Vegetačné strechy bez obáv

Dôsledkom úbytku zelene v mestách je hluk, prach, teplo, hustá premávka v uliciach, ale aj jednotvárnosť zástavby. To všetko významnou mierou zvyšuje zaťaženie ľudí stresom. Situácia sa zhoršuje, najmä v centrách veľkomiest. Preto býva v mnohých krajinách výstavba vegetačných striech podporovaná i finančne či dokonca tvorí jednu z podmienok výstavby. Vegetačné strechy rozdeľujeme podľa druhu zelene na extenzívne a intenzívne. Extenzívne vegetačné strechy nie sú určené na pohyb ľudí, intenzívna zeleň vďaka väčšej hrúbke substrátu znesie aj zaťaženie človekom..

Zväčša ju tvorí nenáročná zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Celková výška vegetačného substrátu sa pohybuje v rozpätí 60 až 150mm podľa zvoleného druhu rastlín.

Extenzívnu zeleň možno použiť nielen na ploché strechy so sklonom od 2%, ale aj na šikmé strechy so sklonom až do 30°. Jej údržba je minimálna – za normálnych okolností je to 1- až 2-krát do roka. Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200kg/m² (mokrý substrát).

Extenzívne strechy sa dajú realizovať s relatívne nízkymi finančnými nákladmi. Prechodným typom vegetačnej strechy je jednoduchá intenzívna zeleň, kde sa hmotnosť vegetačného substrátu pohybuje od 150 do 300kg/m².

Intenzívna zeleň

Pre tento druh vegetačnej strechy je typická väčšia výška vegetačného substrátu a vyššie nároky na výber vegetácie – od trávnatých plôch cez kríky až po stromy. Výška vegetačného substrátu je zväčša viac než 300 mm. Tento typ zelene vyžaduje odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500kg/m² alebo aj viac. Vzhľadom na možnosť zadržiavania vody môže spád strechy dosahovať iba 1 %.

Výhody a nevýhody

V podstate jedinou, aj keď pre investora určite nie zanedbateľnou nevýhodou vegetačných striech sú vyššie náklady na ich realizáciu. Podobne treba rátať s väčším zaťažením pri návrhu nosnej konštrukcie stavby. Výhody však jednoznačne prevažujú nad nevýhodami.

Výhody vegetačnej strechy:

• vegetačná zeleň spôsobuje premenu oxidu uhličitého na kyslík,
• významnou mierou sa predlžuje životnosť hydroizolácie,
• vegetácia chráni strechu pred extrémnymi teplotami a klimatickými zmenami,
• ochrana pred teplom (strešná konštrukcia sa neprehrieva), ale aj pred chladom v zimnom období,
• znížené náklady na kúrenie a klimatizáciu,
• vegetácia zlepšuje miestnu klímu odparovaním vlhkosti, viaže prach a filtruje škodliviny vo vzduchu,
• vegetácia zadržuje zrážkovú vodu (30 až 90% podľa typu vegetačnej strechy),
• znížené poplatky za odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie,
• protipožiarna ochrana budov (strechy sú zaradené do kategórie nehorľavé),
• rozširuje životný priestor ľudí, rastlín a zvierat,
• zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti.

Desatoro návrhu a realizácie

Pri vegetačných strechách je dôležité, aby realizáciu strešnej konštrukcie mala na starosti odborná realizačná firma a zloženie vegetačného súvrstvia strechy zasa odborná záhradnícka firma. Spomínali sme, že vegetačné strechy predlžujú životnosť strešnej izolácie. Aby zostala izolácia i vegetačná strecha v bezporuchovom stave dlhé roky, treba dodržať niekoľko základných zásad.

V minulosti sa navrhovali vegetačné strechy s opačným poradím vrstiev, tzv. obrátené, ale prax ukázala, že nie sú vhodné, pretože dochádzalo k prerastaniu koreňov do tepelnej izolácie a tým k jej deštrukcii. Okrem toho je sporné, do akej miery plní strecha s obráteným poradím vrstiev tepelnoizolačnú funkciu, keď studená voda v zimnom alebo prechodnom období preteká až na nosnú konštrukciu, a tým ju ochladzuje.

Ak je hrúbka zaťažujúcej vrstvy (vegetačná, štrk) minimálne 30mm a obsah organických látok maximálne 20%, strecha má dostatočnú požiarnu odolnosť. Ako protipožiarna zóna slúži štrkový násyp, prípadne násyp s dlažbou, ktorý má lemovať obvod vegetačnej strechy.

Zároveň umožňuje rozpínanie zamrznutej zeminy, čím zabraňuje poškodzovaniu obvodovej konštrukcie. Odvodnenie sa navrhuje rovnako ako pre strechy bez zelene, t. j. jeden vpust DN 100 približne na 300 m². Odvodnenie na streche zabezpečuje drenážna vrstva, ktorú tvorí štrkový násyp alebo špeciálne drenážne fólie – dosky. Pri návrhu vpustu treba zabezpečiť jeho prístupnosť. Pri extenzívnej zeleni sa vyžaduje štrkový obsyp vpustu s frakciou 32 až 64 mm. Pri intenzívnych strechách vpust chránia kontrolné šachty.

