Účelovo-prevádzkové ploché strechy

V súčasnosti strecha neplní už len funkciu ochrany pred poveternostnými vplyvmi, ale ponúka i iné možnosti širokého využitia. Dôkazom sú variabilné architektonické riešenia novodobých plochých striech, ktoré môžu byť po správnej realizácii a údržbe napríklad miestom pre oddych na tráve, či plochou pre športové ihrisko, terasu, ale aj parkovisko.

Trendom súčasnosti je prepojenie exteriéru s interiérom v čo najväčšej možnej miere. Keďže dnes zeleň v mestách ubúda a pribúdajú v nich betónové budovy a plochy, jedným z možných riešení pre projektantov i architektov je zabezpečiť náhradné priestory na oddych na plochých strechách, a ušetriť tak miesto na uliciach.

Ploché strechy
Základom kvalitnej plochej strechy je jej správna realizácia v kombinácii s vhodne zvolenou skladbou tak, aby zabezpečili jej dlhodobú funkčnosť. Pred aplikáciou jednotlivých vrstiev je dôležité zvoliť vhodný druh hydroizolácie. Strecha musí odolávať nielen mechanickému, ale aj dynamickému či korozívnemu namáhaniu počas celej svojej životnosti.

Keďže ploché strechy sú oveľa citlivejšie na spôsob zhotovenia, musí sa vrstva izolácie realizovať správne, aby zabránila prieniku vlhkosti do interiéru. Navyše sa odporúča navrhnúť vrstvy odolné proti účinkom UV žiarenia, ktorým sú tieto konštrukcie značne vystavené. Odolnosť strešnej krytiny voči teplotným výkyvom možno zvýšiť aj štrkovou vrstvou. Pri realizácii každej plochej strechy treba však vziať do úvahy určité zákonitosti a zásady návrhu. Pri projektovaní fragmentu strechy a detailu jej riešenia treba zohľadniť účel, na ktorý bude určená.

Ploché strechy sa rozlišujú podľa rôznych kritérií. Podľa spôsobu využitia strešnej plochy ich možno rozdeliť na:

• nepriechodné strechy, pri ktorých sa neuvažuje o pravidelnom využívaní  (netýka sa bežnej údržby strechy a prístupu k prípadným inštalovaným  zariadeniam);
• priechodné – strešné terasy – vrchnú vrstvu strešného plášťa tvorí priechodná vrstva (dlažba, kamenivo),
  • vegetačné strechy – strešný plášť je ukončený vegetačnou vrstvou,
  • parkoviská – strešný plášť je ukončený prejazdnou vrstvou (dlažba, asfaltová alebo betónová vozovka).

Pochôdzne ploché strechy
Pochôdzne ploché strechy si vyžadujú špecifickú úpravu povrchu, odolnú proti statickému pôsobeniu, to znamená, že nároky na ochranu ich hydroizolácie sú vyššie. Vrchná nášľapná vrstva aj jednotlivé vrstvy strešného plášťa musia zodpovedať danému typu prevádzky. Podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 532/2002 treba na pochôdznu strechu zabezpečiť vhodný prístup a takisto je dôležité vykonať opatrenia, ktoré na nej umožnia bezpečnú prevádzku.

Strešné terasy
Strešné terasy sa podľa spôsobu ukladania vrchnej nášľapnej vrstvy delia na suché a mokré. Suché terasy sa kladú do štrku alebo na podložku. Pevnosť hydroizolácie musí zodpovedať zaťaženiu, ktoré vznikne pri prevádzke. Dlažba ukladaná nasucho by mala mať minimálne rozmery 40 x 40 cm, aby bola dostatočne stabilná a odolávala nepriaznivým účinkom vetra.

Mokré terasy sa zasa kladú do betónovej mazaniny, aby boli odolné proti poveternostným vplyvom. Pri tomto type striech sa drenážna separačná ochranná vrstva, napr. nopová fólia, položí na hydroizoláciu. Na ňu sa rozotrie betónová mazanina. Následne sa betónová dlažba aj mazanina dilatujú. Dilatačná (vyrovnávajúca) vrstva oddeľujúca nezlučiteľné materiály slúži aj ako kĺzná vrstva.

Zatrávnené (vegetačné) strechy
Pri tomto type pochôdznych stiech treba dbať na vhodný návrh zloženia jednotlivých vrstiev, správny výber hydroizolácie i na doriešenie strešných detailov. Najmä povlaková krytina musí znášať náročné podmienky na odolnosť proti prerastaniu koreňov a extrémnu záťaž. Dôležitú úlohu pri vegetačných stechách zohráva i drenážna vrstva, ktorá zabezpečuje odtok prebytočnej zrážkovej alebo závlahovej vody. Musí sa dimenzovať tak, aby v období dažďov zadržala čo najväčšie množstvo zrážok a v období sucha ich odovzdala substrátu. Spolu s kvalitnou hydroakumulačnou vrstvou pomáhajú flóre k jej správnemu rastu. Keďže tlak vegetačného súvrstvia je veľký, zelená strecha si vyžaduje aj pevnú tepelnú izoláciu.

