Tradičné aj moderné terrazzo

Podlaha je prvkom, ktorý má veľký vplyv na výsledné architektonické stvárnenie interiéru. V súčasnosti existuje množstvo materiálov, ktoré sa dajú použiť na riešenie podlahy – inšpiráciu možno hľadať v nových moderných high-tech materiáloch, ale rovnako sa oplatí staviť na tradičné hodnoty. Terrazzo je materiál s niekoľkotisícročnou tradíciou v stavebníctve, nachádza však široké uplatnenie aj v súčasnosti, a to v obytných, ale aj komunikačných priestoroch a občianskych stavbách. Svoje miesto si získalo v rustikálne ladených priestoroch, ale rovnako v modernej architektúre.

Terrazzová podlaha ako originálne dielo
Terrazzo je prírodná podlaha z mramoru. Jej názov je odvodený od talianskeho slova, ktoré znamená terasa. Ide o ekologický materiál, pri výrobe ktorého sa nepoužívajú žiadne toxické látky, ale čisto prírodné materiály.

Terrazzo sa najčastejšie využíva ako podlahový materiál, ale takisto ním možno obložiť steny, kozuby, schodiskové stupne, alebo dotvoriť kuchynské a kúpeľňové dosky, či okenné parapety. Liate terrazzové podlahy sú alternatívou k mramorových či žulovým podlahám. Veľká výhoda spočíva vo variabilite vzorov, bezškárovosti a jednoliatosti. Majú charakter remeselnej práce, predstavujú preto individuálne a originálne riešenia. Hodia sa do moderných, ale rovnako aj do historických budov, kde nájdu využitie v mozaikách, vzoroch s kvetinovým motívom či s ornamentmi. Architekti a dizajnéri, ale aj zákazníci môžu prehovoriť do kompozície terrazza, sami ju navrhnúť a prispôsobiť svojim vlastným predstavám. V súčasnosti to umožňuje špecializovaný softvér, ktorý pripraví vizualizáciu podlahy ešte pred samotnou realizáciou. Terrazová podlaha znesie aj vysoké zaťaženie, a preto predstavuje vhodné riešenie pre verejné budovy, napríklad nemocnice, školy alebo reštaurácie.

Závan Stredomoria
Prvé terrazzové podlahy pochádzajú z obdobia približne spred desaťtisíc rokov z oblasti východného Stredomoria, najmä Turecka, Cypru a Palestíny. Ich pôvod nie je náhodný, pretože v teplejších pásmach pôsobia vďaka svojmu chladnému charakteru veľmi osviežujúco.

Terrazzo je podobne ako kameň na dotyk studené, v našich podmienkach ho možno doplniť podlahovým kúrením. Terrazzové mozaiky pôvodne vznikli v Alexandrii, techniku neskôr rozvíjali aj Rimania. Po páde Ríma sa technika výroby mozaikových podláh udržala najmä v oblasti Benátok, kde ju stavební robotníci už v 15. storočí zdokonalili a priviedli do majstrovskej podoby. Pri práci s kameňom používali kúsky mramoru na obklad svojich terás okolo domu. Aby vytvorili hladký povrch, úlomky ručne brúsili. Následne sa z Talianska – kolísky modernej terrazzovej podlahy – postupne rozšírilo do Európy a celého sveta. V 18. storočí sa ustálila technika výroby, ktorá pretrvala až dodnes. Masívnejšie využitie terrazza nastalo začiatkom 20. rokov 20. storočia, keď sa do procesu výroby zaviedli elektrické priemyselné brúsky a ďalšie elektrické zariadenia. Dnes je Terrazzo pre svoje funkčné a estetické vlastnosti opäť obľúbeným a uznávaným podlahovým materiálom.

Dlhá životnosť
Terrazzo je materiál, ktorý sa svojou životnosťou vyrovná najkvalitnejším prírodným kameňom (napríklad žule či mramoru), výhodou je zároveň jeho farebná stálosť. Pri použití liateho terrazza závisia náklady na výrobu od realizovanej plochy, množstva vzorov, použitých dilatačných materiá­lov a podobne. Predpokladaná životnosť liateho terrazza je viac ako 40 rokov. Keďže ide o prírodný materiál, po rokoch môže dôjsť k jeho povrchovému opotrebovaniu či mechanickému poškodeniu. Terrazzo však netreba vymieňať, stačí ho obnoviť prebrúsením a preleštením, čím sa dosiahne úplná reprodukcia pôvodnej plochy za veľmi nízke náklady. Ďalšou výhodou tohto materiálu sú náklady na jeho údržbu. Ovplyvňuje to najmä bezškárový povrch, vďaka ktorému nedochádza k takému znečisteniu a estetickému znehodnoteniu ako napríklad pri dlaždiciach. Dôležitú úlohu to zohráva v prípade reš­taurácii, nemocníc a iných zariadení citlivých na hygienu.

