Terminál Letiska Košice je jedinečný aj zasklením

Podnetom na výstavbu nového terminálu bol vyše dvojnásobný nárast prepravy za posledných päť rokov letisko v Košiciach. Len vlani ním prešlo vyše 231 000 cestujúcich, čo bolo o 23 % viac ako v roku 2003. Letisko vstúpilo minulý rok do novej etapy svojej histórie. Letisko zaznamenalo nárast predovšetkým pri medzinárodnej doprave, čo možno pripísať hlavne vstupu Slovenska do EÚ. Ďalším činiteľom bola skutočnosť, že letecké spoločnosti začali používať lietadlá s vyššou sedačkovou kapacitou. Zároveň pribudli ďalšie pravidelné letecké spojenia do Košíc a z Košíc a rozšírili sa ponuky leteckých zájazdov cestovných kancelárií s odletom z mesta.

Autori riešenia použili na zasklenie nového terminálu letiska úsporný nízkoenergetický systém zasklenia Sennsho Audio 42, ktorý znamená celoročné šetrenie na prevádzke letiska bez zvýšenia prvotnej investície. Zakomponovaním nízkoenergetického systému zasklenia Sennsho Audio 42 ušetrilo v porovnaní s Letiskom Ataturk v Istanbule košickému letisku až 54 % energie na vykurovanie a 49 % na klimatizáciu. Letisko Ataturk pritom dosahuje rovnakú zvukovoizolačnú hodnotu (42 dB) a bezpečnosť ochrany letiska. V porovnaní s letiskom v Bruseli Slovensko len správnym zasklievaním znížilo úniky tepelnej energie až o 38 %. Jediným porovnateľným letiskom v oblasti zasklenia sa od roku 2007 stane najnavštevovanejšie letisko v Európe – anglické Heathrow ktoré bude v priebehu niekoľkých rokov druhým najväčším letiskom na svete.

Toto letisko plánuje investovať do výstavby nového ekologického a inteligentného komplexu – Terminálu 5 až 3 billióny dolárov. Architekti Richard Rogers – Pascall a Watson dohliadajú na tento šesťročný projekt, ktorý by mal byť príkladným začiatkom energeticky efektívnych letísk. Sklo novej haly Heathrow bude zabezpečovať porovnateľné tepelnoizolačné hodnoty, ako sa dosiahli na zasklení nového Slovenského letiska príletovej haly v Košiciach. Kým parametre 44 dB izolačného dvojskla umiestneného v stropnej časti budovy budú takmer identické, sklá bočných stien dosahujúcich 42 dB zabezpečia Slovensku ešte 9-percentný náskok na šetrení energie. Použitie takéhoto zasklenia je dôkazom, že slovenskí architekti dokážu pracovať s novými systémami, vďaka ktorým sa dajú dosiahnuť úspory prevádzkových nákladov energeticky náročných budov.

V novej klimatizovanej bezbariérovej budove terminálu, ktorá poskytuje pasažierom komfort, nájdu cestujúci reštauračné služby, požičovne áut, predajne novín, časopisov, suvenírov, duty-free shop, sú v nej nateraz dostatočné priestory na vybavenie zahraničných a domácich odletov a príletov, priestory pre letecké spoločnosti, agentúry a cestovné kancelárie, miestnosti pre matky s deťmi. V špičke umožňuje terminál vybaviť až 1 000 cestujúcich za hodinu a cieľová kapacita počtu prepravených cestujúcich by mala vyhovovať vybaveniu až 700-tisíc cestujúcich za rok.

Nový terminál je jednopodlažným halovým objektom s dvojpodlažnou strednou časťou troj-traktového usporiadania. Variabilita haly na obsluhu odletov a príletov je zabezpečená tak, že všetky priestory prevádzky s náročným napojením na technickú infraštruktúru sú sústredené v jednom jadre. Nový košický terminál tak spĺňa všetky požadované kritériá komfortu a bezpečnosti a svojím vybavením sa zaradilo medzi moderné letiská.

Dispozičné riešenie technologicky oddeľuje prevádzku so sústredením zamestnancov od priestorov sústredenia cestujúcej verejnosti a dôsledne člení prevádzku na čisté a nečisté priestory z hľadiska bezpečnosti. Terminál je prevádzkovo napojený na pôvodný objekt terminálu. Na novú kapacitu sú priestory terminálu dimenzované tak, že celková rozloha predstavuje 4 456 m², z toho 3 524 m² je určených pre cestujúcu verejnosť a 932 m² pre zamestnancov.

Do stavby nového terminálu preinvestovala Slovenská správa letísk 440,4 mil. Sk. Celková rozloha nového terminálu s maximálnou kapacitou až 700-tisíc cestujúcich ročne je 4 456 m², z toho vyše 3,5-tisíc m² je pre cestujúcu verejnosť. Pod architektonické riešenie sa podpísala autorská dvojica Ján Mihalov a Karol Gregor. Hlavným projektantom stavby bol Stavoprojekt Prešov, a. s., zhotoviteľom Bardejovské pozemné stavby, a. s., Bardejov.