Správne riešenie detailov strechy s betónovou krytinou

Strecha je súčasťou estetického stvárnenia celej stavby a svojím tvarom aj farbou ju dotvára. Jej hlavnou funkciou je ale ochrana stavby proti poveternostným vplyvom a zrážkam. Preto je veľmi dôležité, aby sa celý strešný plášť zrealizoval správne vo všetkých detailoch.

Fólia a pravidlá jej použitia
Prvým krokom ku správne zvolenej skladbe strechy je výber typu fólie. V súčasnom období možno zvoliť dva najčastejšie používané konštrukčné varianty strešného plášťa, ktoré majú na voľbu fólie zásadný vplyv:

• trojplášťovú strechu s nekontaktnou fóliou (obr. 1),
• dvojplášťovú strechu s kontaktnou fóliou (obr. 2).

Obr. 1  Trojplášťová šikmá strecha	Obr. 2  Dvojplášťová šikmá strecha

Trojplášťová strecha s nekontaktnou fóliou
Pri tomto riešení skladby strešného plášťa sa fólia nedotýka tepelnej izolácie. Medzi fóliou a tepelnou izoláciou sú, rovnako ako medzi fóliou a krytinou, vytvorené odvetrávané medzery. Medzera medzi fóliou a tepelnou izoláciou sa najčastejšie tvorí vydrô­tovaním medzi krokvami. Prívod vzduchu je zabezpečený v mieste odkvapovej hrany a odvod vzduchu cez hrebeň. Vzniknuté medzery sa počas celého času funkčnosti strešného plášťa nesmú uzatvárať.

Častou chybou v prípade trojplášťovej strechy je nerealizovanie vydrôtovania. V dôsledku toho sa tepelná izolácia, predovšetkým po postupnom zväčšení svojho objemu, prípadne po chybnej montáži, dostane až k fólii – výsledkom je jej vlhnutie a strata tepelnoizolačných vlastností.

Ďalšou chybou je nevytvorenie dostatočného prívodu a odvodu vzduchu. Aj v tomto prípade dochádza k vlhnutiu tepelnej izolácie a z toho vyplývajúcej strate tepelnoizolačných vlastností.

Na veľkom množstve striech taktiež z dôvodu šetrenia finančných nákladov chýba odkvapový plech, ktorý odvádza vodu z fólie mimo rímsu a do odkvapu (obr. 3). Zatekajúca voda má za následok pozvoľné poškodzovanie rímsy. Po dokončení strechy nesmú fólie zo strechy vyčnievať alebo iným spôsobom dochádzať do styku s UV žiarením, pretože sa pod jeho vplyvom po určitom časovom období rozpadajú. Každá fólia má totiž stanovený čas odolnosti proti UV žiareniu, ktorý je rádovo niekoľko mesiacov, a je určený iba pre časový úsek jej uloženia a zakrytia strešnou krytinou.

Obr. 3  Na veľkom množstve striech chýba odkvapový plech, ktorý odvádza vodu z fólie mimo rímsu	Obr. 4  Aj v prípade dvojplášťových plochých striech treba dbať na umiestnenie odkvapového plechu

–>–>
Dvojplášťová strecha s kontaktnou fóliou
V prípade dvojplášťovej strechy sa fólia dotýka tepelnej izolácie a vytvára sa iba odvetrávacia medzera medzi fóliou a krytinou. Pre toto riešenie je nutné vybrať vhodnú kontaktnú fóliu. Okrem častej zámeny kontaktnej a nekontaktnej fólie sa aj pri realizácii dvojplášťovej strechy vyskytujú rovnaké chyby ako pri trojplášťovej streche. Veľká časť chybných riešení spočíva opäť v absencii odkvapového plechu (obr. 4). Častou chybou je aj fólia vyčnievajúca cez okraje strechy, čím sa v dôsledku pôsobenia UV žiarenia znehodnocuje.

