Zdroj: Rheinzink.sk

Strešný odvodňovací systém. Nezabudnite na dôkladný odborný návrh

11. augusta 2010

Partneri sekcie:

Strešná krytina by mala odolávať vodným zrážkam, ktoré sa majú bezpečne odviesť napríklad do ležatej kanalizácie. Odbornými prieskumami v zahraničí sa zistil prekvapujúco vysoký počet porúch vyskytujúcich sa na odvodnení striech budov, ktoré sú obvykle spôsobené neodborným návrhom, nekvalifikovanou realizáciou a často aj nezodpovedným zásahom samotného investora nerešpektujúceho odborné stanoviská.

Samotnej realizácii strešného odvodňovacieho systému by mal predchádzať dôkladný odborný návrh zohľadňujúci konkrétne danosti lokality, sklon strechy, jej tvarovú, povrchovú a rozmerovú náročnosť a možnosti odvedenia vodných zrážok. Podľa kvalifikovaného návrhu možno úspešne realizovať strešný odvodňovací systém a bezpečne ho aj užívať.

Popis systému

Strešné odvodňovacie systémy nachádzajúce sa na trhu ponúkajú rozmanité tvary a individuálne možnosti použitia, jednotlivé diely od jedného výrobcu na seba presne nadväzujú do najmenšieho detailu a montáž je pre remeselníkov vďaka presnosti lícovania a rozsiahlej zlučiteľnosti pomerne jednoduchá.

Systém zahŕňa spravidla dažďové odpadové rúry, polkruhové aj štvorhranné strešné žľaby a príslušné doplnky v bežných rozmeroch. Všetky hotové diely a atypické výrobky by mali byť vyrobené z rovnakého materiálu s príslušnou povrchovou úpravou.

Architektúra dnes vyžaduje od strešného odvodnenia okrem výborných úžitkových a technických vlastností aj estetický vzhľad.

Návrh odvodňovacieho systému

Presnému stanoveniu parametrov jednotlivých prvkov odvodňovacieho systému, by mal predchádzať optimálny návrh tvaru a umiestnenia strešných žľabov a dažďových zvodov. V ňom by sa mali zohľadniť miestne klimatické pomery, tvarová a povrchová náročnosť strechy, funkčnosť a architektúra predmetného objektu.

V mnohých prípadoch sa na úkor funkčnosti uprednostní architektonické hľadisko a potom možno vidieť napríklad nástrešné žľaby použité aj pri sklonoch menších ako 15°. Umiestnenie nevhodných žľabov na streche s nevhodným sklonom má za následok ich nefunkčnosť a poruchovosť.

Rozdelenie žľabov

Žľaby sa rozdeľujú podľa tvaru a umiestnenia. Podľa tvaru ide o žľaby:

polkruhové,
štvrťkruhové,
štvorhranné,
lichobežníkové,
iných tvarov (napríklad trojuholníkové, eliptické a podobne).

Podľa umiestnenia (obr. 1) možno rozlišovať žľaby:

pododkvapové,
nástrešné,
nadrímsové,
medzistrešné,
zaatikové,
prevodové.

Obr. 1 Druhy žľabov podľa umiestnenia

Pododkvapové žľaby

Sú najpoužívanejším strešným žľabom podľa umiestnenia a sú z pohľadu chodca fyzicky vnímateľné. Hrúbka materiálu, z ktorého sú vyrobené, vychádza z normatívnych predpisov (STN EN 612: 2005: Strešné odkvapové žľaby vystužené prednými návalkami a rúry na dažďovú vodu s preloženými spojmi vyrobené z plechu) a je závislá od rozvinutej šírky.

Umiestňujú a pripevňujú sa do žľabových hákov plechovými príponkami. Horný okraj predného návalku musí byť nižší ako horný okraj zadného návalku (spätného ohybu alebo vodnej drážky) v závislosti od rozvinutej šírky v rozmedzí 8 až 21 mm.

Spád žľabov musí byť najmenej 5 mm/m. Pri tvrdých skladaných krytinách treba doriešiť prívod vzduchu do odvetranej vzduchovej vrstvy. Bez umiestnenia snehových zachytávačov hrozí vysoké riziko poškodenia žľabov.

Nástrešné (saumrínové) žľaby

Nástrešné žľaby sú z pohľadu chodca nevnímateľné, ležia celou svojou plochou na strešnej krytine. V oblastiach málo bohatých na sneh môžu zároveň slúžiť ako snehové zachytávače (treba posudzovať individuálne). Hrúbka materiálu je daná STN EN 612 a závisí od rozvinutej šírky (napríklad pre titánzinok minimálne 0,8 mm).

Odsadenie od odkvapu sa obvykle pohybuje v rozmedzí 0,3 až 0,8 m. Spodná časť pod nástrešným žľabom je oplechovaná zvlášť a musí byť dostatočne hlboko zasunutá pod nástrešný žľab (minimálne 100 mm), oplechovanie sa realizuje na dvojitú stojatú drážku, hrúbka materiálu 0,7 mm, maximálna možná osová vzdialenosť drážok je 2 m.

