Systรฉmy zasklenia zย hฤพadiska tepelnej ochrany budovy
Vรฝplne otvorov stavebnรฝch konลกtrukciรญ sรบ najexponovanejลกรญmi prvkami obalovรฝch konลกtrukciรญ budov. Prevaลพnรบ ฤasลฅ ich konลกtrukciรญ tvorรญ sklo. Prรกve sklenรก vรฝplล umoลพลuje najvรคฤลกie รบspory energie. Zย tohto dรดvodu je nevyhnutnรฉ klรกsลฅ veฤพkรฝ dรดraz na kvalitu aย vlastnosti pouลพรญvanรฝch izolaฤnรฝch sklenรฝch systรฉmov. Tepelnotechnickรบ kvalitu sklenรฉho systรฉmu ovplyvลuje okrem konลกtrukฤnรฉho princรญpu aj okrajovรก ฤasลฅ zasklenia โ diลกtanฤnรฝ rรกmฤek. Jeho materiรกl bรฝva ฤasto hlavnou prรญฤinou vzniku povrchovej kondenzรกcie vodnej pary na okrajoch zasklenia. Tento problรฉm prinรบtil vรฝrobcov sklenรฝch systรฉmov pouลพรญvaลฅ novรฉ typy diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov, ktorรฉ zlepลกujรบ tepelnotechnickรบ kvalitu sklenรฉho systรฉmu.
Poลพiadavky na vรฝplne otvorov
Sklo je zรกkladom transparentnรฝch systรฉmov obalovรฝch konลกtrukciรญ budov. Sย vรฝvojom priemyselnej technolรณgie vรฝroby skla โ od ลฅahanรฉho ฤi valcovanรฉho skla po vysokokvalitnรฉ sklo Float vyrรกbanรฉ plavenรญm โ sa zlepลกovali jeho fyzikรกlno-mechanickรฉ vlastnosti. Plavenรฉ sklo mรก minimum optickรฝch chรฝb, vysokรบ priepustnosลฅ svetla aย konลกtantnรบ hrรบbku. Stavebnofyzikรกlne poลพiadavky na zasklenie majรบ zabezpeฤiลฅ celรฝ systรฉm tepelnotechnickรฝch, svetelnotechnickรฝch aย akustickรฝch vlastnostรญ budov pri zabezpeฤnรญ komfortu aย racionรกlneho vyuลพitia energiรญ aย ekonomickej efektรญvnosti. Zasklenie vลกak ฤasto musรญ plniลฅ aj ฤalลกie funkcie zย hฤพadiska poลพiarnej bezpeฤnosti, ochrany osรดb aย majetku aย pod.
Sรบฤiniteฤพ prechodu tepla
Zย tepelnotechnickรฉho hฤพadiska najdรดleลพitejลกรญm stavebnofyzikรกlnym parametrom je sรบฤiniteฤพ prechodu tepla zasklenia Ug udรกvanรฝ ako W/(m2 . K). Kombinรกciouย zรกkladnรฝch tepelnotechnickรฝch ako aj svetelnotechnickรฝch aย akustickรฝch vlastnostรญ sa dajรบ navrhovaลฅ zasklenia, ktorรฉ spฤบลajรบ architektonickรฉ poลพiadavky vย ลกirokom rozsahu.
Jednoduchรฝ systรฉm zasklenia
Jednoduchรฝ systรฉm zasklenia pozostรกva zย jednej sklenej tabule, ktorรบ mรดลพe tvoriลฅ sklo plochรฉ (Float), sklo plochรฉ ลฅahanรฉ, sklo liate (valcovanรฉ, valcovanรฉ opakovรฉ, valcovanรฉ sย drรดtenou vloลพkou), sklo bezpeฤnostnรฉ (tvrdenรฉ, spevnenรฉ, prehrievanรฉ, vrstvenรฉ, vrstvenรฉ nepriestrelnรฉ), sklo absorpฤnรฉ, sklo reflexnรฉ, sklo so zvรฝลกenou poลพiarnou odolnosลฅou aย sklo ohรฝbanรฉ. Zย hฤพadiska tepelnej ochrany sa tento systรฉm zasklenia nesmie pouลพรญvaลฅ do otvorovรฝch konลกtrukciรญ objektov sย trvalรฝm pobytom ฤพudรญ (vykurovanรฉ objekty).
