Výrobcovia cementu vidia budúcnosť v alternatívnych palivách

„Ak chce Slovensko maximalizovať prínosy alternatívnych palív, malo čo najskôr prijať legislatívu, ktorá je bežná v krajinách EÚ. Konkrétne to znamená obmedziť skládkovanie v prospech environmentálne vhodnejších metód nakladania s odpadmi a uznanie obsahu biomasy v alternatívnych palivách ako ich CO₂ neutrálnej zložky,“ hovorí Karol Podhora, prezident Zväzu výrobcov cementu SR. „Oceňujeme postoj Ministerstva životného prostredia SR, ktoré vo svojom Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2006 – 2010, počíta s energetickým zhodnocovaním odpadových materiálov v cementárniach. Rýchlejším prijatím noriem bežných v európskych krajinách by však Slovensko mohlo získať ďalšie výhody v podobe úspory neobnoviteľných fosílnych palív ako je napríklad uhlie, zlepšenia ochrany životného prostredia pri nakladaní s odpadmi a, čo je veľmi dôležité, dosiahnuť ďalšie zníženie emisií CO₂.“

Alternatívne palivá totiž vedú pri výrobe rovnakého množstva tepelnej energie k zníženiu emisií CO₂ o viac ako 15%. Alternatívne palivá tiež obsahujú významné množstvo biomasy, ktorá je v mnohých európskych krajinách pokladaná za CO₂ neutrálnu. To znamená, že emisie CO₂ z biomasy sa v procese alokácií kvót CO₂ neberú do úvahy.

Cementári zdôrazňujú, že zhodnotením odpadových materiálov znižujú množstvo odpadu likvidovaného v spaľovniach. Vďaka tomu dochádza k ďalšiemu nepriamemu zníženiu celkových emisií CO₂. CO₂ patrí medzi hlavné skleníkové plyny a je jediným, ktorý z výroby cementu pochádza vo väčšej miere.

„Viac ako 17% zníženie emisií CO₂ dosiahli slovenské cementárne rozsiahlou modernizáciou, ktorá sa začala koncom 90. rokov. Dnes sú v kľúčových oblastiach vybavené najlepšou dostupnou technológiou a energetickú náročnosť výroby znížili o takmer štvrtinu na hodnotu okolo 3600 MJ/t. Ďalšie znižovanie energetickej spotreby a vďaka tomu aj emisií CO₂ preto dnes už investíciami do technológií nie je možné realizovať rovnako razantným tempom,“ vysvetľuje K. Podhora. „Je tiež zrejmé, že pri alokácií kvót CO₂ bude potrebné brať do úvahy už dosiahnuté úspory emisií CO₂ ako aj nárast dopytu po cemente, ktorý je úzko spojený s rastom slovenskej ekonomiky.“

Za posledných päť rokov vybudovali slovenskí cementári technologické kapacity na energetické zhodnocovanie alternatívnych palív. Keďže pri používaní alternatívnych palív musia cementárne dodržiavať prísnejšie emisné limity, investovali cementárne rádovo stovky miliónov korún aj do ochrany životného prostredia. Podiel tepelnej energie z alternatívnych palív sa zvýšil z jednociferných hodnôt pred desiatimi rokmi na dnešných 10 až 30%. Dve najväčšie slovenské cementárne si už v tomto roku trúfajú vyrobiť takmer polovicu tepla z alternatívnych palív. Slovensko by sa tým pádom mohlo dostať na úroveň Nemecka, Rakúska či Švajčiarska, kde sa priemerný podiel alternatívnych palív pri výrobe cementu pohybuje okolo 50% hranice už niekoľko rokov.

Používanie alternatívnych palív má svoje pevné miesto v hierarchii odpadového hospodárstva a nebráni snahám o znižovanie množstva odpadu a recykláciu. Na rozdiel od spaľovní, kde okrem tepla vznikajú aj popol a škvara, ktoré je následne potrebné skládkovať, ponúkajú cementárne bez zvyškové energetické zhodnotenie odpadu. Anorganické zložky odpadu, ktoré nezhoria, sú totiž v plnej miere integrované do slinku v koncentráciách podobných ako v zemskej kôre. Odpadové hospodárstvo by malo byť stredobodom aktuálneho záujmu štátnej správy, keďže rýchly ekonomický rast slovenskej ekonomiky povedie aj k nárastu množstva odpadov.

Zdroj: Renáta Mládková, Mmd