Záklop na streche — riešenie na zvýšenie odolnosti proti poveternostným vplyvom

Pri projektovaní strechy sa často zanedbáva bezpečnosť realizovanej konštrukcie. Výber materiálu a sled podkladových­ vrstiev pritom zohráva rozhodujúcu úlohu, preto je potrebné poznať všetky možnosti a rozdiely medzi materiálmi, aby bolo možné rozhodnúť o optimálnom stupni bezpečnosti konštrukcie.

Treba vedieť, že voda preniká medzi presahy prvkov strešnej krytiny pod tlakom vetra alebo keď sa vzduje. Pri bezdrážkových strešných krytinách (strešných tabuliach, asfaltových strešných šindľoch, vlnitých platniach, vlnovkových a betónových škridlách) pôsobí na strechu aj kapilárne nasávanie vody. Preto pri obytných podkroviach a nad tepelnoizolačnými vrstvami treba urobiť ďalšie opatrenia. Často sa uvažuje len o voľne uloženej poistnej hydroizolačnej vrstve, resp. pásoch poistného hydroizolačného systému. Tie sú pritom len jedným, tým najmenej kvalitným riešením.

Príklad poruchy z praxe
Istá farnosť musela pravidelne volať pokrývača, aby naprával škridle, ktoré vytrhal vietor na streche kostola. Vietor najviac poničil dve časti strechy za vežou. Škridly sa museli v pravidelných intervaloch ukotvovať príchytkami, ale zakaždým ich vietor zase vytrhal, často aj so strešnými latami. Trpeli tým klenby kostola a organ. Keď sa škody neustále opakovali, musel problém riešiť znalec.

Analýza
Náuka o prúdení vzduchu hovorí, že pri nápore vetra vzniká za objektmi s tvarom piliera vír. Víry zosilnejú, keď veža so zvonicou stojí pri štíte alebo je súčasťou štítu veľmi strmej strechy, ako to bolo v tomto prípade. Medzi vežou a strechou sa zvyšovala rýchlosť vetra na hodnoty porovnateľné s rýchlosťou dýzového prúdenia, pričom na streche vznikal veľký podtlak; ten nadvihoval škridly a zároveň sa nasával vzduch z podstrešného priestoru, ktorý vytrhával strešnú krytinu. Proti takejto nasávacej a tlakovej sile neboli dosť odolné ani príchytky škridiel alebo strešných lát.

Škodám spôsobeným účinkom silného vetra sa v minulosti stavitelia bránili rozmiestnením veľkého počtu malých vikierov s otvorenými okienkami v strešnej ploche. Tlak vetra sa tak vyrovnával cez úmyselne vytvorené otvory v streche a strechu nepoškodzoval. V minulosti sa tento problém riešil aj iným, svojským spôsobom: cez povalu domu sa zdvihli škridly a podopreli sa rúčkami metiel.

Riešenie
Vikiere nie sú prvkom vhodným na každú strechu a taktiež sa nedá pri každom vetre vyliezať na klenby a podopierať škridly metlami. Ak je ale hlavným zdrojom problémov rozsah prúdenia vzduchu vysávaného z povalového priestoru, vzniku porúch možno zabrániť obmedzením objemu vzduchu v tomto priestore.

Riešením je napríklad použitie záklopu zhotoveného z dreveného debnenia utesneného proti účinkom vetra. Takýto postup sa zvolil v prípade spomínanej kostolnej strechy. Najprv v rámci rekonštrukcie strechy pribudla pod strešnou krytinou vrstva zo zoskrutkovaného dreveného debnenia s pribíjanou poistnou hydro­izoláciou z lepenky, ktorá odvádzala vodu. Strecha sa ďalej pokrývala bežným spôsobom: s kontralatami, priečnym latovaním a novými škridlami, ktoré sa však upevňovali príchytkami. Po týchto úpravách už potom nebolo treba riešiť poruchy strechy spôsobené vetrom.

Spracované podľa publikácie W. Holz­apfela Poruchy striech (Bratislava: JAGA GROUP­, 2008).