Viacnรกsobnรฝ systรฉm zasklenia (ลกtandardnรฉ izolaฤnรฉ sklรก)
Viacnรกsobnรฝ systรฉm zasklenia predstavujรบ sklenรฉ tabule sย viac alebo menej dokonale uzatvorenรฝm priestorom vyplnenรฝm vzduchom.
Modernรฉ systรฉmy zasklenia transparentnรฝch konลกtrukciรญ budov sรบ hermeticky uzatvorenรฉ izolaฤnรฉ jednotky. Uzatvorenรก izolaฤnรก jednotka pozostรกva zย dvoch alebo viacerรฝch sklenรฝch tabรบฤพ plochรฉho skla (sย rovnakรฝmi alebo rozdielnymi vlastnosลฅami), ktorรฉ sรบ oddelenรฉ vรคฤลกinou dutรฝmi perforovanรฝmi diลกtanฤnรฝmi profilmi sย rรดznou ลกรญrkou, hermeticky uzatvorenรฉ tesniacimi materiรกlmi (tesniacimi profilmi, trvalo pruลพnรฝmi tmelmi) sย vรฝbornรฝmi fyzikรกlno-mechanickรฝmi vlastnosลฅami aย zย jednej alebo systรฉmu viacnรกsobnรฝch dutรญn vyplnenรฝch vzduchom alebo inรฝm vhodnรฝm plynom (izolaฤnรฉ dvojsklo, trojsklo).
Pri modernรฝch systรฉmoch zasklenia zย uzavretรฝch izolaฤnรฝch jednotiek je vnรบtornรฝ priestor dutรฉho diลกtanฤnรฉho profilu vyplnenรฝ absorpฤnรฝm prostriedkom, aby sa mohla kontrolovaลฅ aย regulovaลฅ vlhkosลฅ vzduchu vย uzavretej dutine.
Tab. 1: Sรบฤiniteฤพ prechodu tepla ลกtandardnรฝch izolaฤnรฝch skiel
Izolaฤnรฉ sklรก sย tepelnou ochranou โ nรญzkoemisnรฝ systรฉm zasklenia
Nรญzkoemisnรฝ systรฉm zasklenia vznikรก povlakovanรญm (sย nรญzkou emisiou sย hodnotami 0,04 aลพ 0,2) vonkajลกieho povrchu vnรบtornรฉho skla (zo strany vzduchovej vrstvy). Nรญzkoemisnรก mikrovrstva odrรกลพa dlhovlnnรฉ infraฤervenรฉ ลพiarenie, aย tรฝm zabraลuje nadmernรฉmu รบniku tepla zย miestnosti. Zmenลกuje straty tepla aย vรฝrazne zniลพuje spotrebu energie potrebnej na kรบrenie.
Na povlakovanie sa pouลพรญva mรคkkรก aย tvrdรก metรณda. Pri mรคkkom povlakovanรญ sa dosahujรบ lepลกie tepelnoizolaฤnรฉ vlastnosti.
Tenkรก vrstviฤka oxidov kovov je neutrรกlna, mรก vysokรบ priepustnosลฅ svetla vo viditeฤพnej oblasti spektra. To umoลพลuje vysokรฝ prienik slneฤnej energie do miestnosti, kde sa svetelnรฉ ลพiarenie menรญ na tepelnรฉ aย vracia sa spรคลฅ do miestnosti. ฤรญm niลพลกia je emisivita nรญzkoemisnรฉho kovovรฉho povlaku, tรฝm vyลกลกรญ tepelnรฝ odpor uzavretej vzduchovej (prรญpadne plynovej)ย vrstvy sa dosiahne. ฤรญm vyลกลกรญ je tepelnรฝ odpor uzavretej plynovej vrstvy, tรฝm niลพลกรญ je sรบฤiniteฤพ prechodu tepla zasklenia. Sรบฤiniteฤพ prechodu tepla zasklenia na bรกze dvoch ฤรญrych skiel sa pohybuje vย rozsahu Ug = 2,7 aลพ 2,9 W/(m2 . K) aย na bรกze nรญzkoemisnรฉho zasklenia vย rozsahu Ugย = 1,0 aลพ 1,3 W/(m2 . K).