Hydroizolačná vrstva by mala byť vyvedená minimálne 150 mm nad povrch substrátu a musí byť chránená proti UV žiareniu. Jej ochranu pred mechanickým poškodením zabezpečujú netkané textílie zo syntetických vlákien, ale i materiál drenážnej vrstvy. Prieniku častíc zo substrátu do drenážnej vrstvy a jej zanášaniu bráni filtračná vrstva (geotextílie vo forme netkaných alebo tkaných textílií s minimálnou plošnou hmotnosťou 100 g/m²). Zloženie striech však závisí aj od druhu zelene, ktorá sa na streche pestuje.

Podľa výšky vegetačného substrátu a typu rastlín sa tieto strechy delia na extenzívne a intenzívne. Extenzívne vegetačné strechy sú, na rozdiel od intenzívnych, určené na obmedzený pohyb ľudí. Na strechách s nižšou vegetáciou sa používajú akumulačnodrenážne tvarovky. Nad tvarovku sa položí filtračná rohož, ktorá bráni zanášaniu substrátu do kalíškov v tvarovkách. Tvarovky zachytávajú zrážkovú vodu, ktorá sa následne dostáva k rastlinám. Zvyšková voda sa zo strechy odvádza. Hydroakumulačnú funkciu môžu plniť aj iné nasiakavé materiály, ktoré by mali byť trvanlivé a kompaktné. Pre nízku odolnosť sa neodporúča použitie minerálnych rohoží.

Konštrukcia intenzívnych striech je viac zaťažená, čomu treba prispôsobiť skladbu strechy. Pri výpočte zaťaženia strešnej konštrukcie je dôležité zohľadniť hmotnosť celej konštrukcie, vrátane hmotnosti vegetácie a substrátu nasýteného vodou. Pozornosť by sa mala venovať zaisteniu strechy proti odviatiu vetrom a vyvráteniu stromov s koreňmi. Na spevnenie vegetačnej vrstvy možno použiť rohože a výstužné siete.

Parkoviská alebo prejazdné strechy
Medzi účelovo-prevádzkové ploché strechy patria aj pojazdné strechy, ktoré slúžia pre osobné autá, nákladné autá, ale aj vrtuľníky. Pri tomto type stiech je dôležité umiestnenie nášľapných vrstiev na separačné alebo dilatačné vrstvy strešného plášťa. Skladba strešného plášťa musí obsahovať vrstvu odolnú proti účinkom brzd­ných síl automobilov (dynamickému zaťaženiu). Pri budovaní parkovísk na streche možno pri návrhu strešných konštrukcií použiť systém plochej strechy s parozábranou alebo opačným poradím vrstiev.

Parotesná vrstva bráni šíreniu vlhkosti v strešnom plášti. Zamedzuje difúzii vodnej pary do tepelnej izolácie a spomaľuje prestup vodných pár. Ako parozábrana slúžia najmä materiály na báze plastov – fólie alebo asfaltované pásy s hliníkovou vložkou. Pri opačnom poradí vrstiev plní funkciu parozábrany hydroizolácia, ktorá je pred poškodením chránená doskami z extrudovaného polystyrénu.

Pri návrhu skladby strechy treba venovať pozornosť vzájomnému pôsobeniu jednotlivých vrstiev strešného plášťa. Parkovisko musí byť správne odvodnené, aby na ňom nevznikali kaluže alebo ľad. Táto plocha si vyžaduje pravidelnú údržbu, najmä v zime. Napadaný sneh pôsobí ako dodatočná záťaž strechy, preto sa odporúča zabezpečiť jeho odpratávanie, čím sa predíde vážnemu poškodeniu strechy.

Nášľapnou vrstvou pojazdných striech môže byť dlažba kladená do kamennej drte, dlažba kladená do liateho asfaltu alebo železobetónová dlažba. Pri intenzívne využívaných parkovacích strechách sa odporúčajú dosky z extrudovaného polystyrénu s pevnosťou v tlaku 700 kPa. Medzi tepelnoizolačné dosky a lôžko dlažby treba položiť vrstvu nenasiakavej polypropylénovej geotextílie s plošnou hmotnosťou asi 140 g/m². Aby sa zámková dlažba vodorovne neposúvala, treba vytvoriť medzi rohmi železobetónový rám a zároveň rozdeliť parkovacie plochy betónovými trámami.

Pri parkoviskách s dlažbou kladenou do liateho asfaltu musí byť tuhá vrstva od hydroizolácie oddelená dilatačnou vrstvou. Parkoviská s monolitickou železobetónovou doskou možno použiť na všetky typy záťaže v závislosti od hrúbky a výstuže nosnej dosky. Železobetónovú dlažbu treba od hydroizolácie oddeliť geotextíliou alebo nopovou fóliou. Pri železobetónových monolitických povrchoch sa ako separačná vrstva na doskách z extrudovaného polystyrénu odporúča difúzne otvorená geotextília s plošnou hmotnosťou asi 140 g/m².

Silvia Neuročná
Odborná spolupráca: Ing. Rastislav Šmehyl, PhD., Icopal
Foto: archív Icopal

Autorka je externou spolupracovníčkou redakcie.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.