Zรกsady navrhovania plochรฝch striech
Galรฉria(4)

Zรกsady navrhovania plochรฝch striech

Partneri sekcie:

Medzi zรกkladnรฉ predpoklady funkฤnej a odolnej plochej strechy patrรญ sprรกvny sklon a vhodnรฝ nรกvrh zloลพenia streลกnรฉho plรกลกลฅa. Predovลกetkรฝm vrchnรก vrstva streลกnรฉho plรกลกลฅa by mala byลฅ odolnรก proti รบฤinkom slnka, vody a vetra. Akรฉ sรบ hlavnรฉ zรกsady, ktorรฉ treba pri nรกvrhu plochej strechy zohฤพadniลฅ, sa doฤรญtate v nasledujรบcich riadkoch.

Tepelnรก ochrana

Poลพadovanรบ tepelnรบ ochranu stavebnรฝch konลกtrukฤnรฝch prvkov urฤujรบ prรญsluลกnรฉ normy a nariadenie o ลกetrenรญ energiou. Vzhฤพadom na รบspory energie sรบ poลพiadavky nariadenia o ลกetrenรญ energiou miestami vyลกลกie ako v norme. Podฤพa toho sa pri plochรฝch strechรกch musรญ vychรกdzaลฅ z hrรบbky tepelnoizolaฤnรฉho materiรกlu minimรกlne 160 mm (pri predpokladanej tepelnej vodivosti 0,04 W/(m . K)). V kaลพdom prรญpade vลกak treba vรฝpoฤtom preukรกzaลฅ dostatoฤnรบ tepelnรบ ochranu a ochranu proti skondenzovanej vodnej pare.

Pri extrรฉmnych poลพiadavkรกch, napr. pri relatรญvnej vlhkosti vyลกลกej ako 75 % (a vnรบtornej teplote 20 ยฐC), sรบ mimoriadne opatrenia zameranรฉ na vetranie a vykurovanie vรคฤลกinou lacnejลกie a spoฤพahlivejลกie ako zosilnenie tepelnej izolรกcie. Tepelnoizolaฤnรฉ materiรกly sa musia vkladaลฅ v suchom stave, lebo uzavretรฉ medzi parozรกbranou a streลกnรฝm plรกลกลฅom by nemohli รบplne vyschnรบลฅ.

Pri navrhovanรญ zavesenรฝch podhฤพadov pod jednoplรกลกลฅovรฝmi plochรฝmi strechami treba odvetrรกvanรญm zabezpeฤiลฅ, aby sa aj nad zavesenรฝmi podhฤพadmi dosiahla vnรบtornรก teplota, z ktorej sa vychรกdza pri dimenzovanรญ tepelnej izolรกcie. Uzavretรฉ vrstvy vzduchu nad zavesenรฝmi podhฤพadmi majรบ inak รบฤinok ฤalลกej tepelnej izolรกcie, ฤo mรดลพe natoฤพko posunรบลฅ hranicu rosnรฉho bodu, ลพe na spodnej strane streลกnรฉho plรกลกลฅa zaฤne kondenzovaลฅ vodnรก para.

V nijakom prรญpade sa nesmie bez vรฝpoฤtu na spodnej strane stropu celoploลกne pouลพiลฅ tepelnoizolaฤnรฝ materiรกl. Tรกto ฤalลกia tepelnรก izolรกcia mรดลพe ovplyvniลฅ polohu hranice rosnรฉho bodu do takej miery, ลพe vodnรก para mรดลพe kondenzovaลฅ v konลกtrukcii, ak sa sรบฤasne nezosilnรญ aj tepelnรก izolรกcia nad parozรกbranou.
V takรฝchto prรญpadoch treba vรฝpoