Vetranie dvojplášťových a trojplášťových šikmých striech – zásady a princípy

Pri realizáciách šikmých striech sa v súčasnosti najčastejšie stretávame s vetranými skladbami strešných plášťov. Účelom vetrania strechy je výmena vzduchu v povalovom priestore medzi dolným plášťom a krytinou (klasická strecha) alebo medzi krytinou a tepelnoizolačnou vrstvou (obytné podkrovie).

Cieľom vetrania je:

• odvádzanie zabudovanej vlhkosti z vrstiev strešného plášťa – odvod vlhkosti je vo všeobecnosti jednou z najdôležitejších funkcií vetrania strešného plášťa. So zabudovanou vlhkosťou sa najčastejšie stretávame po realizácii strechy (vlhkosť obsahuje drevený krov, tepelná izolácia, drevené debnenie a pod.);
• odvádzanie vlhkosti, ktorá prenikla do strešného plášťa z interiéru – ide o difundujúcu vlhkosť, ktorá do konštrukcie preniká v dôsledku rozdielu tlakov vzduchu (ako aj vlhkosti) v interiéri a exteriéri. Vlhkosť v strešnom plášti môže kondenzovať a negatívne ovplyvňovať vlastnosti materiálov zabudovaných v konštrukcii strechy. Vetraním strešného plášťa sa môže dosiahnuť jej odvádzanie zo strešného plášťa;
• odvádzanie vonkajšej vlhkosti, ktorá prenikla do strešného plášťa – vlhkosť, ktorá prenikne z exteriéru do strešného plášťa sa nazýva tiež atmosférickou zrážkou. Ak je táto vlhkosť v kvapalnom skupenstve, odvádza sa pomocou poistnej hydroizolácie a ak je v plynnom skupenstve (vodná para), odvádza sa vetraním strešného plášťa;
• zamedzenie kondenzácie vodnej pary v strešnom plášti – pri difundovaní vodných pár z interiéru do exteriéru môže pri nasýtení vodných pár nastať kondenzácia. Kondenzáciou sa môže voda nahromadiť v konštrukcii strešného plášťa a môže spôsobiť pleseň drevených konštrukcií, vplývať na životnosť konštrukcie, tvoriť tepelné mosty, znehodnocovať fyzikálne parametre tepelnej izolácie atď. Zamedziť kondenzácii vodnej pary sa dá vetraním a odvádzaním vlhkosti z konštrukcie, ale najmä vyhotovením tesnej parozábrany, ktorá je v spojoch prelepená a napojená na prestupujúce a ostatné konštrukcie (steny, štítové steny, strop, podlaha atď.);
• vyrovnanie teploty v krytine – ide o dôležitú funkciu z hľadiska rovnomerného roztápania snehu a odstránenia vzniku ľadových bariér pri odkvape strechy. Vetraním nevzniknú veľké rozdiely teplôt v krytine a sneh a ľad sa budú roztápať rovnomernejšie ako pri nevetranej streche;
• odvádzanie tepla nahromadeného vplyvom slnečného žiarenia v strešnom plášti –správnym vetraním konštrukcie sa môže vyhnúť nadmernému prehrievaniu strechy. Prúdenie vzduchu vo vzduchovej vrstve je vďaka rozdielu tlaku, teploty a prevýšeniu medzi privádzacím a odvádzacím otvorom (sklon strechy) zabezpečené aj pri bezvetrí;
• zrovnomernenie teploty v strešnom plášti – dôsledkom je odstránenie napätia v materiáloch. Pri nevetraných strešných plášťoch sa po ploche strechy môžu vyskytnúť rozdiely teplôt, ktoré spôsobujú rozdielne deformácie a tým sa vyvoláva napätie v materiáli. Niektoré krytiny sú na tieto teplotné rozdiely citlivé (napr. plechová krytina);
• vyrovnanie tlakov spôsobených pri búrkových situáciách vetrom – v tomto prípade hovoríme o vetranej vrstve ako o dekompresnej dutine. Ide vlastne o ochranu spodného strešného plášťa konštrukcie strechy. Tým, že pri náhlej zmene tlaku (búrka) sa tlak pod krytinou a nad krytinou vyrovná, voda preniknutá cez horný strešný plášť už nie je ovplyvňovaná vonkajšími atmosférickými pomermi (tlak a nasávanie na vonkajšom povrchu krytiny).

Vetranie strešného plášťa, ktorý sa skladá z funkčných vrstiev – z krytiny, poistnej hydroizolácie, tepelnej izolácie a parozábrany –, závisí od:

• typu krytiny, ktorú môžeme rozdeliť na:
• krytinu zo skladaných prvkov s malými formátmi s nízkym difúznym odporom (pálena škridla, betónová škridla, bridlica,  maloformátové vlákonocementové prvky, drevené šindle a pod.),
• krytinu s vysokým difúznym odporom (asfaltová povlaková krytina, asfaltové šindle, fóliová povlaková krytina, plechová krytina a pod.),
• typu strešného plášťa (typ strešného plášťa závisí od typu poistnej hydroizolácie):
• dvojplášťová strecha,
• trojplášťová strecha,
• sklonu strechy,
• dĺžky vzduchovej vrstvy (vzdialenosť privádzacích a odvádzacích otvorov).