Odvetrávaná vzduchová medzera
Pri návrhu dvojplášťových a trojplášťových striech s betónovou strešnou krytinou sa medzi krytinou a hydroizolačnou fóliou rea­lizuje odvetrávacia medzera s plochou minimálne 200 cm², pripadajúcou na 1 m šírky strechy s hrúbkou minimálne 20 mm. Ak vzdialenosť privádzacích a odvádzajúcich vetracích otvorov presahuje vzdialenosť 10 m, zväčšuje sa spravidla plocha odvetrávacej vzduchovej medzery asi o 10 % základnej plochy na každý ďalší meter, o ktorý prevyšuje vzdialenosť 10 m. Odvádzajúci vetrací otvor v hrebeni alebo na nároží sa volí s veľkosťou najmenej 1/1 000 plochy strechy (ak sa berie do úvahy plocha strechy pri hrebeni alebo nároží z obidvoch strán). Na odvetranie strechy je určená odvetrávacia škridla, ktorá je vlastne modifikáciou základnej škridly s otvorom chráneným betónovou strieškou a mriežkou. Vetracie škridly sa ukladajú v druhom rade pod hrebeňom. Počet kusov na bežný meter dĺžky hrebeňa sa určuje v závislosti od dĺžky krokiev a sklonu strechy približne podľa tab. 1. Na dosiahnutie lepšieho odvetrania sa odporúča suchá montáž hrebeňa a nárožia namiesto v minulosti často používaného ukladania hrebenáčov do malty.

Pravidlá správneho latovania
Najdôležitejším krokom pred ukladaním strešnej krytiny je správne rozmeranie krovu a určenie vzdialenosti lát podľa pokynov jednotlivých výrobcov strešných krytín. Žiaľ, v praxi sa možno často stretnúť s podcenením tohto kroku. Výsledkom je potom rozličná vzdialenosť lát po dĺžke krokiev, čo sa dá najviac pozorovať na okrajových škridlách. V horšom prípade dochádza k tomu, že sa nedodržuje maximálna vzdialenosť poslednej laty od hrebeňa krovu, a tým dochádza k nedostatočnému prekrytiu posledného radu škridiel hrebenáčmi a k zatekaniu.

Tab. 2  Odporúčané vzdialenosti lát pri strechách s rozličným sklonom

Vhodnú vzdialenosť medzi latami uvádzajú jednotliví výrobcovia v aplikačných príručkách. Odporúčané vzdialenosti sú totiž rozdielne pre jednotlivé typy krytín aj pre rozličné sklony striech. Vzdialenosti medzi latami pri uložení betónovej strešnej krytiny na strechu so sklonom od 12° sú uvedené v tab. 2. a na obr. 5.

Obr. 5  Odporúčané vzdialenosti medzi latami pre rozličné sklony strechy	Obr. 6  Správna realizácia hrebeňa

Konštrukčné zásady realizácie hrebeňa strechy
Hrebeň vrátane ďalších podstrešných vrstiev patrí do skupiny detailov, ktoré sa v praxi často nesprávne realizujú. Pri suchom ukladaní hrebenáčov na strechu s profilovanou betónovou krytinou sa musí prvá lata umiestniť vo vzdialenosti 30 mm pod hrebeňom. Držiak hrebeňovej laty sa pripevňuje na vrchol spoja krokiev. Výška pripevnených držiakov závisí od sklonu strechy. Do takto pripravených držiakov sa vkladá hrebeňová lata 50/30 mm a fixuje sa klincami (2,5 × 32 mm). Následne sa nasunie hrebenáč, ktorý sa pritlačí do príchytky. Ďalšia príchytka sa pripevní jedným pozinkovaným klincom (2,8 × 70 mm) cez dieru v hrebenáči a dvoma pozinkovanými klincami (2,5 × 32 mm) do hrebeňovej laty. Tento postup sa opakuje. Hrebenáčová príchytka zároveň vymedzuje kryciu dĺžku hrebenáča. Hrebenáč vlastnou váhou a dotlačením vytvaruje tesniacu lištu tak, že sa priestor medzi škridlou a hrebenáčom utesní. Hrebenáčová príchytka má na ukotvenie cez hrebenáč oválny otvor, ktorý umožňuje meniť kryciu dĺžku hrebenáča. Detail ukončenia hrebeňa a štítových hrán sa uzatvára perforovanou upchávkou príslušnej farby alebo ozdobnou hrebeňovou upchávkou. Správne zhotovenie hrebeňa je na obr. 6.

