vyroba pohladoveho betonu
Galรฉria(15)

Vรฝroba pohฤพadovรฉho betรณnu

Partneri sekcie:

Vย sรบฤasnom betรณnovom staviteฤพstve sa ฤoraz viac vyuลพรญva architektonickรฝ betรณn, ktorรฝm moลพno na fasรกdach domov, nosnรฝch zvislรฝch konลกtrukciรกch, na dopravnรฝch alebo priemyselnรฝch objektoch vytvoriลฅ rozliฤnรฉ ลกtruktรบry, farby aย tvary. Vyznaฤuje sa dobrรฝmi fyzikรกlno-mechanickรฝmi vlastnosลฅami, ako sรบ vysokรก pevnosลฅ vย tlaku, trvanlivosลฅ, mrazuvzdornosลฅ, nรญzka nasiakavosลฅ, ako aj mnoลพstvom technickรฝch, technologickรฝch, estetickรฝch aย ekonomickรฝch vรฝhod.

1 big image
2 big image
vyroba pohladoveho betonu 5713 big image
4 big image
5 big image
6 big image
7 big image
8 big image
Medzi technickรฉ, technologickรฉ, estetickรฉ aย ekonomickรฉ vรฝhody patrรญ naprรญklad stรกlofarebnosลฅ, nรญzke udrลพiavacie nรกklady aย dlhรก trvanlivosลฅ, ktorรก sa prakticky zhoduje so ลพivotnosลฅou objektu. Technicko-รบลพitkovรฝmi vlastnosลฅami sa vyrovnรก aj nรกroฤnรฝm povrchovรฝm รบpravรกm zย prรญrodnรฉho kameลˆa. Jeho fyzikรกlno-technickรฉ vlastnosti sa zhodujรบ sย vlastnosลฅami podkladovรฉho materiรกlu, teda konลกtrukฤnรฉho betรณnu. Zhotovuje sa relatรญvne jednoducho buฤ na stavenisku priamo poฤas realizรกcie monolitickรฝch konลกtrukciรญ, alebo dielenskรฝm spracovanรญm prefabrikovanรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ.

Na rozdiel od konลกtrukฤnรฉho betรณnu sa vย prรญpade architektonickรฉho betรณnu kladie vรคฤลกรญ dรดraz na kvalitu povrchu ako na pevnostnรฉ vlastnosti. Pod pojmom betรณnovรฝ povrch bez ฤalลกรญch krycรญch vrstiev sa skrรฝva neฤakanรฉ mnoลพstvo variรกciรญ รบprav. Medzi zรกkladnรฉ patria povrchy vytvorenรฉ odtlaฤkom formy ฤi debnenia, povrchy opracovanรฉ vย mรคkkom alebo zatvrdnutom stave, povrchy zย prefarbenรฉho betรณnu, ลกpeciรกlne รบpravy povrchu. Pohฤพadovรฝ betรณn je vลพdy unikรกtom, ktorรฝ sa vyrรกba zย relatรญvne premenlivรฝch surovรญn. Pozornosลฅ treba venovaลฅ nielen jeho pรณrovitosti, ale aj stรกlofarebnosti cementovรฉho kameลˆa, tvorbe vรฝkvetov aย rovnosti povrchu. Pri vhodnej kombinรกcii vลกetkรฝch aspektov moลพno dosiahnuลฅ brilantnรฉ povrchy sย ploลกnou pรณrovitosลฅou aj do 1ย %. Vย porovnanรญ sย tรฝm by mal materiรกl formy vykazovaลฅ vysokรบ mieru adsorpcie vzduchovรฝch pรณrov aย adsorbovaลฅ vyลกลกie zavodnenie povrchovรฝch vrstiev betรณnu. Ak sa pouลพije samozhutniteฤพnรฝ betรณn (SCC), rozdiely nie sรบ veฤพkรฉ vย kvalite povrchu aย vย ploลกnej pรณrovitosti, ale vo veฤพkosti pรณrov โ€“ rozdielna konzistencia zmesi vedie kย tvorbe inรฉho typu pรณrov. Vย samozhutniteฤพnom betรณne vytvรกra pรณry predovลกetkรฝm odchรกdzajรบci vzduch. Ich tvar sa lรญลกi od tvaru pรณrov vย klasickom betรณne, zย dรดvodu vyลกลกej hutnosti ฤerstvรฉho betรณnu je plochejลกรญ.

Zo ลกtรบdie stรกlofarebnosti anorganickรฝch pigmentov vyplynulo, ลพe pouลพitie farbenรฉho betรณnu predstavuje vhodnรฉ oลพivenie monolitickรฝch konลกtrukciรญ aย jeho farebnรก stรกlosลฅ je udrลพateฤพnรก, aj keฤ za prรญsnejลกรญch podmienok technolรณgie vรฝroby.
ย 
Vymรฝvanรฉ povrchy sย grafickรฝm vzorom
Takzvanรฝ grafickรฝ betรณn sa vyrรกba priamo vo vรฝrobni prefabrikรกtov pouลพitรญm ลกpeciรกlneho tenkรฉho povlaku. Povrch tenkรฉho povlaku, ktorรฝ prรญde do kontaktu sย betรณnom, sa potlรกฤa beลพnou bodovou (rastrovou) tlaฤovou technolรณgiou, namiesto tlaฤiarenskej farby sa vลกak pouลพรญva spomaฤพovaฤ tuhnutia betรณnu. Ak sa na vzhฤพad povrchu kladรบ indiยญviduรกlne poลพiadavky, moลพno vรฝtvarnรฝ nรกvrh na povlak nanรกลกaลฅ ลกtetcom. Tento vzor sa na povrchu betรณnu vytvรกra pomocou efektu kontrastu medzi svetlรฝm hladkรฝm povrchom betรณnu aย takzvanรฝm exponovanรฝm povrchom, zย ktorรฉho po odstrรกnenรญ fรณlie vystupuje zย nezhydratovanรฉho cementu jemnรฉ kamenivo.

Technolรณgia nanรกลกania tenkรฉho povlaku sa pouลพรญva na vรฝrobu stenovรฝch panelov sย tradiฤnรฝm vymรฝvanรฝm betรณnovรฝm povrchom alebo najnovลกie na vรฝrobu stenovรฝch panelov, dosiek, protihlukovรฝch stien aย ฤalลกรญch betรณnovรฝch prvkov sย rozliฤnรฝmi vzormi, motรญvmi aย obrazcami. Vย poฤiaยญtoฤnom vรฝvoji sa novรก technolรณgia pouลพรญvala iba na individuรกlnu vรฝtvarnรบ vรฝzdobu stavebnรฝch objektov. Technolรณgia vynikne najmรค na veฤพkรฝch fasรกdnych plochรกch.

Betรณn so sklenenou drvinou

Sklo svojou pevnosลฅou spฤบลˆa poลพiadavky na pevnosลฅ vย tlaku, ลฅahu, ako aj na obrusnosลฅ materiรกlu. Pouลพitรญm betรณnu so sklenenou drvinou moลพno dosiahnuลฅ architektonickรฝ efekt, ktorรฝ vyuลพรญva odraz svetla alebo ฤiastoฤnรบ priestupnosลฅ svetla cez konลกtrukciu.

Vย interiรฉroch moลพno betรณnovรฝ povrch so sklenenou drvinou (obr. 1 aย 2), ktorรฝ sa vymรฝva alebo brรบsi, pouลพรญvaลฅ bez obmedzenia. Vย prรญpade aplikรกcie na vonkajลกie fasรกdy je nutnรฉ takzvanou alkalicko-kremiฤitou reakciou (ASR), pri ktorej dochรกdza kย negatรญvnemu rozpรญnaniu skla, zistiลฅ stรกlosลฅ sprรกvania sa skla vย betรณne. Na zmiernenie alkalickej reakcie skla sa pouลพรญva niekoฤพko spรดsobov, medzi ktorรฉ patrรญ pouลพitie nรญzkoalkalickรฉho cementu, pridanie ฤiernouhoฤพnรฉho popolฤeka (25ย % zย mnoลพstva cementu) aย aj lubrikรกcia skla hydrofรณbnymi prรญpravkami.

Obr. 1ย  Farebnรฝ betรณn so sklenenou drvinou Obr. 2ย  Betรณn sย farebnou sklenenou drvinou

Povrch Tado Ando

Japonskรฝ architekt Tado Ando pouลพรญva metรณdu ruฤnej prรกce, pri ktorej sa vytvรกrajรบ veฤพkรฉ zamatovรฉ plochy sย rovnakou kvalitou. Povrch sa najskรดr namoฤรญ aย omรฝva kyselinou soฤพnou, riedenou vย pomere 1 : 8. Nรกsledne sa prรญliลก veฤพkรฉ pรณry opravujรบ materiรกlom, ktorรฝ obsahuje svetlรฝ piesok, biely cement aย obyฤajnรฝ cement vย pomere 3,5 : 0,5 : 1. Na zabezpeฤenie priฤพnutia sa opravovanรฉ miesto zvyฤajne natiera podkladovรฝm materiรกlom. Vย koneฤnej fรกze sa povrch natiera zmesou obsahujรบcou biely cement aย sivรฝ cement vย pomere 1 : 5 aย eลกte vlhkรฝ sa omรฝva kyselinou soฤพnou riedenou vย pomere 1 : 10.
ย 

