Zásady konštrukčnej ochrany drevených striech

Skladbu a konštrukciu stavieb treba navrhnúť tak, aby sa dosiahol priaznivý vlhkostný stav a režim. Dôležité je zabrániť zmenám materiálu, vrstiev a konštrukcií budov vyvolaných vlhkosťou (napr. pokles pevnosti, zvýšenie hmotnosti, objemové zmeny, oslabenie termoizolačných vlastností, korózne javy atď.), ktoré by ohrozili funkcie budovy [2].

Na dosiahnutie priaznivého vlhkostného stavu a režimu konštrukcie treba:

• obmedziť mokré procesy v konštrukcii,
• minimalizovať množstvo zrážkovej vody, ktoré pohltia konštrukcie, použitím materiálov s obmedzenou nasiakavosťou,
• zabrániť kondenzácii vodných pár, ktoré v konštrukciách vznikajú v dôsledku difúzie pár alebo filtrácie vzduchu,
• obmedziť prenikanie zrážkovej vody do konštrukcií,
• umožniť únik vlhkosti z konštrukcií vetraním, príp. použitím materiálov, ktoré prepúšťajú vlhkosť.

Príklady nevhodných realizácii drevených striech

Dvojplášťová plochá nevetraná strecha nad hotelovým priestorom

Nad prístavbou hotela sa navrhla a realizovala nevetraná dvojplášťová strecha s dištančnou drevenou konštrukciou. V priebehu prvého zimného obdobia sa vyskytli priesaky vody do interiéru. Sondy ukázali, že pod povlakovou krytinou z asfaltových pásov sa nachádzajú cementotrieskové dosky podoprené krokvami. Spodný povrch dosiek bol orosený. Išlo o kondenzát, ktorý zmáčal aj priľahlú drevenú podpornú konštrukciu. Kondenzát kvapkal do tepelnej izolácie a presakoval cez vláknitú tepelnú izoláciu do vĺn nosných plechov. Z nich na konci nad podporami vytekal na podhľad.

Príčinou vlhkostných porúch bolo prenikanie interiérového vzduchu netesnosťami nosnej plechovej konštrukcie do medziplášťového priestoru. Teplý a relatívne vlhký vzduch prichádzal do kontaktu s chladným dolným povrchom horného plášťa, na ktorom sa potom zrážala vodná para.

Príklad ukazuje riziká veľkého prenikania (exfiltrácie) vzduchu do konštrukcií obalových plášťov budov. Tieto javy sú výraznejšie a nebezpečnejšie ako difúzia alebo kondenzácia vodnej pary. Keďže sa defekty objavili krátko po realizácii, včasnou rekonštrukciou strechy na účinne vetranú strechu s utesnenými medzerami v stykoch plechov aj medzier pri podporách sa podarilo kondenzácii (možnej deštrukcii dreva) zabrániť.

V priebehu prvného zimného obdobia sa vyskytli priesaky vody do interiéru.		Sondy ukázali, že pod povlakovou krytinou z asfaltových pásov sa nachádzajú cementotrieskové dosky podopreté krokvami
Príčinou porúch bolo prenikanie interiérového vzduchu netesnosťami nosnej plechovej konštrukcie do medziplášťového priestoru.

Strecha nad bazénovou halou aquacentra

Nad bazénovou halou aquacentra sa postavila dvojplášťová vetraná strecha oblého tvaru s dreveným podhľadom. Nosnú konštrukciu vytvárajú väzníky a priečniky. Na tepelnú izoláciu sa použili dosky z minerálnych vlákien. Skladba konštrukcie obsahuje fóliovú parotesnú zábranu a povlakovú krytinu. Na nosnú vrstvu horného plášťa sa aplikovali dosky OSB 3, na ktorých leží fóliová krytina.

Krátko po uvedení bazéna do prevádzky sa v zimnom období na presahoch strechy objavili cencúle svedčiace o unikaní vlhkosti zo strechy. Prieskumom sa potvrdil výskyt námrazy na povrchoch konštrukcií. Drevo bolo viditeľne vlhké. 

Sonda v ploche strechy preukázala výskyt kondenzátu na povlakovej krytine. Aj povrch dištančnej drevenej konštrukcie sa vo vnútorných častiach javil  ako vlhký. Tepelná izolácia neobsahovala väčšie množstvo vody.
Pri opätovných odberoch sond v letnom období bola skladba strechy suchá. Rovnako priaznivá situácia sa zistila v ďalšom zimnom období.

Konštrukcia sa v letnom období nachádzala v suchom stave a v nasledujúcom zimnom období sa jej vlhkosť nezvýšila. Z toho vyplýva, že zdrojom pôvodného zvýšenia vlhkosti a kondenzácie či námraz v konštrukciách nebola difúzia a kondenzácia vodnej pary, resp. prenikanie vnútorného vzduchu do konštrukcie filtráciou. Príčinou bola vlhkosť zabudovaná do konštrukcie pri realizácii.

Podľa doterajších zistení má konštrukcia strechy priaznivý vlhkostný režim. Jej termoizolačná funkcia je zaistená. V skúmaných miestach sa nezistili deštrukcie použitých materiálov.

Závery vyplývajú z ročného sledovania konštrukcie. V nasledujúcich rokoch sa odporúčajú pravidelné kontrolné prehliadky konštrukcie strechy po zimných obdobiach.

Budova aquacentra zastrešená dvojplášťovou konštrukciou		Ľadové cencúle na podhľade strechy
Navlhnutá drevená konštrukcia nad podhľadom v presahu strechy		Odber tepelnej izolácie zo skladby strechy v letnom období

Spôsoby vetrania dvojplášťových striech s povlakovými krytinami

Pri vetraní dvojplášťových striech s krytinami s vysokým difúznym odporom je dôležité dodržať tieto zásady:

• hrúbka vzduchovej vrstvy dvojplášťovej strechy sa volí čo najväčšia. Minimálna hrúbka však závisí od dĺžky a sklonu vzduchovej vrstvy a požadovanej účinnosti vetracieho systému,
• plochy privádzacích vetracích otvorov sa volia v závislosti od sklonu vzduchovej vrstvy v rozpätí 1/100 až 1/400 plochy strechy, príp. aj väčšie; plocha odvádzacích vetracích otvorov sa oproti ploche privádzacích zvyčajne zväčšuje o 10 %,
• pri strechách nad priestormi s vysokou teplotou a relatívnou vlhkosťou vnútorného vzduchu sa často výška vetracích otvorov rovná hrúbke vzduchovej vrstvy, zároveň sa používajú parotesné zábrany,
• vetracie otvory sa navrhujú ako priebežné alebo takmer priebežné štrbiny po všetkých stranách objektu, pri hrebeni, na nárožiach a pri všetkých väčších telesách, ktoré prehradzujú vetranú vzduchovú vrstvu,
• prúdeniu vzduchu vo vzduchovej vrstve nemajú brániť žiadne prekážky,
• vetranie strechy podporuje sklon horného plášťa a rozdielna výška privádzacích a odvádzacích vetracích otvorov strechy,
• účinnosť vetrania podporujú vetracie nástavce, šachty alebo spojenia vetracej vzduchovej vrstvy strechy s vetranou vzduchovou vrstvou priľahlých dvojplášťových stien,
• vzdialenosť privádzacích a odvádzacích otvorov striech nemá presahovať 18 m.

Tab. 1  Odporúčané dimenzovanie vetrania striech

1) Na každý 1 m dĺžky vzduchovej vrstvy presahujúcej 10 m sa zväčšuje hrúbka vzduchovej vrstvy o 10 % hodnoty pripadajúcej k najmenšej hrúbke a príslušnému sklonu.

Ing. Marie Kutnarová, CSc.
Foto: autorka
Recenzoval Ing. Lukáš Wondráček

Autorka pracuje ako pedagóg na katedre stavieb a územného plánovania,  Fakulta životného prostredia – Česká zemědělská univerzita v Prahe

Literatúra
1. Kutnar, Z. – Smolka, J.: ČSN 73 1901 Navrhování střech (1977).
2. Kutnar, Z. a kol.: ČSN 73 1901 Navrhování střech –
    Základní ustanovení (1999).
3. Kutnar, Z. – Kutnarová, M.: Protokoly z expertní a znalecké činnosti z let 1965 – 2007.
    Poznámka redakcie: norma ČSN 73 1901 zodpovedá slovenskej norme STN 73 1901.