Dostatočné vetranie sa uskutočňuje pomocou vzduchovej vrstvy, ktorá je otvormi pri odkvape a hrebeni napojená na vonkajšie ovzdušie. Vetranie strechy sa môže riešiť pod latami v úrovni kontralát (dvojplášťová strecha obr. 1) alebo pod latami v úrovni kontralát v kombinácii pod poistnou hydroizoláciou (trojplášťová strecha obr. 2). Trojplášťové strechy sa volia vtedy, ak sa použije difúzne nepriepustná poistná hydroizolácia.

Obr. 1 Detailné riešenie odvetranej vzduchovej vrstvy pri dvojplášťovej streche	Obr. 2 Detailné riešenie odvetranej vzduchovej vrstvy pri trojplášťovej streche

Vetranie dvojplášťových a trojplášťových striech s krytinami skladanými z prvkov s malými formátmi

Vetraná vzduchová vrstva dvojplášťových a trojplášťových šikmých striech s krytinami z prvkov s malými formátmi (skladaná krytina) sa navrhuje s plochou minimálne 200 cm²/m, alebo ako 0,2 % prislúchajúcej plochy strechy. Minimálna výška vrstvy je 20 mm pri vzdialenosti privádzacích a odvádzacích otvorov do 10 m.

Pri strešných oknách, vikieroch a komínoch sa musí prúdenie vzduchu vo vzduchovej vrstve umožniť už v konštrukčnom riešení podkladu krytiny. Jednou z možností sú doplnkové odvádzacie a privádzacie otvory.

Privádzacie vetracie otvory, ktoré umiestňujeme pri odkvape, sa navrhujú s plochou minimálne 200 cm²/m alebo 1/500 zodpovedajúcej plochy strechy pri vzdialenosti privádzacích a odvádzacích otvorov do 10 m.

Odvádzacie vetracie otvory, ktoré umiestňujeme pri hrebeni sa navrhujú s plochou minimálne 100 cm²/m plochy strechy pri vzdialenosti privádzacích a odvádzacích otvorov do 10 m.

Tab. 1 Hodnoty minimálnych výšok vzduchových vrstiev striech s krytinou s nízkym difúznym odporom

Tab. 3 Hodnoty prierezov odvádzacích otvorov striech s krytinou s nízkym difúznym odporom

Ak je do konštrukcie strechy pod krytinu skladanú z prvkov s malými formátmi vložená poistná hydroizolačná vrstva účinne prepúšťajúca vodnú paru (s nízkym difúznym odporom), obklopená vzduchovými vrstvami, odporúča sa každú zo vzduchových vrstiev takejto trojplášťovej strechy vetrať ako pri dvojplášťovej streche s rovnakou krytinou. Je výhodné, ak je vetranie dolnej vzduchovej vrstvy účinnejšie než vetranie hornej vzduchovej vrstvy.

Ak je do konštrukcie strechy pod krytinu skladanú z prvkov s malými formátmi vložená poistná hydroizolačná vrstva s vysokým difúznym odporom, obklopená vzduchovými vrstvami, odporúča sa hornú vzduchovú vrstvu takejto trojplášťovej strechy vetrať ako pri dvojplášťovej streche s rovnakou krytinou a dolnú vzduchovú vrstvu vetrať ako pri trojplášťovej streche s krytinou s vysokým difúznym odporom.

Obr. 3 Schéma riešenia odvetranej vzduchovej vrstvy pri dvojplášťovej streche využitej až po hrebeň	Obr. 4 Schéma riešenia odvetranej vzduchovej vrstvy pri dvojplášťovej streche využitej po hambálok
Obr. 5 Schéma riešenia odvetranej vzduchovej vrstvy pri trojplášťovej streche využitej až po hrebeň	Obr. 6 Schéma riešenia odvetranej vzduchovej vrstvy pri trojplášťovej streche využitej po hambálok

Dvojplášťové a trojplášťové strechy s krytinou s vysokým difúznym odporom

Hrúbka vzduchovej vrstvy dvojplášťovej strechy sa volí čo najväčšia. Plochy privádzacích vetracích otvorov sa volia v rozmedzí 1/100 až 1/400 plochy strechy v závislosti od sklonu vzduchovej vrstvy, prípadne aj väčšie. Plocha odvádzacích vetracích otvorov sa oproti ploche privádzacích otvorov spravidla zväčšuje najmenej o 10 %.

Návrh vetrania trojplášťových striech s krytinou s vysokým difúznym odporom je variabilný v závislosti od zamýšľaného teplotného a vlhkostného režimu strechy. Môžu byť vetrané obidve vzduchové vrstvy, a to rovnako alebo s rôznou účinnosťou, alebo len dolná, či horná vzduchová vrstva. Môže sa tiež kombinovať prirodzené a nútené vetranie vo vrstvách, napr. nad priestormi s mokrou prevádzkou. V jednoduchých prípadoch väčšinou postačuje, ak je jedna zo vzduchových vrstiev, spravidla dolná, vetraná podľa zásad odporúčaných pre vetrané dvojplášťové strechy. Vetranie hornej vzduchovej vrstvy sa v takomto prípade zvyčajne navrhuje v polovičnej dimenzii.

Záver

Ing. Igor Kajan
OBRÁZKY: autor

Autor je technický poradca pre šikmé strechy v spoločnosti Icopal, a. s.