Terasa ako ozvláštnenie plochej strechy
Navrhovanie a realizovanie kvalitnej a zaujímavej plochej strechy možno v súčasnosti považovať za umenie. Netreba sa ale obávať nových trendov, nápaditých a originálnych riešení. Existujú totiž široké a netradičné možnosti stvárnenia, rôznorodé materiály, variabilné kombinácie. Strecha nie je len konštrukciou, ktorá bráni prieniku dažďa do budovy, ale zároveň je príležitosťou na objavovanie nových rozmerov jej budúcej architektonickej podoby.
Zohľadnenie účelu strechy
Realizácii kvalitnej terasy na plochej streche predchádza príprava vhodného návrhu. Najdôležitejšou zásadou pri navrhovaní plochej strechy je zváženie účelu jej budúceho využitia. Mnohé riziká možno minimalizovať už v samotnom projekte.
Správne zvolená skladba strešnej terasy, a predovšetkým voľba vhodných tepelnoizolačných a hydroizolačných materiálov, zaručí jej dlhodobú funkčnosť. Pri vypracúvaní projektu účelovej strechy treba počítať so zvýšenými nárokmi na záťaž a prihliadať na odolnosť proti statickému a v niektorých prípadoch aj dynamickému zaťaženiu.
Pri návrhu strešnej terasy v kombinácii s vegetačnou strechou treba navyše dbať na odolnosť proti prerastaniu koreňov. Na miestach vyššieho bodového zaťaženia je lepšie zvoliť tepelnú izoláciu väčších pevností. Návrh tepelnej izolácie sa musí zohľadniť nielen v ploche, ale aj v detailoch. Na takýchto druhoch striech však vzniká dosť netypických detailov, preto sa musia úplne eliminovať tepelné mosty. Návrh by mal navyše zohľadniť podmienky pod danou strešnou konštrukciou.
Voľba skladby strešnej terasy
Z podmienok vnútornej klímy (vnútorný priestor obytný alebo neobytný) vychádza návrh skladby strešnej terasy, ktorá môže byť zateplená alebo nezateplená. V prípade použitia tepelnej izolácie rozlišujeme skladbu strešného plášťa s klasickým alebo obráteným poradím vrstiev. Pri klasickom poradí vrstiev sa pod tepelnú izoláciu kladie parozábrana. Hlavnou funkciou parotesnej vrstvy je zabrániť vnikaniu vodnej pary do vrstiev strešného plášťa, a tým zabrániť jej skondenzovaniu v týchto vrstvách. Pri obrátenom poradí vrstiev sa tepelná izolácia dostáva nad hydroizoláciu a do priameho styku s vonkajším prostredím. Z toho dôvodu musí tepelná izolácia vyhovovať požiadavkám nenasiakavosti. Materiálom, ktorý danej podmienke vyhovuje, je extrudovaný polystyrén.
Pri klasickom i obrátenom poradí vrstiev strešnej terasy môžeme navrhnúť jednovrstvový alebo dvojvrstvový systém hydroizolácie. Pri návrhu jednovrstvového systému treba dbať na výber kvalitných materiálov. Najčastejšie sa používajú polyolefinické či polymérne fólie, možno však aplikovať aj modifikované asfaltované pásy. Fóliové hydroizolácie majú menšiu hrúbku, preto sú náchylné na poškodenie a pri ich realizácii treba klásť dôraz na opatrnosť a postupovať citlivo. Vyznačujú sa však rýchlejšou a jednoduchšou aplikáciou.
Dvojvrstvový systém hydroizolácie je pre investora bezpečnejší, i keď finančne o niečo nákladnejší. Pri dvojvrstvovom systéme hydroizolácie sa používajú hlavne asfaltované pásy. Ich výhodou pri obrátených strešných plášťoch je hlavne možnosť plnoplošného natavenia. Vtedy možno pri porušení hydroizolácie zistiť lokálne miesto zatečenia. V prípade voľne položených hydroizolácií je to ťažké.
V projekte strešnej terasy treba určiť aj spôsob kladenia nášľapnej vrstvy. Možno ju ukladať suchým alebo mokrým spôsobom. Pri terase s nášľapnou vrstvou kladenou suchým spôsobom rozlišujeme dlažbu kladenú do štrku a dlažbu kladenú na podložky. Pri terase s nášľapnou vrstvou kladenou mokrým spôsobom sa dlažba ukladá do vhodných lepidiel alebo betónu.
Nášľapná vrstva kladená do betónu
Pri kladení nášľapnej vrstvy do betónu v alternatíve klasickej plochej strechy s parozábranou je vhodné na hydroizoláciu položiť drenážnu, dilatačnú a separačnú vrstvu. Materiálom, ktorý možno použiť, je kupolková fólia s kašírovanou geotextíliou, na ktorú sa realizuje betónová mazanina (dilatovaná). Na ňu sa následne aplikuje dlažba do špeciálnych lepidiel.
Dlažbu strešnej terasy kladenú do betónu tvoria ľahšie dlažby s menšou hrúbkou (betónové dlaždice, keramická dlažba a pod.). Zaujímavým riešením dlažby kladenej do betónu sú betónové dlaždice s lisovaným reliéfom alebo vymývaným povrchom.
