Stavebné lepidlá na báze cementu

Stavebné lepidlá na báze cementu majú v súčasnosti veľmi široké použitie a na trhu ich možno nájsť veľa druhov  od rôznych výrobcov. Aj preto nie je jednoduché vybrať vhodnú lepiacu maltu na príslušný účel, podklad a materiál, z ktorého sa má povrchová úprava realizovať. Schopnosť vedieť sa orientovať v označení výrobkov je preto v tomto prípade veľkou výhodou.

Požiadavky na vlastnosti, klasifikáciu a označovanie lepidiel stanovujú normy STN EN 12002: 2009: Malty a lepidlá na obkladové prvky. Stanovenie priečnej deformácie cementových mált, lepidiel a škárovacích látok a STN EN 12004: 2008: Malty a lepidlá na obkladové prvky. Požiadavky, hodnotenie zhody, klasifikácia a navrhovanie.

Na základe príslušného označenia sa môže stavebník (investor) rozhodnúť pre lepidlo podľa jeho skutočných vlastností a nielen podľa jeho názvu.

Lepiace malty možno deliť podľa ich lepivosti, lepiacej sily. V súlade s STN EN 12004: 2008 sa delia lepidlá do troch skupín:
C – cementové lepidlá,
D – disperzné lepidlá,
R – reakčné živičné lepidlá.

Týmto rozdelením je charakterizovaná základná báza lepidiel. Každý druh lepidla sa ďalej môže vyskytovať v rôznej triede:
1 – lepidlá na bežné použitie,
2 – lepidlá pre náročnejšie aplikácie.

Lepidlá sú charakteristické aj doplnkovými vlastnosťami, ktoré výrobca môže na obale označiť nasledovne:
F – „Fast“ – rýchlo tuhnúce,
T – „Thixotrop“ – so zníženým sklzom,
E – „Extended“ – s predĺženou dobou otvorenia, použiteľnosti.

Cementová lepiaca malta
Cementová lepiaca malta musí spĺňať  základnú podmienku pevnostnej – odtrhovej hodnoty, ktorú si musí zachovať pri skladovaní v bežných podmienkach (zmrznutí/rozmrznutí) a aj pri skladovaní vo vlhku. Normou stanovená „minimálna lepivosť“ je:
minimálna hodnota > 0,5 N/mm²
čas otvorenia: po 20 min. > 0,5 N/mm²

Ak sú tieto parametre splnené, možno tento výrobok označiť ako cementovú lepiacu maltu. Základné označenie tohto výrobku potom bude C1, čo znamená, že ide o cementovú lepiacu maltu na bežné použitie. Ak bude mať tento výrobok aj iné doplnkové vlastnosti, označenie môže byť napríklad takéto:
C 1TE – cementová lepiaca malta na bežné použitie so zníženým sklzom a s predĺženou lehotou spotreby a spracovateľnosti (vhodná na lepenie klasických, keramických obkladových prvkov v interiéri).

Ak cementová lepiaca malta pri skladovaní v bežných podmienkach (zmrznutí/rozmrznutí) a aj pri skladovaní vo vlhku spĺňa pevnostnú – odtrhovú hodnotu minimálne 1,0 N/mm² a túto hodnotu si zachováva minimálne počas 30 minút po otvorení balenia, ide o cementovú lepiacu maltu na náročnejšie použitie. Takáto malta sa označuje označením C2.

Aj táto malta môže mať doplnkové vlastnosti, ktoré možno vyjadriť napríklad takýmto označením:
C 2TE – cementová lepiaca malta na náročnejšie použitie, so zníženým sklzom a predĺženou lehotou spotreby (vhodná na lepenie gresovej dlažby, dlažby so zníženou nasiakavosťou a podobne) (obr. 1)

Flexibilná lepiaca malta
Cementové lepiace malty, ktoré sú určené pre náročnejšie aplikácie a majú teda označenie C2, by mali spĺňať aj podmienku na požadovanú pružnosť a flexibilitu. Minimálne podmienky na pružnosť a flexibilitu lepiacich mált sú stanovené v STN EN 12002: 2009.

Ak je nameraná hodnota priehybu, pri ktorej testované teleso ešte odolalo zlomeniu,  väčšia ako 2,5 mm, možno maltu označiť označením S 1. V prípade, že táto hodnota je väčšia ako 5 mm, označuje sa malta označením S 2.

Obr. 1 Príklad označenia cementovej lepiacej malty	Obr. 2 Príklad označenia flexibilnej cementovej lepiacej malty

Výsledné označenie malty môže byť v praxi napríklad nasledovné:
C 2TE S1 – cementová lepiaca malta na náročnejšie použitie, so zníženým sklzom, predĺženou dobou otvorenia a priehybom väčším ako 2,5 mm (obr. 2).

Obr. 3, 4 Nanášanie a práca s flexibilnou cementovou lepiacou maltou

Takto označené lepidlo možno považovať za skutočný „flex“, čiže pružnú cementovú lepiacu maltu (obr. 3, 4). Pružnosť lepiacej malty je veľmi dôležitou vlastnosťou pri pokladaní dlažieb na podklady s podlahovým vykurovaním, na lepenie veľkoformátových prvkov (obr. 7) v interiéri a exteriéri, pri obkladaní bazénov (obr. 5, 6) a podobne.