Pri realizácii hrebeňa dvojplášťovej strechy je nutné tepelnú izoláciu vrátane fólie dotiahnuť až do miesta vrcholu krovu. Žiaľ, v praxi sa tento detail často rieši tak, že tepelná izolácia sa ukončuje len v mieste klieštiny a priestor až ku hrebeňu zostáva voľný, nezaizolovaný tepelnou izoláciou. K hrebeňu sa dotiahne iba poistná hydroizolačná fólia. V tomto prípade treba vzniknutý priestor riešiť ako trojplášťovú strechu s dodržaním všetkých pravidiel platných pre tento typ strechy – Teda zabezpečiť prísun vzduchu nad tepelnou izoláciou pod fóliu (najlepšie pridaním vetracej mriežky medzi fólie) a odvod vzduchu cez hrebeň (vytvorením vetracej medzery) ako možno vidieť na obr. 6. Pokiaľ sa nezabezpečí dostatočné vetranie, dochádza ku kondenzácii vody na spodnom líci fólie a k jej stekaniu do tepelnej izolácie a ostatných konštrukcií. V zimnom období sa tu tak môžu tvoriť cencúle.

Zásady kotvenia základných škridiel a doplnkov
Veľmi dôležitou zásadou pre ukladanie strešnej krytiny je nutnosť kotvenia jednotlivých škridiel. Základné škridly treba v ploche strechy kotviť v súlade s jej sklonom. Pri sklone do 45° sa škridly nepripevňujú, pri sklone do 60° je nutné pripevniť každú tretiu škridlu pozinkovanou zápustkou (klincom) cez otvor v škridle alebo pomocou príchytky. Pri sklone strechy 60°až 90° je už nutné prichytiť každú škridlu, a to opätovne buď zápustkou (klincom), alebo pomocou príchytky.

Obr. 7  Spoľahlivé riešenie detailu pultovej strechy	Obr. 8  Detail ukončenia pultovej strechy pri stene

Zároveň platí, že pri akomkoľvek sklone strechy treba všetky škridly kotviť na okrajoch strechy a v mieste prestupov. To sa týka všetkých okrajových škridiel na štítových hranách a pultových škridiel.

Pultová škridla sa používa na ukončenie hornej hrany pultovej plochy na pultovej streche. Na strane závesu sa na škridle nachádza betónový krycí lem. Pripevňuje sa pozinkovanou zápustkou cez zadnú drážku k strešnej late, prípadne príchytkou škridly. Na rýchle a spoľahlivé riešenie detailu ukončenia pultovej strechy pri stene možno použiť hrebeňový tesniaci prvok. Ten sa pomocou ozubu zavesí za škridlu v zníženej časti profilovanej krytiny. Vyskladaním jednotlivých prvkov v prvom rade pri stene sa profilovanie utesní a vznikne rovina na jednoduché zaizolovanie a oplechovanie detailu (obr. 7 až 9). Pravidlo nutnosti kotvenia platí aj pre všetky základné škridly pozdĺž odkvapovej hrany, hrebeňa, úžľabia a nárožia, okolo strešných okien a komínov, teda tam, kde by sa vplyvom vetra mohli uvoľniť.

Záver
Iba správne vyhotovenie konštrukčných detailov dáva predpoklad pre optimálne fungovanie strešnej konštrukcie počas celej životnosti stavby (obr. 10 a 11). Nedodržanie predpísaných technických a normatívnych predpisov má za následok chyby a poruchy závažného charakteru, ako napríklad nefunkčnosť hydroizolačnej alebo tepelnoizolačnej vrstvy, a teda zatekanie strechy alebo zvýšené tepelné straty stavebného objektu.

Obr. 10  Ukážka správne uloženej betónovej krytiny na rodinnom dome	Obr. 11  Ukážka členitej strechy

TEXT: Martin Urbanec
FOTO: archív firmy KM Beta

Martin Urbanec je technickým poradcom firmy KM Beta, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.