Horný okraj predného návalku musí byť nižší ako horný okraj zadného návalku (spätného ohybu alebo vodnej drážky) najmenej o 50 mm (STN 73 3610: 1987: Klampiarske práce stavebné).

Požadovaný spád žľabov sa vytvorí umiestnením žľabových hákov s narastajúcou vzdialenosťou od hrany odkvapu. Spád by sa mal merať v sklone strechy asi 20 mm na každý meter žľabu. Pri tvrdých skladaných krytinách treba doriešiť prívod vzduchu do odvetranej vzduchovej vrstvy.

Nadrímsové žľaby

Nadrímsové žľaby sú akýmsi medzistupňom medzi pododkvapovými a nástrešnými žľabmi. Nadrímsové žľaby sú z pohľadu chodca menej vnímateľné ako pododkvapové, vkladajú sa nad rímsu, ktorá sa ešte pred položením žľabových hákov a žľabov musí oplechovať.

Hrúbka materiálu, z ktorého sú vyrobené, vychádza z požiadaviek STN EN 612 a závisí od rozvinutej šírky. Minimálny spád pre oplechovanie rímsy je 3°(5,25 %). Spád žľabov musí byť najmenej 6,6 mm/m.

Pri tvrdých skladaných krytinách treba doriešiť prívod vzduchu do odvetranej vzduchovej vrstvy. Bez umiestnenia snehových zachytávačov hrozí vysoké riziko poškodenia žľabov.

Medzistrešné, zaatikové žľaby

Medzistrešné žľaby sa nachádzajú v osi prieniku spravidla dvoch pultových striech a navrhujú sa často na odvodnenie veľkých plôch. Medzistrešné žľaby sú klampiarske konštrukcie s vysokým výskytom porúch. Treba im z mnohých dôvodov venovať zvýšenú pozornosť a už v štádiu projektovania zohľadniť nasledovné požiadavky:

medzistrešné žľaby navrhovať s poistným bezpečnostným žľabom, aby sa v prípade naplnenia hlavného žľabu zabránilo vniknutiu vody do budovy,
spád žľabov musí byť najmenej 5 mm/m (odporúča sa 10 mm/m), treba zabezpečiť spád aj pre poistný žľab,
podľa možnosti použiť kónické napojenie na odtokové potrubie,
zvýšiť počet odtokov, zvodov (približné pravidlo: dvojnásobný počet oproti klasickému závesnému systému),
zriadiť núdzový prepad nadimenzovaný s dostatočnou rezervou, prípadne vytvoriť samostatný odtok vnútorného poistného žľabu,
osadiť snehové zachytávače,
projektovať samoregulovateľné vykurovanie žľabu,
dodržať optimálny hrubý rozmer pre žľab (výška 250 mm, šírka 400 mm).

Dimenzovanie vonkajších odkvapových systémov

Stanovenie rozmerov dažďových zvodov, a tým aj priradenie veľkosti strešných žľabov, závisí od množstva dažďových zrážok, veľkosti základnej plochy strechy (pôdorys) a odtokovej hodnoty (sklon, stav povrchu). Z dôvodu zvýšeného nebezpečenstva zanesenia žľabov a zamedzenia vnikaniu dažďovej vody zo žľabu do budovy sa zvodové rúry dimenzujú na množstvo dažďových zrážok najmenej 300 l/s . ha.

Odpadové rúry odvádzajú zrážkovú vodu zo strešných žľabov a strešných úžľabí do kanalizačného potrubia. Môžu mať kruhový alebo štvorhranný (štvorcový) prierez. Vyhotovenie zvislých spojov je v tab. 1, (obr. 2, 3).

Zvod s pravouhlým prierezom musí mať užšiu stranu najmenej takú širokú, ako je priemer zodpovedajúcej rúry s kruhovým prierezom. Ak je na strešný vpust rúra napojená priamo, do strešných žľabov a úžľabí sa ako priechody inštalujú žľabové hrdlá, štvorhranné alebo iné žľabové kotlíky.

Tab. 1 Odpadové rúry, vyhotovenie zvislých spojov

_{1) hliníkový plech

2) medený plech

3) ponormo pokovený oceľový plech, ponormo pokovený oceľový plech povrstvený organickou vrstvou

4) plech z nehrdzavejúcej ocele

5) zinkový plech

6) spájkovanie spojov, rozmer L, v obraze a

7) celková dĺžka, rozmer F, v obraze b}

Ak sa na priechod do odpadovej rúry použije žľabové hrdlo, treba voliť lievikovitý tvar (obr. 4). Následkom zúženia sa totiž pri použití valcového žľabového hrdla znižuje využiteľný prierez rúry asi na 64 % (obr. 7). Ak sa predsa len použije valcové žľabové hrdlo, treba použiť odpadovú rúru s väčšou menovitou veľkosťou, ako sa určí výpočtom.

Jednotlivé kusy odpadových rúr sa spájajú zasunutím užšieho konca rúry do širšieho konca ďalšej rúry alebo sa použijú rúry s hrdlami. Kovové rúry musia byť do seba zasunuté najmenej 50 mm.

