Vegetácia na strechách

• premena oxidu uhličitého na kyslík,
• predlžuje životnosť hydoizolácie, ktorú chráni pred extrémnymi teplotami a klimatickými zmenami,
• zvyšuje ochranu strešnej konštrukcie pred chladom a v letnom období pred teplom (strešná konštrukcia sa neprehrieva),
• redukuje náklady na kúrenie alebo chladenie,
• zlepšuje miestnu klímu odparovaním vlhkosti, viaže prach a filtruje škodlivé látky vo vzduchu,
• zadržiava zrážkovú vodu (30 – 90 %, podľa typu vegetačnej strechy),
• znižuje výdavky za odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie,
• zvyšuje požiarnu bezpečnosť budovy (strechy sú zaradené do kategórie nehorľavé). Ak má zaťažujúca vrstva (vegetačná, štrk) minimálnu hrúbku 3 cm a obsah organických látok max. 20 %, požiarnu odolnosť strechy možno označiť za dostatočnú,
• rozširuje životný priestor pre ľudí, rastliny a zvieratá.

V podstate jedinou, aj keď pre investora určite nie zanedbateľnou nevýhodou vegetačných striech sú vyššie náklady na ich realizáciu. Podobne treba rátať s väčším zaťažením pri návrhu nosnej konštrukcie stavby.

• strechy s extenzívnou zeleňou
• strechy s jednoduchou intenzívnou zeleňou
• strechy s intenzívnou zeleňou

Strechy s extenzívnou zeleňou, sú väčšinou zatrávnené zeleňou, ktorá sa regeneruje sama. Celková výška vegetačného substrátu je približne 60 až 150 mm (podľa zvoleného druhu rastlín). Tieto strechy nie sú určené na pohyb osôb. Extenzívnu zeleň možno použiť na plochú strechu (sklon od 2°) a na šikmú strechu (sklon do 30°). Extenzívne strechy sa dajú realizovať s relatívne nízkymi nákladmi a ich údržba je nenáročná.

Strechy s jednoduchou intenzívnou zeleňou sú prechodným typom, keď výška zemného substrátu presahuje 150 mm.

Intenzívna zeleň na vegetačných strechách má ešte vyššiu vrstvu zemného substrátu, zvyčajne viac ako ako 300 mm. Pri realizovaní takejto strechy sa kladú vysoké nároky na výber vegetácie (trávnaté plochy, kríky, stromy). Tento typ zelene vyžaduje pravidelnú odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500 kg/m² alebo aj viac. Vzhľadom na možnosť zadržiavania vody môže spád strechy dosahovať iba 1 %.

Vegetačné strechy predlžujú životnosť strešnej izolácie. Dôležitá je pri nich voľba správneho hydroizolačného systému (typ strešnej hydroizolácie – fólie). Hydroizolácia vegetačnej strechy musí odolávať nepriaznivým vplyvom:

• prerastaniu koreňov (skúška na zistenie odolnosti proti prerastaniu koreňov, na základe ktorej sa vydáva oficiálny atest),
• pôsobeniu mikroorganizmov, vplyvu hnilobného procesu, ktorý vzniká pri
• biologickom hnilobnom procese,
• fyzikálno-mechanickému zaťaženiu (vysoké zaťaženie, pohyby nosnej konštrukcie a pohyby zamŕzajúcej pôdy) pri realizácii vegetačného súvrstvia a pohybe malých mechanizmov,
• voči pôsobeniu chemických látok (napr. hnojenie).

Okrem správnej voľby povlakovej krytiny je dôležitý aj návrh strešnej skladby. Pri vegetačných strechách sa strecha rozdeľuje na vegetačné súvrstvie a strešnú konštrukciu.
 

Vegetačné súvrstvie

Jeho návrh závisí od plánovaného využívania alebo nevyužívania vegetačnej strechy na pohyb ľudí. Nevyhnutné sú tieto vrstvy:

• zemný substrát a zeleň,
• filtračná vrstva (zabraňuje vyplavovaniu zemného substrátu),
• drenážna vrstva,
• geotextília (min. plošnej hmotnosti 300 g/m²) tvorí deliacu a ochrannú funkciu hydroizolácie a strešnej konštrukcie.

Pri extenzívnej vegetačnej streche sa odporúča navrhovať ako drenážnu vrstvu hydroakumulačnú tvarovku (HDPE fólia), ktorá okrem prepúšťania prebytočného množstva vody zachytáva aj časť zrážkovej vody. Pre intenzívne vegetačné strechy možno ako drenáž použiť, štrk frakcie 16/32 mm, ktorý pohltí dostatok dažďových vôd.

Strešná konštrukcia vegetačnej strechy

Vegetačná strecha by mala obsahovať tieto vrstvy:

• povlaková krytina (napr. mPVC fólia),
• deliaca vrstva (napr. sklenená rohož alebo geotextília 300 g/m², pri mPVC fó­liách ak je tepelná izolácia z penového polystyrénu),
• tepelná izolácia (ak je vegetačná strecha nad vykurovanými priestormi alebo otvoreným priestorom, aby nepremrzli korene). Pri navrhovaní tepelnej izolácie sa odporúča dodržať dostatočnú pevnosť, aby nedošlo k jej deštrukcii hmotnosťou zemného substrátu,
• parozábrana, ktorej funkciou je neprepúšťať vodné pary z interiéru do tepelnej izolácie (znížili by sa tým jej tepel­noi-zolačné účinky),
• spádová vrstva, pri intenzívnej vegetačnej streche aspoň 1,75 % a pri extenzívnej min. 2 %. Spádovú vrstvu možno vytvoriť aj v rámci tepelnej izolácie,
• nosná konštrukcia väčšinou býva železobetónová. Pri jej výpočte treba zohľadniť zaťaženie nasiaknutého zemného substrátu a ďalších vrstiev.

Ing. Eva Rippelová
Foto: Sika Slovensko

Autorka je produktovou manažérkou spoločnosti Sika Slovensko