Správny postup prác na strešnom plášti

V súčasnosti dochádza k zrýchľovaniu takmer všetkých procesov a týka sa to aj stavebníctva.V stavebníctve však platia niektoré zákonitosti, ktoré sa musia dodržiavať vrátane technologických prestávok. To sa, bohužiaľ, pomerne často nedeje.

Výnimkou nie sú ani realizácie strešného plášťa. Pri realizácii striech je dôležité a nevyhnutné nielen používať kvalitné materiály, poznať a správne použiť danú technológiu, ale aj zabezpečiť nadväznosť jednotlivých profesií. Pokiaľ sa nadväznosť týchto profesií zanedbá, môže byť výsledkom chyba a následne vznik poruchy. Príkladom, keď sa zanedbala koordinácia jednotlivých profesií, je realizácia strešného plášťa novostavby murovaného bytového domu (obr. 1). Bytový dom vykazoval množstvo nedostatkov a všetky sa ani nepodarilo v tomto článku zachytiť. Uvádzajú sa len tie najpodstatnejšie. Cieľom článku je totiž poukázať na nedostatočnú koordináciu a odbornú kvalifikáciu jednotlivých firiem.

Opis existujúceho stavu strešného plášťa
Do bytov, ktoré sa nachádzajú na poslednom podlaží pod strešnou konštrukciou, na niekoľkých miestach zatekalo. Voda tu vytvárala mapy predovšetkým v rohoch pri obvodovom murive a v mieste priestupov. Pri analýze zdrojov zistenej vlhkosti sa vylúčila možnosť kondenzácie v mieste tepelných mostov a pozornosť sa tak sústredila na hydro­izolačné vlastnosti strešného plášťa. Na zákla­de priesakov sa do strešného plášťa zaviedla sonda, pričom sa zistilo, že na parotesnej vrstve z asfaltovaného pásu sa nachádza spojitá vodná hladina. Výška tejto hladiny sa potom sledovala pomocou sondy, do ktorej sa zabudovala kanalizačná rúra (obr. 2). Vytvorila sa tak kontrolná šachta, ktorá slúžila iba na sledovanie výšky hladiny vody.

Obr. 2  Zabudovaná kanalizačná rúra

Strešná skladba bola takáto (vrstvy od exteriéru do interiéru):

• modifikovaný asfaltovaný pás s hrubo­zrnným posypom s hrúbkou 4,2 mm, mechanicky kotvený do nosnej konštrukcie;
• kompletizovaný strešný dielec na báze EPS s hrúbkou 100 mm s integrovaným asfaltovaným pásom s hrúbkou 4 mm;
• tepelnoizolačné dosky na báze EPS s hrúbkou 100 mm;
• parozábrana z oxidovaného asfaltovaného pásu s hrúbkou 3,5 mm; spriahnutá nosná vložka zo skleného rúna a hliníkovej fólie;
• nosná konštrukcia.

Pri prehliadke strešného plášťa sa zistilo toto:

• finálny pás s hrubozrnným posypom nebol na mnohých miestach celoplošne natavený na podkladový pás a spojený v presahoch (obr. 3);
• podkladový pás, ktorý bol súčasťou kompletizovaného strešného dielca na báze EPS, nebol v presahoch vôbec natavený (obr. 4);
• vyhotovenie všetkých detailov ukazovalo na nízku profesionálnu úroveň realizačnej firmy (obr. 5);
• nerovnomerný „výtok“ asfaltovej hmoty alebo jeho absencia pri finálnom páse (obr. 6);
• konštrukčné riešenie a vyhotovenie oplechovania atiky z titánzinkového plechu – nedodržali sa dilatačné celky pre titánzinkový plech (obr. 7);
• Analýza príčin porúch strešného plášťa
• Príčinou zatekania do strešnej konštrukcie bola súhra niekoľkých faktorov. Z prieskumu strešného plášťa a z rozhovoru s investorom sa zistilo, že:
• ukladanie kompletizovaných strešných dielcov vykonala firma, ktorej pracovníci boli nedostatočne preškolení na prácu s kompletizovanými dielcami na báze EPS. Presahy asfaltovaného pásu zostali nenatavené a stali sa tak zdrojom zatekania;
• v ďalšej fáze realizácie izolatérska firma, ktorá mala nadviazať na ukladanie kompletizovaných strešných dielcov, nedostala informáciu, že presahy hydroizolácie kompletizovaných dielcov na báze EPS nie sú natavené. Táto informácia sa neuviedla ani v stavebnom denníku;
• izolatérska firma bez akéhokoľvek ďalšieho zisťovania a prehliadky podkladových vrstiev aplikovala finálny asfaltovaný pás. Zlepenie voľným uložením (vlastnou váhou a pôsobením slnečného žiarenia) považovala za spojenie plameňom. Túto aplikáciu vykonala vo veľmi nízkej kvalite. Nekvalitné spojenie asfaltovaných pásov navzájom a nedostatočná realizácia spojov sa stali ďalším zdrojom zatekania.

Obr. 3  Nedostatočné natavenie vrchného pásu

Obr. 4  Nenatavenie presahov kompletizovaných dielcov

Obr. 5  Netesné vyhotovenie detailov

Obr. 6  „Výtok“ asfaltovej hmoty v spojoch

Obr. 7  Ukotvenie titánzinkového plechu na podklad pomocou skrutiek vo vzdialenostiach približne 800 mm

Záver
Na tejto realizácii strešného plášťa vidieť, že ak by bola práca jednotlivých profesií koordi­novaná, strecha by bola funkčná bez výrazných prejavov porúch. Pokiaľ ide o nenatavené presahy pásov kompletizovaného strešného dielca, stačilo by technologicky nadväzujúcej izolatérskej spoločnosti posunúť informáciu, že tieto spoje nie sú natavené. Aj napriek nedostatkom pri realizácii finálneho pásu by strecha aspoň po určitý čas plnila svoju funkciu. Nanešťastie pre nájomníkov k tomu nedošlo. Hlavnou príčinou vzniku porúch tohto strešného plášťa bola teda nedostatočná koordinácia stavebných prác v priebehu dvoch technologických fáz, ktoré vykonávali dve rozličné realizačné firmy.

TEXT: Ing. Jan Plachý, PhD.
FOTO: archív autora

Ing. Jan Plachý, Ph.D., je odborným asistentom na Katedre stavebníctva Vysokej školy technickej a ekonomickej v Českých Budějoviciach.

Recenzent Ing. Lubor Kalusek, Ph.D., je odborným asistentom v Ústave pozemného staviteľstva Stavebnej fakulty Vysokého učenia technického v Brne.

Literatúra
1.    ČSN 73 1901: 2011 Navrhování střech – Základní ustanovení. Praha: Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví.
2.    ČSN 73 1901: 1999 Navrhování střech – Základní ustanovení. Praha: Český normalizační instutut.