Tmely, lepidlá a ich správne použitie

Stavebné lepidlá možno rozdeliť do viacerých kategórií podľa ich vlastností alebo oblasti použitia. Dôležitá je tiež správna realizácia obkladu alebo dlažby, ktorá závisí od správne pripraveného a diagnostikovaného povrchu, ale aj od použitia správnych nástrojov.

• podľa odolnosti proti poveternostným vplyvom na
• interiérové,
• exteriérové;
• podľa vlastností na
• základné – na báze cementu,
• elastické – flexové vhodné na lepenie exteriéry, lepenie obkladu na obklad, dlažby na dlažbu, na umakart a pod.,
• špeciálne použitie, ako napr. odolné proti kyselinám, na veľkorozmerné dlažby (gres),

Škárovacie hmoty sa delia:

• podľa farebnosti – na biele, šedé alebo farebné,
• podľa vlastností – na základné alebo elastické (flexové).

Tmely sú pastovité, tekuté tvárne výrobky, schopné vyplňovať štrbiny a nerovnosti spájaného povrchu. Skladajú sa zo spojiva a plniva. Vzájomný pomer a druh spojiva a plniva potom určuje základné vlastnosti tmelov.

Podľa druhu spojiva sa tmely delia na:

• tmely s anorganickým spojivom;
• tmely na báze cementov. Okrem cementu obsahujú aj prísady disperzií plastu,  ktoré zlepšujú ich mechanické vlastnosti. Vhodné sú najmä na lepenie keramických a sklenných obkladov a dlažieb, profilové škárovanie tehál, vyrovnávanie betónových stavebných konštrukcií a pod.;
• tmely zo sódneho alebo draselného vodného skla, ktoré sa zahusťujú minerálnymi plnivami. Uplatňujú sú najmä v interiéroch budov;
• tmely s organickým spojivom (z pohľadu obkladov a dlažieb sú najvýznamnejšie):
• pružné akrylatové tmely na báze disperzií. Vhodné sú najmä na tesnenie škár sadrokártonov a  škárovanie obkladačiek;
• tmely na báze epoxidových živíc. Používajú sa najmä v náročných laboratórnych priestoroch.

Trendy v oblasti lepidiel na obklady a dlažby

Kvalita lepidiel na obklady a dlažby na báze cementu, ktoré sú dnes najpoužívanejšie, závisí predovšetkým od množstva pridaných aditív. Tie vylepšujú určité vlastnosti jednotlivých lepidiel. Z pohľadu ceny a kvality sú najnižšie postavené tzv. bauklebre, ktoré možno označiť ako rizikové materiály vzhľadom na ich nesprávne používanie. Nemožno povedať, že tieto materiály nemajú dobrú kvalitu, ale realizátori ich pre výhodnú cenu často aplikujú aj vtedy, keď sa na lepenie dlažby alebo obkladov odporúča použiť lepidlá vyššej triedy. Napríklad pri lepení dlažby vo vonkajších priestorov sa odporúča aplikovať flexibilné lepidlo, rovnako ako pri lepení obkladu na obklad alebo dlažby na dlažbu, resp. pri lepení na umakart (s využitím adhézneho náteru). Do náročnejších prostredí, ako sú laboratórne, chemické alebo potravinárske prevádzky, sa odporúčajú odolnejšie lepidlá a škárovacie tmely na báze epoxidov.

Každý výrobca, ktorý na slovenskom trhu ponúka stavebné lepidlá, je na základe platnej legislatívy povinný priložiť k tomuto lepidlu návod na použitie, resp. technický list s opisom oblasti použitia a správneho technologického postupu pri realizácii.

Systémové riešenie

Diagnostikovanie a príprava podkladu

Podklad, na ktorý sa bude pokladať dlažba alebo obklad, treba diagnostikovať ešte pred samotným kladením. Pred voľbou druhu lepidla, podkladového náteru a aplikáciou je dôležité vedieť, či je podklad pevný, nasiakavý, alebo nenasiakavý. Medzi najdôležitejšie prípravy podkladu a diagnostikovanie patrí:

• očistenie pôvodného podkladu
• mechanicky (obr. 1),
• ofrézovaním – hĺbkovo narušený alebo znečistený (oleje, rozpúšťadla) (obr. 2),
• odmastením – starý náter treba odmastiť napr. saponátom s vodou a zároveň odstrániť zostatky vosku alkalickým roztokom (sóda + voda),
• otrieskavaním podlahy oceľovými guľôčkami,
• umytím stien tlakovou vodou (obr. 3);
• posúdenie pôvodného podkladu
• poklepaním každej dlaždice zistíme ich stabilitu; nestabilné dlaždice prilepíme,
• pevnosť podkladu posúdime tzv. vrypmi oceľovým hrotom alebo nožom; vytvorí sa mriežka približne 2 × 2 mm na ploche asi 10 ×10 m (obr. 4); ak približne 80 % pôvodnej hmoty zostavá na mieste, netreba aplikovať novú stierku;
• rovinatosť podkladu
• rovinatosť podkladu by nemala presiahnuť nad 2 mm hliníkovej alebo ohobľovanej laty; rozdiel by nemal byť väčší ako ±2 mm (obr. 5); lata sa kladie náhodne krížom; ak rovinatosť nie je zodpovedajúca, treba povrch vyrovnať samonivelizačnou hmotou;
• stabilita podkladu;
• vlhkosť a nasiakavosť podkladu;
• pevnosť podkladu.

Ing. Greguš Martin
FOTO: Saint Gobain Weber Terranova, s. r. o.

Autor pracuje ako marketing & quality manager v spoločnosti Saint Gobain Weber Terranova. s. r. o.