Terazzové dlaždice tvorí betón, pričom nášľapná vrstva je zmesou drviny, cementu a farebne stálych pigmentov. Ďalšou úpravou, farbením a brúsením dlaždíc vznikne konečná podoba betónovej dlažby. Ich kombináciou a vytváraním rôznych obrazcov možno vytvoriť architektonicky zaujímavú strešnú terasu. Použitie keramickej dlažby v exteriéri závisí od zloženia a výroby keramického materiálu. Keramická dlažba použitá v exteriéri musí byť predovšetkým mrazuvzdorná a protišmyková.
Nášľapná vrstva kladená do štrku
Pri kladení nášľapnej vrstvy do štrku, podobne ako pri kladení dlažby do betónu, je vhodné oddeliť hydroizoláciu od nášľapnej vrstvy drenážnou separačnou ochrannou vrstvou. Odporúča sa aplikovať kupolkové fólie s nakašírovanou geotextíliou. V prípade, že nášľapná vrstva terasy nie je vyspádovaná, treba použiť perforovanú geotextíliu. Pri kombinácii strešnej terasy s pojazdnou strechou sa v mieste zákrut a vyššieho namáhania nášľapnej vrstvy odporúča skombinovať dlažbu kladenú do štrku s dlažbou kladenou do betónu. Možno tak zabrániť tvorbe nerovností a koľají, ktoré vznikajú jazdou po strešnej terase. Nášľapnú vrstvu kladenú do štrku možno tvoriť ako zámkovú dlažbu, kamennú dlažbu či dlažbu iného typu. Devízou betónovej dlažby je pestrosť tvarov, farieb, možnosť prispôsobovať terasu architektúre stavby a prostrediu, v ktorom sa nachádza. Vyrába sa v tvare kociek, dosiek, profilovaných alebo odľahčených tvárnic a palisádových prvkov.
Medzi najznámejšiu betónovú dlažbu patrí zámková dlažba, ktorá sa realizuje suchým spôsobom priamo do štrkového zásypu. Jej prednosťou je vysoká trvanlivosť, estetika, ale aj ľahká a rýchla výmena pri poškodení. Zámková dlažba sa vyhotovuje v mnohých farebných odtieňoch a v rôznych tvaroch. K tradičným typom patrí kamenná dlažba. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou, jednoduchou údržbou a prirodzeným vzhľadom. V súčasnosti však projektanti používajú na strešnú terasu aj iné materiály.
Nášľapná vrstva kladená na podložky
Novším a v súčasnosti najpoužívanejším spôsobom ukladania dlažby je kladenie na podložky (terče). Podložky sú výškovo nastaviteľné, čo umožňuje vyrovnávať tolerancie podkladu aj platní. Rozlišujeme podložky rôznych veľkostí: od malých, dvojcentimetrových, až po veľké, rektifikovateľné podložky aj do výšky 60 cm. Na dosiahnutie odolnosti proti poveternostným vplyvom a odviatiu vetrom by mala mať jedna dlaždica hmotnosť minimálne 12 kg. Pri kladení dlažby na podložky treba hydroizoláciu z PVC fólie chrániť geotextíliou, či už z hľadiska mechanickej ochrany pri realizácii samotnej nášľapnej vrstvy alebo proti nežiaducim vplyvom počas prevádzky (napr. prepáleniu cigaretovým ohorkom). V prípade hydroizolácie z asfaltovaných pásov je vhodné, ak sa vrchný pás navrhne s hrubozrnným posypom, čím sa zvýši odolnosť hydroizolácie proti poškodeniu. Keďže po určitom čase dochádza k zanášaniu hydroizolácie, dôležitá je pravidelná údržba a čistenie povrchu hydroizolácie pod dlažbou.
Dlažba kladená na podložky môže byť drevená, umelá – imitujúca rôzne druhy materiálov či dlažba z betónových tvárnic. Ponuka drevín, ktoré možno použiť ako dlažbu strešnej terasy, sa neustále rozširuje. V popredí stoja najmä tropické dreviny bangkirai, ale aj ipe, cumaru či tatajuba. Tieto dreviny sa vyznačujú vysokou odolnosťou, tvrdosťou a životnosťou. Nevyžadujú chemické ošetrenie. Aby sa však zabránilo zosiveniu dreva, odporúča sa ošetrovať ho vhodným prípravkom. Na strešnú terasu možno navrhnúť aj umelú dlažbu z plastu či kompozitných materiálov. Jej výhodou je ľahká údržba, pevnosť a dlhá životnosť. V súčasnosti sa preferujú aj terasové dosky z recyklovaného plastu, ktorých prednosťou je šetrnosť k životnému prostrediu.
