Vegetačné strechy vyrovnávajú teplotné výkyvy, potvrdili to nezávislé merania
Aj tie najjednoduchšie vegetačné strechy dokážu výrazne predĺžiť životnosť striech. So zmenou klímy sa však dostávajú do popredia aj ich ďalšie benefity, ako zmierňovanie teplotných výkyvov a retencia vody pri prívalových dažďoch. Výborné výsledky potvrdil aj výskumný projekt Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity.
Najväčším prínosom zelených striech z konštrukčného hľadiska je výrazné predĺženie životnosti plochých striech. Pôsobia ako ochrana povlakovej krytiny, pričom odstraňujú hneď dva degradačné faktory – pôsobenie UV žiarenia a teplotné výkyvy, ktoré časom na streche vytvárajú poškodenia.
Po skúsenostiach z posledných rokov s klimatickými a urbanizačnými problémami stúpajú na význame aj ďalšie ich prednosti. Zmierňujú letné prehrievanie, zabezpečujú retenciu vody a následné odparovanie, zachytávajú prach a chránia pred požiarmi.
Tieto funkcie pritom úplne uspokojivo plnia aj najjednoduchšie extenzívne vegetačné strechy, ktoré vďaka systémovým skladbám jednotlivé funkčné vrstvy uvedené v platnej norme združujú do viacfunkčných a zjednodušujú tak realizáciu. Výrobcovia striech na našom trhu dnes totiž ponúkajú systémy bez samotného zemného substrátu.
Systém so substrátom z minerálnej vlny
Najjednoduchším spôsobom, ako si vybudovať zelenú strechu, je komplexný systém Urbanscape, ktorý zahŕňa všetky vrstvy od hydroizolácie, cez koreňovú membránu, odvodňovací, hydroakumulačný systém, substrát, až po vegetačnú vrstvu.
Miesto klasického zemného substrátu využíva minerálnu vlnu a tak môže odľahčiť stavbu minimálne o 60 kg na m2 oproti bežnej extenzívnej streche. Je ho teda možné aplikovať dodatočne takmer na všetky stavby. „Je najľahším ponúkaným systémom zelených striech na trhu, jeho inštaláciu však vždy odporúčame konzultovať vopred so statikom,“ dodáva Kamil Vinca, projektový manažér Knauf Insulation pre zelené strechy.
Ako ďalej dodáva, každá strecha novostavby, ktorá je pripravená na priťaženie hydroizolácie štrkom cca 150 kg/m2, je vhodná pre Urbanscape aj bez ďalšieho posúdenia. Je totiž oveľa ľahšia ako štrk, približne 70 kg/m2. Vegetačný kryt tvorí zmes rozchodníkov, odolnej a mrazuvzdornej trvalky s dužinatými listami.
V porovnaní s inštaláciou tradičného systému znižuje realizačné náklady o 30 % a vyžaduje si len minimálnu údržbu.
Zelené parametre
V zastavanom prostredí sa dnes obyvatelia stále viac zaujímajú o zelenú architektúru, v ktorej vegetačné strechy znižujú emisie CO2 a produkujú kyslík, vďaka odolnosti proti prehrievaniu znižujú spotrebu energie na klimatizovanie miestností a na rozdiel od hladkých strešných krytín zadržiavajú zrážkovú vodu, čím pomáhajú pri prívalových dažďoch extrémnemu tlaku na kanalizáciu. Práve na tieto parametre sa zamerali vo svojom projekte vedci zo Žilinskej univerzity.
Teplotný rozdiel 35°C
V priebehu roku 2020 na obnovovanej streche bloku Stavebnej fakulty ŽUŽ vytvorili skúšobné skladby systémových extenzívnych striech od rôznych výrobcov. Osadené snímače teploty tak dokážu určiť rozdiel medzi teplotným profilom vegetačných striech a bežnej strechy s povlakovou krytinou.
Ďalšie moduly merajú retenciu dažďovej vody pomocou spádovania v zberných vaničkách. „Doteraz namerané výsledky ukazujú významný rozdiel medzi vegetačnou a bezvegetačnou skladbou počas jesenných a zimných dní. Strecha je ovplyvnená dlhovlnným žiarením nočnej oblohy a to spôsobuje podchladzovanie povrchu zateplených konštrukcií, teda aj striech. To je viditeľné aj na výsledkoch, kde je povrchová teplota pod krytinou výrazne nižšia ako je teplota vonkajšieho vzduchu meraná pomocou meteostanice v areáli univerzity,“ vysvetľuje Ing. Peter Juráš, PhD. z Katedry pozemného staviteľstva a urbanizmu.
Výsledky meraní môžeme vidieť na grafoch priebehov teplôt. Denný rozkyv teplôt počas jesenného dňa pri vegetačnej streche bol 5°C, pri streche bez vegetácie 33°C. Počas zimného dňa bez snehu bol rozdiel ešte väčší, na streche bez vegetácie namerali 36 °C a na vegetačnej len 1°C.
Príprava na letné merania
Zatiaľ sú k dispozícii len merania z chladnejšej časti roka, vedecký tím však pripravuje aj analýzu výsledkov letného obdobia, ktorá je najvýznamnejším cieľom tohto výskumu. V súčasnosti totiž v súvislosti so zvyšovaním podielu zastavaných plôch narastá aj vplyv mestských tepelných ostrovov.
„Vďaka vegetačným povrchom, z ktorých sa môže prirodzene odparovať zadržaná voda alebo umelo polievaná, dochádza k zníženiu teploty a sálania akumulovaného tepla z povrchu. Odparovanie vody takisto zvyšuje relatívnu vlhkosť v okolí a tým zlepšuje mikroklímu. Preto je takáto kvantifikácia jedným z cieľov tohto výskumu,“ dopĺňa Ing. Peter Juráš, PhD.
V lete teda budú merať okrem teplôt v skladbe aj teploty v blízkosti vegetácie. Takisto sa bude merať retencia dažďovej vody a zníženie odtoku pri letných prívalových búrkach. Na univerzite tiež začína experimentálne meranie vegetačných fasád, ktoré majú takisto veľký potenciál znižovať letné prehrievania.
Zdroj: Knauf Insulation a Katedra pozemného staviteľstva a urbanizmu Žilinská univerzita
Zdroj foto: Ing. Peter Juráš, PhD. Žilinská univerzita
Zdroj: PR článok Knauf Insulation, s.r.o.
