Správna montáž asfaltových šindľov a chyby pri ich kladení

Asfaltové šindle, niekedy tiež nazývané kanadské šindle, sú pri rekonštrukciách starých striech často používaným strešným materiálom. Hodia sa však aj ako strešná krytina pre novostavby, pretože môžu ponúknuť niekoľko veľmi zaujímavých vlastností. Nízku plošnú hmotnosť, odolnosť, dlhú životnosť, variabilný vzhľad a rýchlu aplikáciu. Ako správne postupovať pri montáži a čoho sa naopak vyvarovať?

Záklop musí mať dostatočnú nosnosť a musí byť suchý a rovný. Pre záklop sa preto najčastejšie používajú dostatočne vyzreté brvná alebo OSB dosky s hrúbkou aspoň 15 mm (presná hrúbka závisí od sklonu strechy, rozstupov krokiev a snehovej oblasti).

Príprava pred kladením

Na záklop je nutné inštalovať podkladový pás, ktorý slúži ako poistná hydro­izolácia. Tá ochráni strechu pred kladením šindľov aj počas neho a vyrovná drobné nerovnosti v záklope. Predtým, než sa na záklop inštaluje podkladový pás, je nutné spodnú hranu strechy (okraj) oplechovať, aby sa do dreva nemohla dostať vlhkosť a voda pri stekaní zo strechy či pri topení snehu.

Ako podkladová vrstva sa rozhodne nesmú používať asfaltované pásy, ktoré majú nosnú vložku z papiera, pretože lepenka môže nasiaknuť vzdušnú vlhkosť, šindle sa zvlnia a životnosť strechy sa zníži. Z rovnakých dôvodov sa vôbec nesmie použiť klasická papierová lepenka. Tiež nie je vhodné používať na podkladový pás iné materiály než na báze asfaltu – nezaistili by nepriepustnosť strechy.

Najčastejšie používanými a obľúbenými podkladovými pásmi sú ľahké asfaltované podkladové pásy. Vďaka svojim vlastnostiam a odľahčenému množstvu asfaltu sa ľahko montujú, umožňujú prácu v chladnom i horúcom počasí a vyrovnajú drobné nerovnosti v záklope.

V úžľabí sa podkladový pás inštaluje zvisle, na normálnej ploche strechy vodorovne. Pri sklonoch striech pod 20° je nutné mať vyšší presah pásu, a to až 50 %. Pri sklonoch nad 20° stačí presah pásu 8 až 10 cm, pri sklonoch nad 85° nie je nutné podkladové pásy používať. Podkladové pásy sa uchycujú do záklopu klincami, a to každých 40 cm vo všetkých smeroch pozdĺž okraja pásu. V prípade, že strecha má úžľabia, ktoré nebudú vykryté šindľom, vykrývajú sa najprv tieto úžľabia.

Do úžľabia je možné použiť oplechovanie alebo špeciálny úžľabinový asfaltovaný pás, ktorý je možné zvoliť v rovnakej farbe, ako je farba šindľov. Potom je strecha oplechovaná okolo záveterných hrán okraja strechy od odkvapov k hrebeňu.

Kladenie asfaltových šindľov

Ak je teda drevený záklop v poriadku, sú nainštalované podkladové hydroizolačné pásy a je oplechovaný okraj strechy i ostatné prečnievajúce prvky, môže sa začať so samotným kladením šindľov.

Ideálny čas kladenia je od jari do jesene, keď je bezpečne zaručené perfektné zlepenie jednotlivých šablón. Šindle sa spravidla predávajú v balíkoch. Jeden balík zodpovedá väčšinou trom štvorcovým metrom. Na trh sa dodávajú šindle so samolepiacimi bodmi z vysokolepiaceho asfaltu alebo dokonca šablóny so samolepiacou úpravou ich spodného líca. Lepiace pásky na zadnej strane šindľov sa nemusia strhávať, ak výrobca neurčuje inak.

Šindle sa kladú po radoch od spodnej časti nahor. Je nutné, aby sa na štartovací rad použili šindle, z ktorých sa odrežú tabule. Tým sa skráti ich výška o necelú polovicu. Iba samotné otočenie šindľov je nevhodné, pretože termoaktívne samolepiace body, ktoré sa odrezaním tabúľ dostanú až k samotnému okraju strechy, zaisťujú dokonalé zlepenie šindľov, zabraňujú vniknutiu vody alebo odtrhnutiu vetrom.

Pre štartovací rad možno použiť prakticky ľubovoľný šindeľ akejkoľvek farby. Spodná časť tohto radu sa podlepí bitúmenovým tmelom. Štartovací rad sa pribije rovno na okraj strechy, najlepšie cez oplechovanie. Každá šablóna sa pribíja nerezovými pozinkovanými alebo medenými klincami s väčšou hlavičkou. Ich priemer je 8 až 10 mm a majú také dĺžky, aby – ak je to možné – neprešli debnením. Klince sa zatĺkajú na mieste, kde sa začína výrez jednotlivých zubov.