Zlepลกenie tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ systรฉmu zasklenia vplyvom nรกhrady vzduchu inertnรฝm plynom nie je podstatnรฉ pri ลกtandardnรฝch dvojsklรกch, kde sa tรฝmto opatrenรญm zlepลกรญ tepelnรฝ odpor pribliลพne oย 10ย %. Pri nรญzkoemisnรฝch systรฉmoch zasklenia je vลกak percentuรกlne zlepลกenie tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ oย nieฤo vyลกลกie, aย preto sa inertnรฉ plyny ฤasto dรกvajรบ do nรญzkoemisnรฝch zasklenรญ. Najviac pouลพรญvanรฝm plynom je argรณn, vย poslednom ฤase sa do popredia dostรกva aj kryptรณn (oknรก vย nรญzkoenergetickej vรฝstavbe).
Tab. 2: Zรกkladnรฉ charakteristiky nรญzkoemisnรฉho izolaฤnรฉho systรฉmu zasklenia
1) Rovnakรฉ hodnoty pre ลกรญrku diลกtanฤnรฉho profilu 15 alebo 16โmm,
2) TL โ priepustnosลฅ slneฤnรฉho ลพiarenia (podฤพa EN 410),
3) RLext โ odrazivosลฅ slneฤnรฉho ลพiarenia zย vonkajลกej sklenej tabule (podฤพa EN 410),
4) RLint โ odrazivosลฅ slneฤnรฉho ลพiarenia zย vnรบtornej sklenej tabule (podฤพa EN 410),
5) TUVย โ priepustnosลฅ ultrafialovรฉho ลพiarenia (podฤพa EN 410).
ล peciรกlne systรฉmy zasklenia pre nรญzkoenergetickรบ vรฝstavbu
Tieto systรฉmy zasklenia sรบ zameranรฉ na ลกetrenie energiรญ na vykurovanie aย klimatizรกciu. Sรบ schopnรฉ zabezpeฤiลฅ nรญzkoenergetickรฉ vlastnosti, zvรฝลกenรบ ochranu pred kondenzรกciou aย maximรกlnu pohodu vย interiรฉri prostrednรญctvom vyrovnania rozdielov teplรดt medzi dลom aย nocou, respektรญve letom aย zimou. Jednรฝm zย takรฝchto druhov zasklenรญ je tzv. tepelnรฉ zrkadlo sย obchodnรฝm oznaฤenรญm Heat MirrorTM.
Podstatu jeho systรฉmu tvorรญ polyesterovรก fรณlia pokrytรก ลกpeciรกlnymi vrstvami oxidov kovov vย ลกiestich aลพ dvanรกstich vrstvรกch, ktorรก selektรญvne prepรบลกลฅa slneฤnรฉ ลพiarenie. Tรกto fรณlia sa vzhฤพadom na svoje schopnosti odrรกลพaลฅ tepelnรฉ infraฤervenรฉ ลพiarenie oznaฤuje ako tepelnรฉ zrkadlo. Najฤastejลกie sa pouลพรญva ako aplikรกcia strednej vrstvy medzi dvoma transparentnรฝmi sklami vย izolaฤnom dvojskle. Technolรณgia tepelnรฉho zrkadla bola vyvinutรก na vyuลพitie vย kozmickom priemysle vย extrรฉmnych podmienkach otvorenรฉho kozmu. Vย zรกvislosti od typu aย spรดsobu pouลพitia fรณlie pri technologickom procese vรฝroby izolaฤnรฉho dvojskla Heat MirrorTM moลพno dosiahnuลฅ sรบฤiniteฤพ prechodu tepla Ugย =ย 0,9 aลพ 0,3 W/(m2 . K).
Vรฝhody pri aplikรกcii tohto izolaฤnรฉho skla sรบ:
- najmenลกia tepelnรก priepustnosลฅ,
- zamedzenie prehrievania budov vย lete (bez pouลพitia roliet alebo tรณnovacรญch skiel),
- vyrovnanejลกia teplota vย miestnostiach pri okne aย vย strede miestnosti poฤas celรฉho roka,
- zvรฝลกenรก odolnosลฅ proti kondenzรกcii vodnej pary na vnรบtornom skle,
- zvรฝลกenie zvukovej izolรกcie (tlmenie vonkajลกieho hluku),
- zlepลกenie rastu rastlรญn,
- podstatnรฉ obmedzenie zmien farebnosti kobercov, obrazov, nรกbytku atฤ.