_{Porovnanie životnosti rôznych podlahových materiálov (v rokoch)}

Výrobný postup
Základným materiálom na výrobu liatej terrazzovej podlahy je drvina z prírodného mramoru vo frakcii 9 až 27 mm a v širokej palete farieb. Ako spojivo slúži biely a sivý portlandský cement, ktorý sa môže pigmentovať do želaného odtieňa. Pri výrobe terrazza sa uplatňujú dva základné technologické postupy. Pri klasickom spôsobe sa namieša homogénna zmes, ktorá sa nanáša na zdrsnený alebo napenetrovaný podkladový betón. Na dosiahnutie čo najväčšieho podielu veľkých kameňov na povrchu sa najprv nanáša prvá časť, pozostávajúca z drviny do 9 mm, cementu a vody. Na to sa následne sype zmes kameňov väčšej zrnitosti (21 až 27 mm). Terrazzo sa leje do pravidelných dilatačných celkov s rozmermi 3 × 3 m. Pri veľkosti frakcií nad 20 mm sa na Slovensku uplatňujú celky s rozmermi až 5 × 5 m. Tretí deň po naliatí (po odsúhlasení zhotovovateľom a zakrytí fóliou alebo geotextíliou) je terrazzo pochôdzne, nie však pre hrubé stavebné práce alebo uskladnenie ťažkých predmetov a lešení. Po vytvrdnutí sa terrazzo brúsi a leští, čím vznikne štruktúra kameňov na povrchu, ktorý sa ešte tvrdí kyselinou. Pridanou hodnotou je finálna povrchová úprava impregnovaním a protišmykovým voskovaním.

Rekonštrukcia Starého divadla v Nitre
Na Slovensku sa terrazzo pri výstavbe s obľubou aplikovalo do 40. rokov minulého storočia, počas bývalého režimu však jeho využívanie upadlo. V súčasnosti zažíva renesanciu a popularitu nadobúda predovšetkým vďaka vzhľadu, ale aj svojím vlastnostiam. Dôkazom nadčasovosti materiálu a jeho pomerne jednoduchej obnovy je napríklad Staré divadlo v Nitre, ktoré na prelome rokov 2008 a 2009 dostalo novú tvár. Súčasťou renovácie bola aj rekonštrukcia pôvodnej terrazovej podlahy a schodov, ako aj výroba nových prvkov z liateho terrazza. Práce sa zrealizovali v priebehu necelých troch mesiacov (november 2008 až január 2009) podľa návrhu Ing. arch. Viktora Šabíka z nitrianskeho ateliéru BARAK architekti. Rekonštrukcia spočívala v prebrúsení, preleštení, impregnovaní a protišmykovom voskovaní pôvod­nej podlahy a schodov. Zároveň sa novým terrazzom doplnili miesta výtlkov a chýbajúcich častí, pričom sa použila kontrastná červená farba v porovnaní s pôvodnými vzorkami béžového a čierneho terrazza. Celkovo išlo o viac ako 240 metrov štvorco­vých podláh a 290 bežných metrov schodov.

Realizácia novej budovy SPP
Dôkazom nadčasového charakteru a uplatnenia terrazzových podláh v modernej architektúre je nová reprezentačná administratívna budova SPP, ktorá sa nachádza v lokalite Mlynské Nivy v Bratislave. Projekt realizácie podláh je zaujímavý najmä z hľadiska veľkosti celkovej plochy, na ktorej sa liate terrazzo použilo, a to až 1 200 metrov štvorcových. Podlaha sa realizovala takzvaným sypaným spôsobom (mixture in sowing), čo znamená, že najprv sa urobila zmes svetlej mramorovej drviny s malými frakciami do 9 mm s bielym cementom a bielym mramorovým prachom, ktorá sa následne vyliala na betónový podklad. Na to sa urobil posyp zo zmesi väčších frakcií do 21 mm. Vďaka tomu sa dosiahol zaujímavý výsledný efekt terrazza, ktoré opticky tvorí najmä drvina veľkých frakcií, zatiaľ čo malé frakcie sa v zmesi vyskytujú len v malom množstve. Konečné stvárnenie podlahy kráča ruka v ruke s čierno-sivým architektonickým konceptom, ktorý navrhla kancelária SIEBERT + TALAŠ.

Terrazzo sa uplatnilo v mnohých realizáciách, ktoré získali architektonické ocenenia v odborných súťažiach – z mnohých príkladov možno uviesť bratislavský hotel Albrecht na Mudroňovej ulici, boutique hotel Tulip House na rohu Štúrovej a Tallerovej ulice či administratívna budova na Röntgenovej ulici v Bratislave.

Marek Varga, Pavol Panáček

Marek Varga je riaditeľom spoločnosti Terrazzo.
Pavol Panáček je obchodným riaditeľom spoločnosti Terrazzo.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.