Obr. 5 Exteriérová dlažba pri bazéne	Obr. 6 Dlažba a obklad bazénu

Trassovitý cement
Ďalšou skupinou lepidiel sú cementové lepiace malty s obsahom trassovitého cementu, cementu so zníženým obsahom vápenca. Tieto lepidlá, mnohokrát označované slovom trass, sú ideálne na lepenie tmavých, ale aj svetlých obkladových prvkov v exteriéri. Svojím zložením výrazne redukujú vznik vápenných výkvetov, bielych stekancov. Sú vhodné predovšetkým na lepenie exteriérových obkladov a dlažieb z prírodného štiepaného kameňa, rôznych tehličkových obkladov múrov a podobne. Obklady a dlažby lepené týmto typom cementovej lepiacej malty sa odporúča následne škárovať škárovacími maltami, ktoré rovnako obsahujú trassovitý cement.

Príprava podkladu
Pri lepení obkladov a dlažieb pomocou cementových lepidiel sa nesmie podceňovať príprava podkladu. Podklad by mal byť súdržný, zbavený všetkých voľných nečistôt a jeho pevnosť by mala zodpovedať účelom budúceho použitia.

Na úpravu a vyrovnanie fyzikálnych vlastností podkladu sa odporúča používať penetračné nátery. Ich použitím sa povrch podkladnej vrstvy po celej ploche spevní a dôjde k egalizácii (zjednoteniu) jeho nasiakavosti. Zjednotenie absorpcie vody podkladom je veľmi dôležité, aby sa zamedzilo vzniku budúcich porúch, ktoré môžu byť zapríčinené nerovnomerným vytvrdnutím lepiacej malty.

Pri aplikácii penetračných náterov je nutné dodržiavať výrobcom predpísaný pracovný postup.
Najčastejšou chybou v praxi býva:

• dodatočné riedenie, čo spôsobuje degradovanie vlastností penetračného náteru,
• nedôkladné rozotretie penetračného náteru na celom podklade,
• príliš hrubá vrstva náteru.

Dôsledkom týchto chýb je takmer vždy lokálne oddelenie lepiacej malty od podkladu na postihnutých miestach.
Povrch musí byť po celej ploche hladký, bez výčnelkov a priehlbín. Výčnelky (väčšie kamene v betóne a podobne) treba mechanicky odstrániť a priehlbiny vyrovnať výplňovou maltou na to určenou. Celoplošné vyrovnávanie sa realizuje pomocou samonivelačných stierok.

Najčastejšou chybou v praxi býva vyrovnávanie priehlbín hrubou vrstvou lepiacej malty. To spôsobuje neskoršie praskanie obkladov a dlažieb, pretože počas tuhnutia lepiacich mált s hrúbkou väčšou ako 4 mm dochádza väčšinou k zmršťovaniu a vzniku trhlín.

Aby sa zabránilo vnikaniu vody pod obklad, do podkladového betónu treba v našich podnebných podmienkach pri aplikáciách v exteriéroch takmer vždy pod dlažbou vytvoriť hydroizolačnú vrstvu. V podkladovom betóne vplyvom mrazov voda expanduje a dochádza k odtrhnutiu dlažby a následným poruchám.

Výber lepidla
Vhodné lepidlo treba na samotný proces lepenia zvoliť na základe budúceho využitia obkladanej plochy a použitého obkladového materiálu. Je nutné dodržiavať predpísané hrúbky lepiacej vrstvy, aby sa zabránilo budúcim poruchám. Lepiace malty môžu byť tenkovrstvové, s maximálnou hrúbkou lôžka 4 mm, hrubovrstvé s hrúbkou lôžka až do 20 mm, rýchlotuhnúce, tekuté – na kladenie veľkoplošných dlaždíc a podobne.

Škárovanie
V procese vypĺňania škár treba rovnako zvoliť najvhodnejšiu škárovaciu maltu – flexibilnú, protiplesňovú, vodoodpudivú, prípadne chemicky odolnú. Škáry musia byť pred škárovaním vyčistené od prachu, nečistôt a zvyškov lepidla. Škárovaciu maltu sa odporúča po škárovaní ihneď očistiť, zvlášť pri obkladoch s drsným povrchom. Pri škárovaní prírodného kameňa je vhodné jeho povrch ošetriť vhodným separačným náterom, aby sa škárovacia malta nezachytávala na povrchu. Škáry musia ostať suché.

Dilatačné škáry a škáry v styku stena-podlaha a stena-stena sa odporúča vypĺňať pružným materiálom – silikónovým tmelom alebo polyuretánovým tmelom. Pre škáry v exteriéri je vhodnejšie použiť polyuretánový tmel.

TEXT: Ing. Slavomír Vician
FOTO: Murexin

Ing. Slavomír Vician je produktovým manažérom firmy Murexin, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.