Tab. 3: Sรบฤiniteฤพ prechodu tepla nรญzkoemisnรฝch systรฉmov zasklenia (dvojsklo aย trojsklo)
Izolaฤnรฝ systรฉm na bรกze vรกkua
Jednou zย technolรณgiรญ, ktorรฉ sa vย sรบฤasnosti vyvรญjajรบ, je evakuรกcia priestoru medzi izolaฤnรฝmi sklami. Vytvorenรญm vรกkua vย priestore medzi sklami (vย dutine) moลพno tepelnรฉ straty viacnรกsobnรฉho izolaฤnรฉho systรฉmu zasklenia zreteฤพne redukovaลฅ.
Takรฉto vรกkuovanรฉ zasklenie mรก teda rovnakรบ funkciu ako termoska, ktorรก je spravidla rovnako evakuovanรก aย mรก povrch sย nรญzkoemisnรฝm stupลom. Patenty vรกkuovanรฉho zasklenia boli prihlรกsenรฉ uลพ na zaฤiatku 20. storoฤia.
Na zรกklade teoretickej รบvahy sa mรดลพu dosiahnuลฅ hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Ug vรกkuovanรฉho dvojskla aลพ 0,15ย W/(m2 . K). Pri vรกkuovanom trojskle so ลกtyrmi nรญzkoemisnรฝmi vrstvami (sย emisnรฝm stupลom 0,05) by boli hodnoty Ug niลพลกie ako 0,1 W/(m2 . K). Kย tomu treba eลกte poznamenaลฅ, ลพe dutina medzi sklami by bola len niekoฤพko desatรญn milimetra ลกirลกia, vย dรดsledku ฤoho by sa hrรบbka skladby pohybovala vย rozsahu dnes pouลพรญvanรฝch izolaฤnรฝch skiel. Hlavnรฉ problรฉmy pri vรฝrobe vรกkuovanรฉho zasklenia sรบ:
- Aby sa takmer vylรบฤilo vedenie tepla plynom, treba vย priestore medzi sklami vytvoriลฅ vรกkuum sย hodnotou aลพ 10-4 mbar. Toto vรกkuum sa musรญ udrลพiavaลฅ po celรบ ลพivotnosลฅ izolaฤnรฉho vรกkuovanรฉho skla. Zย toho vyplรฝvajรบ extrรฉmne poลพiadavky na vzduchotesnosลฅ ลกpeciรกlneho spojenia okrajov skiel.
- Zaลฅaลพenie vplyvom vรกkua na sklenรฉ tabule je asi 10 ton na ลกtvorcovรฝ meter. Tento tlak sa musรญ zachytiลฅ pomocou malรฝch diลกtanฤnรฝch guliek vย dutine medzi sklami, ktorรฉ vลกak opรคลฅ zvyลกujรบ tepelnรฉ straty aย mรดลพu ovplyvniลฅ priehฤพadnosลฅ skiel.
Diลกtanฤnรฉ rรกmฤeky
Systรฉmy zasklenia predstavujรบ zย hฤพadiska tepelnotechnickรฉho nehomogรฉnnu konลกtrukciu. Tvoria ju sklenรฉ tabule, vzduchovรฝ medzipriestor (inertnรฝ plyn) aย vย okrajovej ฤasti diลกtanฤnรฝ rรกmฤek. Sรบฤasลฅami diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov sรบ aj tesniace tmely (trvale plastickรฝ, trvale pruลพnรฝ) aย absorpฤnรฝ prostriedok na regulovanie vlhkosti vzduchu (inertnรฉho plynu) vย uzavretej dutine. Diลกtanฤnรฉ rรกmฤeky sa uลพ viac ako 15 rokov vyrรกbajรบ na bรกze kovu, zvรคฤลกa zย hlinรญka. Vplyvom veฤพmi vysokej tepelnej vodivosti hlinรญka [ฮป = 200 W/(m . K)] sa vย okraji zasklenia vytvorรญ tepelnรฝ most.