Riešenie detailov
Aby strešná terasa dlhodobo plnila svoju funkciu, treba už pri jej projektovom návrhu predchádzať chybám, ktoré by mohli spôsobiť jej trvalé poškodenie. Vážnym problémom je nedostatočná pozornosť projektantov pri návrhu výšky rámu dverí, ktoré vedú na terasu. Z hľadiska opracovateľnosti detailov je potrebné, aby bol rám dverí minimálne 10 až 15 cm nad samotnou úrovňou hydroizolácie. Ďalším detailom pri návrhu strešnej terasy, ktorý sa nesmie zanedbať, sú prestupy v strešnej hydroizolácii. Všetky prestupy hydroizoláciou sa musia na strešnej terase dôkladne zaizolovať, a tak je potrebné zabrániť prenikaniu vody do interiéru.
Častým prehreškom pri realizácii terás je ukotvenie zábradlia. Podobne ako pri balkónoch, aj pri strešných terasách sa odporúča ukotviť zábradlie do konštrukcií, napríklad do atiky alebo inej stavebnej konštrukcie, najlepšie z čela objektu, prípadne aj zo spodnej strany stropnej konštrukcie, ak je to možné. V prípade, že projektant uprednostní atiku, treba hydroizoláciu vyviesť až na jej vrchnú stranu. Ukončenia v tejto časti možno riešiť kamenným alebo betónovým obkladom, kvetináčmi alebo jednoduchým oplechovaním.
Vyspádovanie terasy
Nemenej dôležitým prvkom každého projektu strešnej terasy je problematika jej odvodnenia. Hydroizolácia by mala mať podľa normy sklon minimálne 1° smerom k odvodňovacím prvkom. Spádovanie hydroizolácie je zvlášť nutné v prípade obrátených striech. Inak môže, najmä v zimných mesiacoch, dôjsť k ochladzovaniu nosnej konštrukcie, vzniku tepelných mostov, a tým k oroseniu a vzniku kondenzátu na vnútorných stranách konštrukcie. Vhodný spôsob odvodnenia strešných terás je buď pomocou vnútorných vpustov, prostredníctvom vonkajšieho odvodnenia alebo kombináciou vnútorných vpustov vyvedených chrličom smerom do vonkajšieho zvodového potrubia riešeného na fasáde.
V tomto prípade treba klásť dôraz na hydroizoláciu chrličov. Spájaná časť samotných vpustí s povlakovou krytinou by mala byť z rovnakého materiálu ako povlaková krytina. Druh strešných vpustov (jednoúrovňové alebo dvojúrovňové) závisí od typu strešného plášťa (klasické alebo obrátené poradie vrstiev). Vzdialenosť strešných vpustov od atík, iných nadstrešných konštrukcií alebo dilatačných škár by nemala byť menšia ako 500 mm. Nie je vhodné navrhovať odvodnenie do zaatikových žľabov.
Prepojenie návrhu a realizácie terasy
Správny návrh strešnej terasy je významnou pomôckou pri samotnej realizácii. Nesprávny návrh a následná neodborná realizácia majú za následok nekvalitné technické riešenie strešnej terasy. Pri realizácii strešnej terasy by sa mal zabezpečiť chod stavby tak, aby nedochádzalo k vstupu iných profesií na nedokončené strešné terasy, čím sa zabráni ich poškodeniu. Ideálnou kombináciou je spojenie kvalitného projektanta, realizačnej firmy a investora. Jednotlivé profesie, ktoré sa podieľajú na tvorbe strešnej terasy, by sa mali dopĺňať. Najmä pri realizácii hydroizolácie sa odporúča použiť takú hydroizoláciu, ktorú navrhol projektant. Ten by mal v návrhu riešiť použitie všetkých detailov spojených s touto hydroizoláciou. Ak dôjde k zmene, je na samotnom aplikátorovi, aby potom riešil detaily so zmeneným typom hydroizolácie.
Doplnenie strešnej terasy vegetáciou
V prípade kombinovania strešnej terasy so zelenou strechou treba skladbu strešnej krytiny prispôsobiť vegetácii. Neodporúča sa kombinovanie rôznych typov krytín. Odporúča sa zvoliť krytinu odolnú proti prerastaniu koreňov. Účinnejšie je navrhnúť hydroizoláciu, ktorá bude aj v mieste strešnej terasy odolná proti prerastaniu koreňov. Hydroizolačná vrstva sa musí vyviesť minimálne 150 mm nad povrch substrátu. Nezanedbateľnú úlohu v skladbe vegetačnej strechy zohráva drenážna vrstva, ktorá zabezpečuje zadržiavanie zrážok a odtok prebytočnej vody.
Strešné terasy sú v spojení so záhradami významným architektonickým prvkom, ktorý plochej streche dodáva nevšednú podobu, spríjemňuje prostredie a prináša možnosť voľnočasových aktivít. Výhodou navrhovania strešných terás so zelenými záhradami je ochrana strešnej krytiny pred poškodením, zadržiavanie UV žiarenia, úspora energií, ale najmä ekologická funkcia. Prostredníctvom kombinácie strešných terás s vegetáciou možno zväčšovať plochy zelene, znižovať produkciu CO2 a zároveň vytvoriť útulné prostredie aj v husto zastavaných mestách.
Ing. Rastislav Šmehyl, PhD.
Autor pracuje ako technický poradca Icopal a. s.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