Rad za radom

Prvý rad sa pribíja priamo na štartovací rad a používa sa naň celý šindeľ. Každý vyšší rad sa pri šindľoch s výrezmi skráti o polovicu tabule. Pri zatĺkaní do OSB dosák sa používajú klince vrátane vrúbkov, ktoré znemožňujú vyliezanie klincov zo záklopu. Rozhodne sa neodporúča používať spony, ktoré nemajú dostatočnú odolnosť pred silným vetrom a na ktoré sa nevzťahuje záruka zo strany výrobcov šindľov.

Každý ďalší rad sa potom kladie tak, aby zakryl tmavé časti pod ním pribitého šindľa, pričom sa skracuje o polovicu tabule. Tým sa zamedzí prekrývaniu medzier medzi vrchným a spodným radom. Každý ďalší rad smerom nahor sa opäť posúva o pol tabule, aby bola plocha strechy celistvá a patrične tuhá.

Hrebenáče sa pokladajú na strechu potom, čo sa obe strany položia až k hornému okraju. Potom sa zo zvyškov alebo z nových šablón narežú jednotlivé „okná“ v tvare lichobežníka, ktoré sa cez seba naskladajú a pritlčú po hrebeni.

Chyby pri kladení

Vznikajú väčšinou základným nezvládnutím opísaného postupu. Tu sú rady a tipy, ako sa nedostatkov v kladení vyvarovať.

• Pred samotným kladením šindľov je nutné skontrolovať, či sú hotové všetky komíny a dokončené všetky vývody zo strechy (okná, vetranie, sanitárne vetranie atď.). Je nutné zaistiť dostatočné oplechovanie týchto prvkov. Nie je možné nahradiť oplechovanie pri štítoch a pri odkvapových hranách ohýbaním šindľov do 90° a pritlčením ich prehnutých koncov zo strany štítu. Po čase sa na šindľoch vyskytnú pozdĺžne praskliny a do strechy môže zatekať.
• Je vhodné začať s kladením na zadnej strane strechy (menej viditeľnej časti), na ktorej získame zručnosť a skúsenosť. Ak je pokrývač pravák, mal by začať na ľavom dolnom konci zadnej strany strechy a pokračovať smerom dopredu a nahor. Ak je v streche nejaký detail, ako napríklad okno či úžľabie, začneme s kladením pri záveternej hrane a pokračujeme smerom k tomuto detailu.
• Správne je použitie diagonálneho spôsobu – každý nasledujúci rad sa má oproti predchádzajúcemu radu začínať šindľom skráteným o polovicu tabule. Postupným kladením sa v rovnakej pozícii nad sebou objaví každý ôsmy rad, čo prispieva k tuhosti strechy. Pri nestabilnej konštrukcii strechy sa môžu šindle mechanicky poškodiť a zvyšuje sa riziko zatekania.

Ďalšie chyby

• Šindle možno používať iba pri vymedzenom sklone striech 15 až 85°. Pri malom sklone, a keď sa zvolí nedostatočný presah šindľov, riziko zatekania sa zvyšuje. Naopak, pri vysokom sklone je zvýšené riziko odtrhnutia silným vetrom. Výnimku tvoria samolepiace šindle typu Shield, ktoré možno použiť aj na kolmé steny (90°).
• Použité klince musia byť kvalitné. V prípade, že korodujú, majú malú hlavičku, sú krátke, bez retenzie i závitu a zle pribité, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa krytina pri silnom vetre odtrhne a do objektu bude zatekať. Ďalej môžu byť šindle pritlčené klincami na zlých miestach, čo môže spôsobiť ich rýchlu koróziu a zatekanie.
• Pri strechách s nárožím sa začína s kladením uprostred strechy. Vyznačí sa kriedová linka, od ktorej sa škridly kladú na obe strany. Začína sa pri odkvapoch a pokračuje sa diagonálne nahor. Na hrebene a nárožia je možné používať iba tabuľové šindle. Je zakázané používať šindle tvaru bobrovky, pretože ich veľkosť by nezaistila dostatočnú ochranu pred prenikajúcou vodou.
• Po montáži šindľov je nutné skontrolovať zlepenie jednotlivých šablón. Aj keď sa šindle zlepia samy vďaka aktivácii termobodov slnečným žiarením, je možné, že v niektorých oblastiach – pri nevhodnom počasí či severnej orientácii strechy – je nutné zlepiť ich bitúmenovým tmelom. Pri sklonoch striech nad 60° sa odporúča použiť bitúmenový tmel a dvojité pribitie klincov a aplikovať tmel v posledných piatich radoch pod hrebeňom.

Autor pracuje vo firme IKO, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.