Prejav tohto mosta bรฝva zreteฤพnรฝ najmรค vย zimnom obdobรญ, keฤ na okraji zasklenia vznikรก vย dรดsledku poklesu povrchovej teploty pod teplotu rosnรฉho bodu povrchovรก kondenzรกcia. Kondenzรกcia vodnej pary na zasklenรญ mรดลพe pri sรบhre nepriaznivรฝch okolnostรญ (nesprรกvne aย nedostatoฤnรฉ vetranie, vysokรก produkcia vodnej pary vย interiรฉri, preruลกovanรฉ vykurovanie sย vysokรฝm poklesom vnรบtornej teploty) spรดsobiลฅ veฤพmi neprรญjemnรฉ hygienickรฉ problรฉmy.
Obr. 5: Rezy nรญzkoemisnรฝmi zaskleniami sย pouลพitรญm diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov na bรกze nehrdzavejรบcej ocele aย na bรกze plastu 1 โ nehrdzavejรบca oceฤพ, 2 โ polyizobutylรฉn, 3 โ Silica Gel desiccant, 4 โ polysulfid, 5 โ polykarbonรกt, 6 โ fรณlia sย povlakom na bรกze nehrdzavejรบcej ocele |
Na eliminรกciu povrchovej kondenzรกcie vodnej pary na okraji systรฉmu zasklenia sa odporรบฤa aplikovaลฅ diลกtanฤnรฉ profily sย niลพลกou hodnotou tepelnej vodivosti. Patria sem rรกmฤeky vyrobenรฉ zย nehrdzavejรบcej ocele aย modernรฉ rรกmฤeky sย tzv. โteplรฝm okrajomโ, ktorรฉ majรบ podstatne niลพลกรญ sรบฤiniteฤพ tepelnej vodivosti ako kovovรฉ diลกtanฤnรฉ rรกmฤeky. Tieto rรกmฤeky sa vyrรกbajรบ zย kompozitnรฉho plastu aย sรบ vystuลพenรฉ sklenenรฝmi vlรกknami sย tepelnou vodivosลฅou menลกou ako 0,2 W/mโ.โK (1000ร menลกou ako pri hlinรญku).
Pouลพรญvanรญm tรฝchto diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov sa tepelnรฉ mosty vย zasklenรญ podstatne obmedzia. Nรญzkoemisnรฉ systรฉmy zasklenia sย โteplรฝm okrajomโ vykazujรบ omnoho vyลกลกiu teplotu vnรบtornej tabule na jej okraji, ฤo zniลพuje vรฝskyt kondenzรกcie. Tรฝm sa zvyลกuje ลพivotnosลฅ predovลกetkรฝm drevenรฝch rรกmov okien aย obmedzuje vznik zdraviu ลกkodlivรฝch plesลovรฝch kultรบr. Klasickรฝ rรกmik mรก metalickรฝ povrch, zatiaฤพ ฤo rรกmik sย โteplรฝm okrajomโ je moลพnรฉ vyrobiลฅ vย rรดznych farbรกch tak, ลพe dobre ladรญ sย farbou rรกmov, tesnenรญm alebo kovanรญm okna. Vลกetky ponรบkanรฉ farebnรฉ odtiene sรบ vyvinutรฉ so zรกrukou farebnej stรกlosti โ musia prejsลฅ testom odolnosti proti UV ลพiareniu.
Vplyv tepelnรฉho mosta vย okrajovej ฤasti zasklenia na tepelnรฝ tok cez okno je vyjadrenรฝ lineรกrnym stratovรฝm sรบฤiniteฤพom ฮจg. Charakterizuje prรญdavnรฝ tepelnรฝ tok vย dรดsledku interakcie medzi rรกmom, zasklenรญm aย vรฝplลou zasklenia. Tento sรบฤiniteฤพ je sรบฤasลฅou metรณdy vรฝpoฤtu vรฝslednej hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla okna Uok vย sรบlade sย normou STN EN ISO 10077-1.