Hydroizolačný systém

Pri návrhu vegetačnej strechy je dôležitá voľba vhodného hydroizolačného systému a typ strešnej hydroizolácie. Treba navrhnúť správne zloženie jednotlivých vrstiev strešnej konštrukcie a vyriešiť všetky detaily. Tieto časti vegetačnej strechy sú veľmi dôležité, pretože nesú veľkú záťaž a mali by spĺňať vysoké nároky.
Hydroizolácia musí odolávať:

• prerastaniu koreňov, podľa FLL (skúšobnej metódy na zistenie odolnosti proti prerastaniu koreňov, na základe ktorej sa vydáva oficiálny atest. Ak fólia nespĺňa uvedenú požiadavku, musí sa na ňu položiť separačná vrstva spĺňajúca danú požiadavku s príslušným atestom). Ochrana proti koreňom má byť vyvedená po obvode strechy do výšky 50 až 100 mm. Takúto izoláciu treba položiť na strechu celoplošne aj do oblasti bez priamej vegetácie – napr. okrajový štrkový pás, dlažba;
• pôsobeniu mikroorganizmov, vplyvu biologického hnilobného procesu;
• fyzikálno-mechanickému zaťaženiu – vysoké zaťaženie, pohyby nosnej konštrukcie, ale aj pohyby zamŕzajúcej pôdy. Pri realizácii vegetačného súvrstvia má odolávať pohybu malých mechanizmov;
• rôznym chemickým vplyvom, napr. hnojenie.

Okrem správnej hydroizolácie je veľmi dôležitý aj návrh zloženia strešných vrstiev. Vegetačnú strechu rozdeľujeme na dve časti:

• vegetačné súvrstvie,
• strešná konštrukcia.

Dobrý návrh vegetačnej strechy predstavuje polovicu úspechu správneho fungovania vegetačnej strechy.

Detail pri odtoku zrážkovej vody (intenzívna vegetačná strecha) 1 – zaistenie spoja	Detail ukončenia hydroizolácie na zateplenej fasáde 1 – zaistenie spoja, 2 – pofóliovaný plech

Vegetačné súvrstvie

Jeho návrh súvisí s rozhodnutím využívať, prípadne nevyužívať vegetačnú strechu na pohyb ľudí. V zásade sú vždy nevyhnutné tieto vrstvy:

• vegetačný substrát a zeleň,
• filtračná vrstva, ktorá zabraňuje vyplavovaniu substrátu,
• drenážna vrstva.

Pri extenzívnej vegetačnej streche je vhodné navrhovať ako drenážnu vrstvu hydroakumulačnú tvarovku (HDPE fólia), ktorá okrem prepúšťania prebytočného množstva vody zachytáva aj časť zrážkovej vody. Pri intenzívnych vegetačných strechách možno použiť ako drenáž štrk frakcie 16/32mm, ktorý pohltí dostatok dažďovej vody. Samozrejme, treba počítať s týmto zaťažením. V podstate funguje rovnako ako v prírodných podmienkach.

Geotextília s minimálnou plošnou hmotnosťou 300g/m² oddeľuje hydroizoláciu a strešnú konštrukciu a zároveň plní ochrannú funkciu.

Strešná konštrukcia

Odporúča sa navrhovať v klasickom poradí:

• hydroizolácia;
• prípadná deliaca vrstva, napr. sklenená rohož alebo geotextília 300g/m², pri mPVC fóliách, ak je tepelná izolácia z penového polystyrénu;
• tepelná izolácia (ak je vegetačná strecha nad vykurovanými priestormi alebo otvoreným priestorom, aby nedošlo k premrznutiu koreňov). Pri navrhovanej tepelnej izolácii treba pamätať na dostatočnú pevnosť, aby hmotnosť vegetačného substrátu nespôsobila jej deštrukciu;
• parozábrana, ktorej funkciou je neprepúšťať vodné pary z interiéru do tepelnej izolácie, čím by sa znížili jej tepelnoizolačné účinky;
• spádová vrstva aspoň 1 % pri intenzívnej vegetačnej streche a minimálne 2% pri extenzívnej vegetačnej streche. Spádovú vrstvu možno vytvoriť aj v rámci tepelnej izolácie;
• nosná konštrukcia, ktorá je zväčša železobetónová. Pri výpočte nosnej konštrukcie je dôležité počítať so zaťažením nasiaknutého vegetačného substrátu a, samozrejme, aj ďalších vrstiev.

Ing. Eva Rippelová
Foto: Dano Veselský, archív spoločnosti Sika Slovensko

Autorka je produktová manažérka pre strechy spoločnosti Sika Slovensko, spol. s r. o