Posudzovanie pohฤพadovรฝch betรณnovรฝch plรดch

Pohฤพadovรฉ plochy mรดลพu maลฅ veฤพmi rรดznorodรฝ vzhฤพad, ฤi uลพ vย dรดsledku pouลพitia zvlรกลกtnych debnenรญ, alebo vฤaka ลกpeciรกlnemu zloลพeniu betรณnovej zmesi, prรญpadne vฤaka dodatoฤnรฉmu opracovaniu povrchu. Pri posudzovanรญ pohฤพadovรฝch betรณnovรฝch plรดch je najdรดleลพitejลกie, aby vลกetci zรบฤastnenรญ partneri naลกli spoloฤnรฉ rieลกenie, ktorรฉ bude pre danรบ stavbu najvhodnejลกie. Dรดleลพitosลฅ jednotlivรฝch vplyvov vidieลฅ na obr.ย 3.
Kvalitu debnenรฝch betรณnovรฝch plรดch, ktorรฉ ostรกvajรบ trvalo viditeฤพnรฉ, urฤuje mnoลพstvo faktorov aย ฤasto je aj zรกmienkou pre mnoลพstvo sporov medzi zhotovovateฤพom aย investorom. Prรญฤinou sporov sรบ ฤasto nedostatoฤnรฉ znalosti alebo nedorozumenia, ktorรฉ vyplรฝvajรบ zย chรฝbajรบcich kritรฉriรญ na objektรญvne posรบdenie. Betรณn predstavuje ideรกlny, voฤพne tvarovateฤพnรฝ materiรกl, ktorรฝm moลพno vytvรกraลฅ rozliฤnรฉ tvary aย ลกtruktรบry povrchovรฝch plรดch. Aย prรกve preto treba, aby sa vลกetky znaky pohฤพadovรฉho betรณnu definovali uลพ vย ลกtรกdiu nรกvrhu natoฤพko presne, aby vรฝsledok spฤบลˆal predstavy obidvoch strรกn. Na dosiahnutie poลพadovanรฉho vรฝsledku sa odporรบฤa vytvoriลฅ skรบลกobnรฉ referenฤnรฉ plochy, alebo ako vzor pouลพiลฅ uลพ existujรบce stavebnรฉ diela.


Obr. 3ย  Stupeลˆ vybranรฝch vplyvov na vรฝslednรฝ povrch betรณnu

Vย celom vรฝrobnom procese mรก na tvar aย ลกtruktรบru povrchu betรณnovรฝch viditeฤพnรฝch plรดch najvรคฤลกรญ vplyv plรกลกลฅ debnenia, teda povrch, ktorรฝ je vย priamom kontakte sย betรณnom. Celkovรฝ priebeh vรฝroby pohฤพadovรฝch betรณnovรฝch plรดch ovplyvลˆuje mnoลพstvo ฤalลกรญch faktorov:

  • รบnosnosลฅ aย tuhosลฅ debniaceho systรฉmu,
  • receptรบra betรณnu (technolรณgia vรฝroby),
  • dovoz betรณnu na stavenisko aย spรดsob dopravy betรณnu na miesto zabudovania,
  • hutnenie betรณnu po jeho uloลพenรญ (obr. 4),pouลพitie oddebลˆovacieho prostriedku aย jeho aplikรกcia,
  • nรกslednรฉ oลกetrenie eลกte zabudovanรฉho alebo uลพ oddebenenรฉho betรณnu,
  • poฤasie aย teplota okolia vย ฤase betonรกลพe aย nรกslednรฉ oลกetrovanie,
  • druh aย tvar stavebnรฉho dielca, jeho dimenzia aย usporiadanie vรฝstuลพe.

