Tepelná izolácia proti prehrievaniu podkrovia
Tohoročné leto bolo extrémne teplé. Teploty v interiéroch stúpali na 30 °C a pobyt sa stával neznesiteľným. Z hľadiska letného obdobia sú najviac zaťažené podkrovné priestory so strešnými oknami a orientáciou na juh.
Podkrovné bývanie sa realizuje zvyčajne pod šikmou strechou, ktorú tvorí drevený krov so strešnou krytinou a tepelnou izoláciou z minerálnej vlny uloženej medzi a pod krokvami alebo z izolácie PIR uloženej nad krokvami, takzvané nadkrokvové zateplenie. Riešenie letného prehrievania je v protiklade so zimným obdobím a predstavuje zložitú problematiku. Zníženie vnútornej teploty sa ľahko dosiahne inštalovaním klimatizácie, ktorá je však z energetického hľadiska veľmi náročná a nevedie k úsporám.
Tepelnotechnická norma STN 73 0540-2/Z1: 2016: Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky ukladá, aby najvyššia teplota vzduchu v miestnosti bola v letnom období +26 °C a nebolo potrebné používať klimatizáciu (platí pre byty a bytové domy). Letné extrémne horúčavy za ostatné roky majú stúpajúcu tendenciu, a preto by bolo potrebné zamyslieť sa už v projektovej príprave, ako by bolo možné zmierniť extrémne teplo v interiéri.
Čo ovplyvňuje teplotu v podkroví?
Teplota pod strešnou krytinou môže dosahovať až +80 °C. Aká bude teplota pod strechou, závisí od orientácie miestností, počtu a veľkosti okien, sklonu okien, zatienenia, skladby strešného plášťa a druhu strešnej krytiny, akumulačnej schopnosti stien a podláh i od možnosti vetrania. Najslabším miestom z hľadiska prehrievania sú strešné okná. Strešné okná sú umiestnené v rovine strechy a umožňujú celodenné oslnenie. Pri otvorení zároveň umožňujú prenikanie horúceho vzduchu zo strešnej krytiny do interiéru.
Slnečné žiarenie veľmi ľahko prechádza cez sklenené okenné výplne a dopadá na podlahu (steny). Ochranou pred prehrievaním cez strešné okná sú vonkajšie rolety, ktoré však znižujú prenikanie denného svetla do interiéru.
Obr. 1 Teplota pod kontralatou +66,7 °C
Ako zabrániť prehrievaniu?
Šikmé strechy sú navrhované ako ľahké strešné konštrukcie s veľmi účinnou vrstvou tepelnej izolácie, aby sa dosiahol veľmi malý prechod tepla v zimnom období, ale sú málo účinné proti spomaleniu prechodu tepla v lete. Najúčinnejšou tepelnou izoláciou z hľadiska prenikania tepelného sálania je tepelná izolácia na báze polyizokyanurátu (PIR) s uzatvorenou bunkovou štruktúrou s hliníkovým povrchom na obidvoch stranách dosky. Pričom sa odporúča kombinácia tepelnej izolácie PIR s materiálmi s vysokou objemovou hmotnosťou a akumulačnou schopnosťou, napr. s dreveným debnením, doskami OSB, drevovláknitými doskami a pod.
Obr. 2 Skladba strešnej konštrukcie s nadkrokvovým zateplením s použitím tepelnej izolácie PIR
Cieľom zabránenia nadmernému prehrievaniu interiéru je spomaliť prechod tepla cez strešnú konštrukciu tak, aby sa najvyššia denná teplota dosiahla vo vnútornom priestore až vtedy, keď sa v exteriéri ochladzuje.
Treba si zároveň uvedomiť, že rozpálená pálená alebo betónová strešná krytina prenáša teplo sálaním cez vzduchovú odvetrávaciu medzeru do tepelnoizolačnej vrstvy. Na zlepšenie tepelnej pohody v letných mesiacoch sa preto odporúča aplikovať v nadkrokvovom zateplení strešnej konštrukcie na drevené debnenie tepelnoizolačné dosky PIR s hliníkovou fóliou (nie s hliníkovo-papierovým povrchom) na obidvoch stranách a so spájaním na pero a drážku alebo ozub. Meranie na konkrétnej stavbe preukázalo, že pri použití odporúčanej skladby teplota v interiéri ani pri vysokých vonkajších teplotách nepresiahla hodnotu +27 °C.
TEXT: Ing. Luděk Kovář, puren GmbH
foto: archív autora
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 5/2017.