Sรบฤiniteฤพ prechodu tepla okna sa podฤพa tejto normy stanovรญ ako podiel nรกsobku koeficienta prechodu tepla rรกmu aย plochy rรกmov aย krรญdiel (zรญskanej priemetom na rovinu rovnobeลพnรบ sย rovinou zasklenia vย m2) plus nรกsobku ยญkoeficientu prechodu tepla zasklenia aย plochy zasklenia (zรญskanej priemetom na rovinu rovnobeลพnรบ sย rovinou zasklenia vย m2) plus nรกsobku lineรกrneho stratovรฉho sรบฤiniteฤพa vo W/(m . K) aย obvodu zasklenia vย krรญdle vย m kย sรบฤtu plochy zasklenia (zรญskanej priemetom na rovinu rovnobeลพnรบ sย rovinou zasklenia vย m2) aย plochy rรกmov aย krรญdiel (zรญskanej priemetom na rovinu rovnobeลพnรบ sย rovinou zasklenia vย m2).
Kovovรฉ (hlinรญkovรฉ aย oceฤพovรฉ) diลกtanฤnรฉ rรกmฤeky majรบ najvรคฤลกรญ vplyv na hodnotu ฮจg. Pre hlinรญkovรฉ diลกtanฤnรฉ profily aย pre kombinรกcie rรกmovรฝch profilov okien sรบ hodnoty ฮจg uvedenรฉ vย tab. 4. Pre diลกtanฤnรฉ rรกmฤeky na bรกze nehrdzavejรบcej ocele aย na bรกze โteplรฉho okrajaโ platia ฮจg hodnoty podฤพa tab. 5. ฮจg hodnoty pre rรดzne druhy diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov pri drevenom okne sย dvojsklom aย trojsklom uvรกdza tab.ย 6. Vย tab. 7 sรบ uvedenรฉ povrchovรฉ teploty vย okrajovej ฤasti zasklenia (dvojsklo, trojsklo) drevenรฉho okna pri rรดznych druhoch diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov.
Tab. 4: Hodnoty ฮจg pre hlinรญkovรฉ diลกtanฤnรฉ profily (podฤพa EN ISO 10077-1/2006)
Tab. 5: Hodnoty ฮจg pre diลกtanฤnรฉ profily na bรกze nehrdzavejรบcej ocele aย na bรกze plastu vystuลพenรฉho sklenenรฝmi vlรกknami (podฤพa EN ISO 10077-1/2006)
Tab. 6: Hodnoty ฮจg pre rรดzne druhy diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov stanovenรฉ vรฝpoฤtom podฤพa EN ISO 10077-2 pre drevenรฉ profily okien (zdroj: Ift Rosenheim)
Tab. 7: Povrchovรฉ teploty vย okrajovej ฤasti zasklenia pri rรดznych druhoch diลกtanฤnรฝch rรกmฤekov (stanovenรฉ vรฝpoฤtom podฤพa EN ISO 10077-2 pre drevenรฉ profily okien ฮธi = 20 ยฐC)
Zรกver
Diลกtanฤnรฉ rรกmฤeky ako sรบฤasลฅ nehomogรฉnnej konลกtrukcie systรฉmov zasklenia sa vyrรกbali na bรกze hlinรญka sย dobrou tepelnou vodivosลฅou, ฤo spรดsobovalo vย zimnom obdobรญ pri sรบhre nepriaznivรฝch okolnostรญ povrchovรบ kondenzรกciu na okraji zasklenia aj pri nรญzkoemisnรฝch zaskleniach. Na odstrรกnenie tohto nedostatku zaฤรญnajรบ vรฝrobcovia sklenรฝch systรฉmov pouลพรญvaลฅ rรกmฤeky na bรกze plastu alebo zย uลกฤพachtilej nehrdzavejรบcej ocele. Zabudovanรญm tรฝchto rรกmฤekov do zasklenia sa zvรฝลกia povrchovรฉ teploty na okraji zasklenia aย zรกroveล saย znรญลพi veฤพkosลฅ prรญdavnรฉho tepelnรฉho toku (ฮจg hodnota) vย styku zasklenia aย krรญdla okna.
Ing.ย Boris Vavroviฤ, PhD.
Foto: archรญv autora
Autor pรดsobรญ ako odbornรฝ asistent na Katedre konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb STU Bratislava.
Recenzoval prof.ย Ing.ย Anton Puลกkรกr, PhD., ktorรฝ pรดsobรญ ako vedรบci Katedry konลกtrukciรญ pozemnรฝch stavieb na Stavebnej fakulte STU vย Bratislave.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly.