Ukončenie kovovej strešnej krytiny na dvojitú stojatú drážku pri odkvape

Uplatnenie tenkostenných materiálov – kovov sa stalo v súčasnej architektúre trendom. Umožňuje aplikáciu systémov vyhotovených tradičnými klampiarskymi, technikami ako aj moderné high-tech riešenia vo forme panelových či kazetových systémov alebo vzájomnú kombináciu týchto systémov. V oblasti strešných krytín je dnes trendom pultová alebo plochá strecha. V určitých prípadoch sa vyskytujú tiež požiadavky architektov na materiálové a konštrukčné zladenie strechy a fasády objektu. Veľmi dôležitým funkčným, spojovacím prvkom je technicky korektne navrhnuté odvodnenie strechy a súvisiace detaily, medzi ktoré patrí aj detail klampiarskeho ukončenia strešnej krytiny pri odkvape.

Správne navrhnutý a vyhotovený detail pri odkvape musí zabezpečiť niekoľko existenčne dôležitých funkcií:

• staticky spoľahlivé kotvenie krytinových pásov do podkladu,
• teplotnú rozťažnosť krytinových pásov,
• tesné napojenie krytinových pásov na odkvapové, ukončujúce plechy,
• vyhovujúce zaústenie vlhkosti do odvodňovacieho systému,
• dostatočný prívod vzduchu do strešného plášťa (pri odvetraných strešných skladbách).

Príprava podkladu má prebiehať v súlade s uvedenými požiadavkami. Ako optimálny podklad slúži celoplošný drevený záklop s hrúbkou 24 mm. Hrúbku prvej tak­zvanej odkvapovej dosky treba znížiť o 2 až 3 mm, čím sa zamedzí vytvoreniu spätného spádu pri vyústení do žľabu (obr. 1). Pokiaľ je strešná skladba navrhnutá ako odvetraná, je nutné vytvoriť pod celoplošným záklopom dostatočne širokú vzduchovú škáru (50 až 80 mm) v závislosti od strešného sklonu a dĺžky krokiev. Pred vyhotovením vzduchovej škáry, pozdĺžnou latou (kontralatou) je nutné difúznu fóliu umiestenú na hornej hrane krokiev ukončiť pri odkvape, odkvapovým plechom.

Obr. 1  Príprava podkladu a umiestnenie klampiarskych konštrukcií pri odkvape

Kotvenie krytinových pásov do podkladu
Kotvenie krytinových pásov do podkladu pri odkvape je podľa súčasného technického štandardu nutné riešiť použitím odkvapových plechov – vystužujúcim a zaťahovacím pásom. V prípade materiálu pre strešnú krytinu z titánzinku sa používa vystužujúci pás z pozinkovaného plechu s hrúbkou 1,0 mm a zaťahovací pás z titánzinku s hrúbkou 0,7 mm, zvyčajne s rozvinutou šírkou 250 mm. Tvarovanie uvedených konštrukcií je zrejmé z obr. 1. Zaťahovací pás má byť umiestnený tak, aby minimálne 100 mm jeho šírky ležalo na odkvapovej doske. Kotvenie odkvapových plechov treba riešiť v závislosti od konkrétnych podmienok stavby, ale v štandardných prípadoch vo dvoch radoch so 100 mm rozstupmi medzi spojovacími prostriedkami. Ako spojovacie prostriedky možno použiť pozinkované klince 2,8/25 mm so širokou hlavou alebo skrutky so zapustenou hlavou 4,0/25 mm. Zníženie hrúbky odkvapovej dosky je dané ukotvením odkvapových plechov cez seba. Na ochranu pred práškovým snehom, hmyzom a drobnými škodcami sa pridáva mriežka na uzavretie vzduchovej škáry. Ak je odkvap strechy ukončený pododkvapovým žľabom, je nutné pred začatím osadzovania odkvapových plechov osadiť žľabové háky. Žľabové háky je nutné zapustiť do záklopu.

Aj v súčasnosti sa možno, žiaľ, stretnúť s nesprávnym názorom niektorých takzvaných remeselníkov, ktorí tvrdia, že zaťahovací pás je zbytočný, drahý a odkvap krytiny stačí priamo zakvačiť do zadného návalku odvodňovacieho žľabu.

Teplotná rozťažnosť krytinových pásov
Nielen pri ich ukladaní v ploche, ale aj pri napojení na odkvap je nutné riešiť teplotnú rozťažnosť krytinových pásov (tab.). Zaťahovací pás je nutné vyhotoviť v závislosti od dĺžky krytinových pásov s predsadením 30 až 40 mm. Pri napojení krytinových pásov na takto pripravený odkvap treba na zabezpečenie teplotnej rozťažnosti krytinových pásov dodržať dištančný priestor. V štandardných prípadoch teda do 10 m dĺžky krytinových pásov treba realizovať predsadenie 8 mm. Na dosiahnutie rovnomerného predsadenia pozdĺž celého odkvapu sa odporúča používať dištančnú šablónu (obr. 2).

Tradičné spôsoby ukončenia zaužívané hlavne pri spracovaní krytín z pozinkovaných, povrchovo upravených plechov vyššie uvedené požiadavky nespĺňajú vôbec. Riešenia uvádzané v STN 73 3610: 1987 (Klampiarske práce stavebné) článok 127 sú, žiaľ, tiež z pohľadu zabezpečenia teplotnej rozťažnosti pri odkvape nevhodné. Pri krytinových pásoch ≥ 8 m spôsobujú poškodenie celistvosti materiálu, následné zatekanie a markantné zníženie životnosti použitého materiálu.

Tesné napojenie krytinových pásov na odkvapové, ukončujúce plechy
Vyhotoviť napojenie krytinových pásov na odkvapové, ukončujúce plechy so stupňom tesnosti odolného proti dažďu, bez možnosti kapilárneho vzlínania vlhkosti do strešného plášťa nie je jednoduché. Klampiarsky spoj na dvojitú stojatú drážku nie je vodotesný. Pokiaľ ide o vzlínajúcu vodu od topiaceho sa snehu je spoj dvojitá stojatá drážka odolný proti dažďu, a to nezávisle od výšky drážky. Uvedené skutočnosti je nutné rešpektovať a návrh detailu a jeho realizáciu tomu prispôsobiť.

Krytinové pásy sa napájajú na pripravený zaťahovací pás s dilatačným predsadením, ktoré je ukončené spätným ohybom. Aby sa zabránilo kapilárnemu vzlínaniu, je nevyhnutné predmetný spätný ohyb nechať roztvorený, a nie pritlačený o spodnú hranu zaťahovacieho pásu (obr. 3 a 4).

Obr. 3  Nesprávne riešenie napojenia	Obr. 4 Správne riešenie napojenia

Za predpokladu, že je sklon strechy v rozpätí ≥ 5° ≤ 10°, je nevyhnutné geometriu tvaru profilu upraviť podľa obr. 5.

Obr. 5  Optimalizácia detailu – zaťahovací s nahnutím z 5° na 10° v oblasti zakvačenia krytinového pásu

Súčasťou zaťahovacích pásov bez ohľadu na snehovú oblasť je ich ukončenie spätným ohybom. Uvedené opatrenia výrazným spôsobom redukujú kapilárny proces. Daný odkvapový plech sa do podkladu kotví nepriamo cez príponku na strane spätného ohybu a zakvačením do vystužujúceho plechu na strane žľabu.

Obr. 6, 7  Nesprávne vyhotovenie ukončenia pri odkvape a viditeľné dôsledky

Nie menej dôležitým predpokladom na zabránenie kapilárneho vzlínania v mieste odkvapu je riešenie ukončenia stojatej drážky. Opticky najvkusnejšie a veľmi žiadané riešenie stojaté – oblúkové je vhodné len na sklony striech ≥ 15°. Funkčnosť predmetného riešenia ovplyvňuje negatívne strojné vyhotovenie odkvapníc. Relatívne dlhý úsek plechu, ktorý je v stojatom, oblúkovom type ukončenia drážky s pohľadu tesnosti iba preložený, predstavuje miesto s kapilárnym zatekaním pod odkvapové konštrukcie a ich následnú deštrukciu (obr. 6 a 7). Strojné vyhotovenie odkvapníc je jednoznačne určené na opláštenie fasád.
Opticky menej sympatické, ale o to účinnejšie je proti kapilárnemu vzlínaniu stojaté šikmé ukončenie (obr. 8). Najúčinnejšie je stojaté kolmé ukončenie (obr. 9).

Obr. 8  Stojaté šikmé ukončenie	Obr. 9  Stojaté kolmé ukončenie

Stojaté kolmé ukončenie je dokonca povolené vyhotoviť s dierkou z pohľadu spredu, ktorá má tiež svoj význam, pokiaľ ide o redukciu kapilárneho procesu. Uvedené ukončenia je nutné aplikovať v rozsahu strešného sklonu ≥ 5° ≤ 15°.
–>–>
Zaústenie vlhkosti do odvodňovacieho systému
Správne zaústenie vlhkosti do odvodňovacieho systému je neoddeliteľnou súčasťou korektného návrhu a realizácie ukončenia krytinových pásov pri odkvape. Zaústenie krytinových pásov do plochy žľabu nesmie presahovať 1/3 jeho pôdorysného priemeru. Pri nedodržaní uvedeného predpokladu bude pri nárazových zrážkach voda zo žľabu nekontrolovateľne pretekať. Ďalším často podceňovaným pravidlom je nedostatočné vertikálne zaústenie odkvapových plechov do žľabu. V štandardných podmienkach je vertikálne zaústenie vlhkosti do podkvapových žľabov nevyhnutnosťou. Proti enormnému zaťaženiu vetrom a snehom možno podokvapové žľaby osadiť hlboko pod odkvapovú hranu. Často v rámci šetrenia nákladov dochádza k nedodržiavaniu uvedených opatrení, k úmyselnému kráteniu rozvinutej šírky zaťahovacích pásov, často s fatálnymi následkami (obr. 10).

Alternatívne riešenie ukončenia krytinových pásov pri odkvape predstavuje riešenie so štruktúrovanou rohožou (obr. 11). Pri zhotovení platia nasledovné zásady:

• štruktúrovanú rohož treba ukončiť asi 50 mm od okraja,
• difúznu fóliu treba prilepiť na zaťahovací pás,
• je nutné dodržať presah pri napojení z dôvodu dilatačných pohybov krytiny,
• štruktúrovaná rohož nesmie presiahnuť cez zaťahovací pás.

Obr. 11   Riešenie so štruktúrovanou rohožou

Realizácia napojenia krytinových pásov na odkvap
Aj napriek tomu, že sa v praxi možno často stretnúť s nedôslednou realizáciou konštrukčných detailov a ignorovaním technických predpisov, dajú sa nájsť aj úspešne zrealizované projekty. Medzi ne patrí rekonštrukcia budovy Ochranného obvodu Štrbské Pleso (obr. 12 až 15). Vďaka angažovanosti riešiteľa projektu, technicky a ekonomicky znalému investorovi sa podarilo v plnej miere uplatniť technické predpoklady na správny návrh a realizáciu napojenia krytinových pásov na odkvap. K spoľahlivému riešeniu a realizácii došlo aj v prípade ostatných klampiarskych konštrukcií.

Obr. 12 až 15  Rekonštrukcia budovy Ochranného obvodu Štrbské Pleso

Záver
Uplatnenie tenkostenných ušľachtilých kovov na strechy alebo fasády je správnym rozhodnutím z rôznych dôvodov. Medzi ne patrí prírodná patina, ktorá niekoľko generácií chráni proti poveternostným vplyvom, bezúdržbovosť, odolnosť proti UV žiareniu počas celej životnosti objektu, možnosť vytvárania vodotesných spojov spájkovaním. Pri dôslednej príprave možno zároveň riešiť takmer každý tvar strechy alebo fasády. Pochopiteľne, aj napriek spoľahlivej príprave môže celé úsilie stroskotať na nekvalitnej realizácii. Žiaľ, v praxi sa možno stretnúť s prípadmi, keď pod tlakom takzvanej finančnej optimalizácie dochádza k zámene navrhnutých materiálov, bez akejkoľvek úcty k autorovi projektu a tiež k tomu, že klampiarske práce vyhotovujú remeselníci bez skúseností a úcty k vlastnému remeslu a bez citu pre detail. V prípade rekonštrukcie budovy Ochranného obvodu Štrbské Pleso sa navrhnutý materiál kvalitne a spoľahlivo zabudoval, čo je predpokladom, že dlhodobo zabezpečí svoju funkčnosť.

Názov: Rekonštrukcia budovy Ochranného obvodu Štrbské Pleso Miesto stavby: Štrbské Pleso Autor diela: Ing. arch. Branislav Rzyman Rok ukončenia rekonštrukcie: 2009 Investor: Štátne lesy TANAP-u, Tatranská Lomnica Pôvodný projekt: Stavoprojekt Košice, pracovisko Poprad, rok 1984 Autor pôvodného architektonického riešenia: Ing. arch. Derevjaník Zhotoviteľ klampiarskych prác: Klampiarstvo Jozef Kuzma & syn, s. r. o., Kežmarok Použitý materiál: RHEINZINK predzvetranýpro modrosivý s hrúbkou 0,7 mm Fotografie objektu: Ing. arch. Branislav Rzyman

Detail

TEXT: Ing. Gabriel Boros
FOTO: RHEINZINK SK, Ing. arch. Branislav Rzyman

Ing. Gabriel Boros je konateľom spoločnosti RHEINZINK SK, s. r. o.

Literatúra
1.    RHEINZINK SK – Drážkovaná krytina, Súhrn pravidiel, 2. vydanie.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.