15). Zátopovú skúšku neodporúčame vykonávať pri nízkych teplotách, v daždi ani silnom vetre.

Technologický postup vykonávania zátopovej skúšky
1. Pred začatím zátopovej skúšky je nutné očistiť povrch hydroizolácie hlavne od mechanických nečistôt.

2. Všetky vtoky musia byť vodotesne utesnené výsekom hydroizolačného povlaku alebo nafukovacími vakmi.

3. Ak strecha nemá poistný prepad, mala by byť do jedného z vtokov na skúšanej časti strechy osadená provizórna rúrka ukončená na úrovni budúcej hladiny vody a opracovaná hydroizoláciou (obr. 10). Rúrka bude slúžiť ako prepad na regulovanie hladiny vody pri prípadnom daždi alebo väčších náporoch vetra.

4. Podmienkou na začatie zátopovej skúšky je rozobratie skladby na mieste vybraného vtoku a zriadenie kontrolnej šachty. Okolo odkrytého miesta sa urobí ohradenie z drevenej klady a výseku hydroizolačného povlaku (obr. 14).

5.    Nasleduje postupné napúšťanie vody. Na skúšanej časti strechy treba vytvoriť súvislú vodnú hladinu. Odporúča sa výška hladiny asi 10 cm nad najvyšším miestom skúšanej časti (obr. 11). Vždy je však pri stanovení tejto hladiny nutné prihliadať na najmenšiu výšku opracovania jednotlivých prestupov strechou a ostatných detailov (obr. 12). V súvislosti s tým si treba uvedomiť, že zátopová skúška nepreverí vodotesnosť hydroizolačného systému nad touto hladinou. Tesnosť ostatnej časti hydroizolačného systému je nutné preveriť opäť inými metódami (pozri predchádzajúce odseky).

6. Počas skúšky sa monitoruje stav vlhkosti a prítoky vody v kontrolnej šachte. Voda sa ponechá na streche pôsobiť asi 1 až 3 dni. Kvôli ľahšej vizuálnej identifikácii preniknutej vody je vhodné zmiešať vodu s potravinárskou farbou (obr. 13). Použitím zafarbenej vody sa aj zabráni ovplyvneniu výsledku zátopovej skúšky postupným vytláčaním zabudovanej vody zo skladby strechy v dôsledku zväčšenia zaťaženia strechy pri vykonávaní skúšky. Ak je strecha rozdelená na viaceré časti, odporúča sa pre každú časť zvoliť inú farbu.

7. V prípade, že nepríde k žiadnemu z prejavov zatekania, možno skúšanú časť strechy vyhlásiť za vodotesnú, skúšku možno ukončiť a vodu zo strechy vypustiť. Vodu je nutné zo strechy vypúšťať postupne, aby neprišlo k zahlteniu odpadového potrubia.

8. O priebehu tejto skúšky odporúčame vypracovať protokol s uvedením priebehu a s výsledkami skúšky. Vykonanie zátopovej skúšky je všeobecne spojené s množstvom rizík. Tým najväčším je nepochybne riziko poškodenia skladby strechy a podstrešných priestorov. Vykonanie zátopovej skúšky treba považovať vždy za krajné riešenie kontroly tesnosti strechy.

Obr. 9	Obr. 10
Obr. 11	Obr. 12
	Obr. 13
Obr. 14	Obr. 15

Záver
V závere chceme ešte zdôrazniť, že niektoré z uvedených skúšok tesnosti nemožno vykonávať bez porušenia kontrolovaného hydroizolačného povlaku, a preto je dôležité na tento fakt investora vždy dopredu upozorniť.

Lubomír Odehnal
Foto: archív ASI

Autor pôsobí ako oblastný vedúci v spoločnosti ­Dekprojekt, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.