Sย ohฤพadom na mnohotvรกrnosลฅ faktorov, ktorรฉ ovplyvลˆujรบ kvalitu povrchu, by si mali vลกetci รบฤastnรญci vรฝstavby uvedomiลฅ, ลพe aj vย prรญpade debnenia plรดch monolitickรฝch betรณnov mรดลพe napriek maximรกlnej starostlivosti dochรกdzaลฅ kย miestnym pochybeniam alebo nepravidelnostiam. Malรฉ miestne opravy sรบ aj pri vysokej remeselnej zruฤnosti aย pouลพitรญ najlepลกรญch materiรกlov zvyฤajne vidieลฅ. Preto je nutnรฉ, aby zodpovednรฉ osoby dรดkladne zvaลพovali realizรกciu oprรกv.

Obr. 5ย  Detail styku debnenia aย tyฤe Obr. 6ย  Chyby vplyvom nevhodne zvolenรฉho debnenia

Vplyv debnenia na kvalitu povrchu
Debnenie slรบลพi na vytvorenie tvaru aย povrchovej ลกtruktรบry stavebnรฉho prvku zo ลพelezobetรณnu alebo predpรคtรฉho betรณnu. Na rozdiel od konลกtrukฤnรฉho betรณnu je vย prรญpade architektonickรฝch betรณnov kvalita povrchu dรดleลพitejลกia, ako sรบ jeho pevnostnรฉ vlastnosti. Je preto dรดleลพitรฉ klรกsลฅ dรดraz na kvalitu formy aย debnenia (obr. 5). Debnenie treba voliลฅ tak, aby sa vลกetky podmienky urฤenรฉ vย zadanรญ, prรญpadne vo vzorovom vรฝkrese debnenia, dali splniลฅ. To platรญ zรกroveลˆ aj pre ลกkรกry vย debnenรญ aย spoje vย plรกลกti debnenia (obr. 6).

Vรฝber debniaceho systรฉmu mรก veฤพkรฝ vplyv na cenu diela aย technolรณgiu vyhotovenia stavebnej konลกtrukcie. Preto je vo fรกze projektovania nutnรฉ posรบdiลฅ, ฤi moลพno pouลพiลฅ systรฉmovรฉ debnenie (rรกmovรฉ aย nosnรญkovรฉ), alebo ฤi je nutnรฉ individuรกlne rieลกenie.

Vo vลกeobecnosti moลพno pouลพiลฅ tak na zhotovenie stien (priame alebo kruhovรฉ stฤบpy), ako aj stropov tri druhy debnenia:

  • systรฉmovรฉ rรกmovรฉ debnenie,
  • systรฉmovรฉ nosnรญkovรฉ debnenie,
  • individuรกlne nosnรญkovรฉ debnenie.

Debnenie aย formy majรบ rozhodujรบci vplyv na finรกlny vzhฤพad betรณnu aย to predovลกetkรฝm:

  • povrchovรฝmi vlastnosลฅami,
  • tesnosลฅou,
  • tuhosลฅou,
  • ฤistotou.

Zย hฤพadiska technickรฉho vyhotovenia debnenia (vlastnรฉ debnenie aย povrch debnenia) treba zohฤพadniลฅ ฤalลกie aspekty:

  • pri vรฝrobe pohฤพadovรฉho betรณnu musรญ byลฅ debnenie schopnรฉ bezpeฤne preniesลฅ vลกetky pรดsobiace zaลฅaลพenia (naprรญklad tlak ฤerstvรฉho betรณnu);
  • priehyby debnenia sรบ vplyvom pruลพnosti materiรกlov nevyhnutnรฉ. Priehyby sa musia dostatoฤnou tuhosลฅou debnenia zmenลกiลฅ na takรบ mieru, aby vyhovovali podmienkam rovinnosti vย sรบlade sย STN 73ย 0210-1: 1992 (Geometrickรก presnosลฅ vo vรฝstavbe. Podmienky zhotovovania. ฤŒasลฅ 1: Presnosลฅ osadenia);
  • debnenie sa musรญ zรกroveลˆ realizovaลฅ tak, aby sa dodrลพala predpรญsanรก geometrickรก presnosลฅ stavby. Poloha debnenia sa musรญ zabezpeฤiลฅ dostatoฤne รบnosnรฝmi podpoยญrami, aby sa vลกetky pรดsobiace horizontรกlne aย vertikรกlne sily bezpeฤne zachytili;
  • pred kaลพdรฝm nasadenรญm treba debnenie skontrolovaลฅ zย hฤพadiska pouลพiteฤพnosti (ฤi nie je zdeformovanรฉ, poลกkodenรฉ alebo zneฤistenรฉ โ€“ predovลกetkรฝm debnenie stropov);
  • dielce debnenia treba odborne skladovaลฅ. Aj vย ฤase, keฤ sa debnenie nepouลพรญva, sa musรญ chrรกniลฅ proti poลกkodeniu aย poveternostnรฝm vplyvom;
  • kotvy debnenia sa musia rovnomerne dotiahnuลฅ;
  • treba pouลพรญvaลฅ tesnenie medzi kotviacimi miestami aย debnenรญm, ฤรญm sa zabrรกni vytekaniu cementovรฉho mlieka aย vzniku nehomogรฉnneho povrchu;
  • kotvenie debniacich prvkov sa odporรบฤa ukotviลฅ nastavovacou podloลพkou na prechรกdzajรบci zรกber liลกty tesniacej pรกsky alebo spojenie dielov;
  • vย prรญpade prรญrezov debniacich dosiek sa musia reznรฉ hrany vย zรกvislosti od prรญsluลกnej triedy pohฤพadovรฉho betรณnu zarovnaลฅ aย zatmeliลฅ;
  • utesnenรญm (pomocou silikรณnu aย lebo pomocou stlaฤiteฤพnรฝch materiรกlov sย uzatvorenรฝmi pรณrmi vloลพenรฝmi do ลกkรกr debnenia) moลพno zvรฝลกiลฅ nepriepustnosลฅ ako cez ลกkรกry plรกลกลฅa debnenia, tak cez ลกkรกry debniacich dielcov;
  • povrch debnenia je nutnรฉ navlhฤiลฅ. Treba vลกak rรกtaลฅ aj sย napuฤiavanรญm aย vysychanรญm drevenรฝch materiรกlov;
  • nie je moลพnรฉ na jednom รบseku stavby pouลพiลฅ starรฉ aย novรฉ debniace dosky, ani dosky rozliฤnรฝch vรฝrobcov, pretoลพe tieto kombinรกcie spรดsobujรบ odchรฝlky textรบry aย zafarbenia pohฤพadovรฝch plรดch.

Jednotlivรฉ druhy plรกลกลฅov debnenia vย zรกvislosti od ich vplyvu na povrch betรณnovรฝch plรดch vidieลฅ vย tab. 1. Vย zรกvislosti od satia sa debnenie rozdeฤพuje na nasiakavรฉ (adsorpฤnรฉ) aย nanasiakavรฉ (neadsorpฤnรฉ).

Adsorpcia debnenรญm mรก na betรณnovรฝ povrch nasledovnรฝ vplyv:

  • nasiakavรฝ alebo ฤiastoฤne nasiakavรฝ povrch debnenia umoลพลˆuje lepลกรญ odchod vzduchu alebo vody aย tรฝm sa obmedzuje tvorba pรณrov. Miesta sย rozliฤnou nasiakavosลฅou majรบ za nรกsledok rozliฤnรฉ farebnรฉ odtiene povrchu betรณnu;
  • nenasiakavรฝ povrch debnenia umoลพลˆuje dosiahnuลฅ hladkรฝ povrch betรณnu, zvyลกuje sa vลกak pรณrovitosลฅ, vytvรกranie mรกp aย mramorovanie povrchu.

Pri pouลพitรญ odformovacรญch prostriedkov
na syntetickej olejovej bรกze sa vytvรกrajรบ pรณry sย vรคฤลกรญm priemerom, aย to vย prรญpade ktorรฉhokoฤพvek typu materiรกlu, zย ktorรฉho je debnenie vyrobenรฉ, aย zรกroveลˆ aj vyลกลกou ploลกnou pรณrovitosลฅou. Najlepลกรญ variant predstavuje pouลพitie vloลพenej textilnej tkaniny, ktorou sa dosahujรบ povrchy sย pรณrmi sย maximรกlnou veฤพkosลฅou < 500 aลพ 750 mm. Ploลกnรก pรณrovitosลฅ pohฤพadovรฉho betรณnu sa potom blรญลพi kย nulovej hodnote.
ย 

Princรญp navrhovania zloลพenia betรณnu

Betรณn musรญ maลฅ takรฉ zloลพenie, aby konzistencia aย veฤพkosลฅ zล•n kameniva vyhovovala postupu betonรกลพe aย tvaru stavebnรฉho dielca, aby sa betรณn poฤas hutnenia nesegregoval aย nesedimentoval aย voda sa neoddeฤพovala, aย tak bolo moลพnรฉ jeho dobrรฉ spracovanie aย zhutnenie. Betรณn poฤas prepravy aย spracovania nesmie zmeniลฅ svoje zloลพenie aย konzistenciu.