Výpočet vodných zrážok

Odtokové množstvo vodných zrážok sa vypočíta podľa nasledujúcej rovnice:

Q = r_T/T_n . C × A × 1/10 000

Q    –    odtok dažďovej vody (l/s)
r_T/T_n    –    miestne stanovenie dažďových zrážok (l/s . ha)
C    –    odtokový koeficient podľa DIN 1986-2 je 0,3-1 (pri strešných sklonoch ≥ 3° C = 1)
A    –    odvodňovaný pôdorys (m²)

Pri výpočte vonkajšieho strešného odvodnenia sa postupuje nasledovne:

zistí sa množstvo vodných zrážok,
množstvo vodných zrážok sa delí počtom zvodových potrubí, ktoré sú k dispozícii,
nadimenzujú sa zvodové rúry v súlade s STN EN 12 056-3: 2002: Gravitačné kanalizačné systémy vnútri budov. Časť 3: Odvodnenie striech. Navrhovanie a výpočet,
priradia sa strešné žľaby v súlade s STN EN 12 056-3: 2002.

Rozmery dažďových zvodov

Pri návrhu rozmerov dažďových zvodov sa odporúča postupovať v súlade s DIN 1986-100: 2008 Entwässerunganlagen für Gebäude und Gründstücke (Odvodňovacie systémy pre budovy a stavebné pozemky) a DIN 18 460 Regenfallleitungen (Dažďové zvody).

Príklad výpočtu:
miestna výdatnosť dažďových zrážok
r_T/T_n ≤ 300 l/s . ha
výdatnosť zrážok
r_T/T_n = 300 l/s . ha
pôdorysná plocha strechy:
11 × 18 = 198 m²
A = 198 m²
odtokový koeficient
C = 1
odtok dažďovej vody
Q = 300 × 1 × 198 × 1/10 000
Q = 5,94 l/s

Podľa tab. 2 zvolená rúra pre Q ≤ 7,6 l/s:
1 zvodová rúra menovitej veľkosti 120 alebo alternatívne
2 zvodové rúry menovitej veľkosti 100.

Tab. 2 Stanovenie rozmerov dažďových zvodov podľa DIN 1986 a DIN 18 460 s priradením strešných žľabov

_{(množstvo dažďových zrážok r = 300 l/s)

* Uvedené hodnoty platia pre odkvapové kotlíky s kónickým vtokom. Pri valcových hrdlách treba odvodňovaný strešný pôdorys redukovať približne o 30 %.}
Tab. 3 Umiestnenie dilatačných prvkov zavesených strešných žľabov z materiálu TiZn

_{* podľa STN EN 612

Upozornenie:

Uvedené hodnoty platia pre priebežnú dĺžku, od pevných miest (od rohov, stien a podobne) sa hodnoty zásadne skracujú na polovicu. Pri spájkovanom valcovom hrdle nie je vyrovnanie teplotnej rozťažnosti zabezpečené.}

Tab. 4 Umiestnenie dilatačných prvkov vnútorných strešných žľabov z materiálu TiZn

^{Upozornenie:

Uvedené hodnoty platia pre priebežnú dĺžku, od pevných miest (od rohov, stien a podobne) sa hodnoty zásadne skracujú na polovicu.}

Dilatačné spoje

Dilatačné spojenie žľabov závisí od materiálu, z ktorého je žľab vyhotovený, a od druhu a umiestnenia žľabu. Dilatačné spoje treba umiestňovať v najväčších osových vzdialenostiach uvedených v jednotlivých tab. 3, 4.

Príklad usporiadania dilatačných prvkov strešného odvodnenia z titánzinku, polkruhového alebo hranatého tvaru, v súlade s STN EN 612, pri budove tvaru L (obr. 5).

Vyhotovenie dilatácií

Dilatácie možno vyhotoviť nasledovnými spôsobmi:
v mieste rozvodia strešných žľabov (obr. 6),

v mieste žľabového závesného kotlíka (obr. 7),
vložením žľabovej dilatáce (EPDM – elastomér) (obr. 8).


Obr. 5 Usporiadanie dilatačných prvkov strešného odvodnenia (titánzinok) – budova tvaru L	Obr. 6 Dilatácia v mieste rozvodia strešných žľabov

Chyby realizácie

Nesprávna funkčnosť, respektíve úplná nefunkčnosť odvodňovacieho systému je následkom nesprávneho návrhu alebo samotnej realizácie. V praxi sa vyskytujú tieto najčastejšie chyby:

osadenie odvodňovacieho systému bez spádu,
riešenie bez dilatácií,
ukončenie poistnej fólie bez odkvapového plechu,
nesprávna voľba spojovacej techniky,
strechy bez snehových zachytávačov,
nevhodná kombinácia materiálov, napríklad meď-pozinkovaná oceľ,
veľké osové vzdialenosti žľabových hákov od rohov (1 až 1,5 m). Dôsledkom je klesanie žľabových rohov a vznik problémov s vyspádovaním žľabov,
miešanie komponentov od rôznych výrobcov.

Podstatným faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu výsledného diela, je ľudský činiteľ, ale aj faktor počasia, z čoho vyplýva, že pokiaľ je to možné, neplánovať realizáciu počas mrazov.