Je nutnรฉ dodrลพaลฅ nasledovnรฉ opatrenia:

  • pouลพรญvaลฅ takรบ skladbu betรณnu, ktorรก pri menลกรญch vรฝkyvoch kvality aย kvantity vstupnรฝch materiรกlov aย homogenite nevyvolรกva podstatnรฉ zmeny vzhฤพadu pohฤพadovรฝch plรดch. [1] Ide oย betรณn predovลกetkรฝm sย obsahom portlandskรฉho cementu, ลฅaลพenรฉho kameniva aย prรญsady sย hydrofรณbnรฝmi vlastnosลฅami. Tรฝmto poลพiadavkรกm vย ลพiadnom prรญpade nevyhovujรบ akokoฤพvek upravovanรฉ odpadovรฉ suroviny do betรณnov;
  • pri vรฝbere prรญmesรญ do pohฤพadovรฉho betรณnu je nutnรฉ vyberaลฅ nenasiakavรฉ materiรกly, aby sa znรญลพila nรกchylnosลฅ zmesi na sedimentรกciu aย separรกciu vody. Obsah jemne mletรฝch zloลพiek vย prรญpade klasickรฉho vibrovanรฉho betรณnu (transportbetรณnu) nesmie prekroฤiลฅ hodnotu 550ย kg/m3 vrรกtane spojiva sย maximรกlnym zrnom kameniva 16 mm. Vย prรญpade samozhutniteฤพnรฉho betรณnu sa potom maximรกlna hranica podielu jemnรฝch ฤastรญc pohybuje vย rozpรคtรญ od 600 do 650 kg/m3 vrรกtane spojiva;
  • neprekraฤovaลฅ vodnรฝ sรบฤiniteฤพ w/c = 0,55. Praktickรฉ skรบsenosti dokazujรบ, ลพe uลพ pri kolรญsanรญ hodnoty vodnรฉho sรบฤiniteฤพa ฮ”w/c = ยฑ0,02 mรดลพe dochรกdzaลฅ kย viditeฤพnรฝm odchรฝlkam farebnรฉho odtieลˆa;
  • pouลพรญvaลฅ recyklovanรฝ betรณn aย kalovรฉ vody je neprรญpustnรฉ;
  • vย niektorรฝch prรญpadoch je vhodnรฉ vย miesยญtach nadvรคzovania vrstiev znรญลพiลฅ obsah hrubรฝch zล•n vย zmesi. Tรฝmto opatrenรญm moลพno znรญลพiลฅ kolรญsanie odtieลˆa farby;
  • konzistencia betรณnu by sa mala pohybovaลฅ na stupni F2 aลพ F3. Pokiaฤพ to zloลพenie betรณnu, spรดsob spracovania alebo tvar dielcov vyลพaduje, mรดลพe sa pouลพiลฅ aj mรคkkรก konzistencia. Odchรฝlka od dohodnutej hodnoty konzistencie by pri dodรกvke nemala presiahnuลฅ oย ฮ”a = ยฑ20 mm.

Kย poลพadovanรฝm prvotnรฝm skรบลกkam je vย prรญpade PB4, prรญpadne PB3 (tab. 2), nutnรฉ vykonaลฅ ฤalลกie prรญdavnรฉ skรบลกky, naprรญklad urฤenie separรกcie vody aย sedimentรกcie. Na pohฤพadovom betรณne sa rovnako prejavia aj zmeny vstupnรฝch materiรกlov, prรญpadne zmena zloลพenia betรณnovej zmesi.

Dodรกvateฤพ betรณnu musรญ zabezpeฤiลฅ:

  • vย zรกvislosti od prรญjazdovรฝch podmienok na stavenisko, od spรดsobu ukladania betรณnu aย podฤพa veฤพkosti stavby dohodnutรฝ ฤasovรฝ sled dodรกvok betรณnu;
  • aj vย prรญpade pouลพรญvania veฤพmi รบฤinnรฝch mieลกaฤiek, aby ฤas mieลกania nebol kratลกรญ ako 60 sekรบnd, pretoลพe na zabezpeฤenie kvality je urฤujรบcou podmienkou konzistencia;
  • dodrลพanie maximรกlnej odchรฝlky konzistencie, ktorรก sa kontroluje vย betonรกrni aย na stavenisku (trieda PB 4 โ€“ optimรกlna je kontrola kaลพdej dodรกvky);
  • opatrenia vย prรญpade poruchy vย betonรกrni (nรกhradnรฝ dodรกvateฤพ aย podobne);
  • nรญzke mnoลพstvo zรกmesovej vody aย zloลพenie kameniva sย ฤiarou zrnitosti pribliลพujรบcej sa typu B. Podiely tuhรฝch ฤastรญc by sa mali pohybovaลฅ na hornej hranici (lepลกie oย 10ย % viac ako odporรบฤanรฝ obsah ฤastรญc sย priemerom do 0,25ย mm). Vย prรญpade betรณnu chudobnรฉho na obsah jemnรฝch ฤastรญc aย pranรฉho drobnรฉho kameniva sa osvedฤilo mierne prevzduลกnenie (obsah mikroskopickรฉho vzduchu asi 4,0ย %). Na dodanie ฤo najmenลกieho mnoลพstva zรกmeยญsovej vody (cieฤพovรก hodnota โ‰ค 190 l/m3, pre samozhutniteฤพnรฉ betรณny) by sa mala konzistencia betรณnu vย podmienkach stavby upraviลฅ pridanรญm vhodnรฝch superplastifikรกtorov. Pritom je vลกak nutnรฉ venovaลฅ pozornosลฅ vplyvu superplastifikaฤnรฝch prรญsad na takzvanรฉ krvรกcanie betรณnu (obr.ย 7). Vo vลกetkรฝch prรญpadoch sa odporรบฤa realizovaลฅ skรบลกky krvรกcania na referenฤnej ploche.
ย Obr. 7ย  Lokรกlne krvรกcanie vย detaile ย Obr. 8ย  Chyby pri ukladanรญ betรณnu zย vรฝลกky
ย 
ย Obr. 9ย  Lokรกlne rozmieลกanie betรณnu ย Obr. 10ย  Trhliny na povrchu pohฤพadovรฉho betรณnu


Vplyv ukladania betรณnu doย debnenia

Betรณnovรบ zmes treba do debnenia alebo foriem uloลพiลฅ rovnomerne, aby sa zamedzilo viditeฤพnรฝm spojom medzi jednotlivรฝmi vrstvami, aย to tak vo vertikรกlnej, ako aj vย horizontรกlnej rovine. Betรณn mรก pri liatรญ zย vรฝลกky tendenciu rozmieลกavaลฅ sa (obr. 8 aย 9). Pri pรกde do debnenia sa hrubรฉ zrnรก odrรกลพajรบ od debnenia aย armatรบr aย zhlukujรบ sa vย dolnรฝch ฤastiach. Maltovรฉ zloลพky sa zachytรกvajรบ na armatรบre debnenia, ฤiastoฤne strรกcajรบ vodu, pri padanรญ smerom dolu nie sรบ schopnรฉ preniknรบลฅ zhlukmi ลกtrkovรฝch zล•n aย zaplniลฅ hrany aย kรบty. Betรณn nemรก pri ukladanรญ tiecลฅ po debnenรญ, pretoลพe vย prรญpade absorpฤnรฝch debnenรญ za sebou zanechรกva stopu zย cementovรฉho mlieka aย na betรณnovej ploche vznikรก inรฝ farebnรฝ odtieลˆ. Odsรกvanรญm ฤasti zรกmesovej vody absorpฤnรฝm debnenรญm sa menรญ lokรกlna skladba zmesi, ฤo spรดsobuje ลกkvrnitosลฅ povrchu.

Vplyv oลกetrovania betรณnu

Nevhodnรฉ vysychanie povrchovรฝch vrstiev betรณnu urรฝchฤพuje rozvoj zmraลกลฅovania, pretoลพe vznikรก povrchovรฉ ลฅahovรฉ napรคtie, ktorรฉ vย mladom betรณne spรดsobuje trhliny (obr.โ€ฏ10). Tie ovplyvลˆujรบ trvanlivosลฅ aย sรบ pre povrchovรบ kvalitu architektonickรฉho betรณnu nevhodnรฉ. Nadmernรก strata vlhkosti zย pรณrovitej vrstvy vedie priamo kย intenzรญvnemu zmraลกลฅovaniu. Pretoลพe architektonickรฉ dielce majรบ ฤasto tenkรฉ prierezy doskovรฝch ฤastรญ, je ich sprรกvny spรดsob oลกetrovania mimoriadne dรดleลพitรฝ.

Triedy pohฤพadovรฝch betรณnov
Triedy pohฤพadovรฝch betรณnov zย hฤพadiska poลพiadaviek (jednotlivรฝch kritรฉriรญ) sa uvรกdzajรบ vย tab. 2. Triedy pohฤพadovรฝch betรณnov sa rozdeฤพujรบ podฤพa jednotlivรฝch zรกkladnรฝch vzhฤพadovรฝch kritรฉriรญ. Pokiaฤพ dรดjde kย pochybeniu vย jednotlivรฝch kritรฉriรกch, je nutnรฉ poruchy odstrรกniลฅ, len ak kazia celkovรฝ dojem.
Pre triedu PB4 pohฤพadovรฉho betรณnu sรบ charakteristickรฉ veฤพmi vysokรฉ poลพiadavky na kvalitu pohฤพadovรฝch plรดch. Najvyลกลกie poลพiadavky, respektรญve jednotlivรฉ najprรญsnejลกie kritรฉriรก, je nutnรฉ splniลฅ len vย tejto najvyลกลกej triede.

Obr. 12ย  Odtlaฤok OSB dosky Obr. 13ย  Binรกrny obraz betรณnovรฉho povrchu

Metรณda stanovenia veฤพkosti aย plochy pรณrov na zatvrdnutom betรณne
Metรณda sa zakladรก na vyhotovenรญ digitรกlnej snรญmky betรณnovej plochy aย jej prenesenรญ do softvรฉru LUCIA G 5.1. Fotografiu je nutnรฉ vyhotoviลฅ digitรกlnym fotoaparรกtom sย dostatoฤnรฝm rozlรญลกenรญm (optimum 4 aลพ 7 Mpix). Vo vลกeobecnosti platรญ: ฤรญm vyลกลกie rozlรญลกenie fotoaparรกtu, tรฝm je detekcia danรฉho pรณru vyลกลกia, aย tรฝm sa zniลพuje riziko vzniku takzvanรฝch spornรฝch pixelov pri vyhodnocovanรญ vย danom softvรฉri. Kaลพdรบ fotografiu je nutnรฉ skalibrovaลฅ, ide oย priloลพenie mierky znรกmej veฤพkosti vย rohu obrรกzku. Potom sa povrch vyfotografuje aย fotografia sa prenesie do softvรฉru. Tu sa postupnรฝm prahovanรญm urฤujรบ na fotografii miesta sย niลพลกou aย vyลกลกou svetlosลฅou. Vรฝsledkom je prekrytรฝ binรกrny obraz (obr.ย 13), ktorรฝ softvรฉr zmeria aย vyhodnotรญ, aย histogram veฤพkosti aย plochy pรณrov zastรบpenรฝch percentuรกlne vย ploche obrazu. Touto metรณdou sa analyzujรบ aj povrchy rozliฤnรฝch technolรณgiรญ realizรกcie.

Vรฝsledok sa zรญskal za finanฤnej podpory projektu
TIP MPO ฤŒR-TI2/185 TAฤŒR TA 01011030.

TEXT: doc. Ing. Rudolf Hela, CSc.
OBRรZKY aย FOTO: archรญv autora, Laboratory Imaging

Doc. Ing. Rudolf Hela, CSc., pรดsobรญ vย รบstave technolรณgie stavebnรฝch materรกlov VรšT vย Brne.

Literatรบra
1.ย ย ย  Richtlinie Geschalte: ร–sterreichische Vereinigung fรผr Beton und Betonflรคchen Bautechnik, jรบn 2002.
2.ย ย ย  Marko, L.: Architektonickรฝ betรณn. Bratislava: vydavateฤพstvo Alfa, 1989.
3.ย ย ย  Hela, R. โ€“ ล rลฏma, V: Pohledovรฝ beton, technickรก pravidla 03. Praha: ฤŒBS, 2009.
4.ย ย ย  Hela R.: Technologie stavebnรญch dรญlcลฏ, Brno: Vysokรฉ uฤenรญ technickรฉ vย Brnฤ›, 2001.
5.ย ย ย  STN EN 206-1: 2002: Betรณn. ฤŒasลฅ 1: ล pecifikรกcia, vlastnosti, vรฝroba aย zhoda.
6.ย ย ย  Lanning, H.: Graafinen betoni โ€“ uusi julkisivuvaihtoehto. Betรณn, 3/2004.
7.ย ย ย  Beton pro konstrukce: Technickรฉ kvalitativnรญ podmรญnky staveb. Praha: Ministerstvo dopravy, Obor pozemnรญch komunikacรญ, 2005.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly.

Najฤรญtanejลกie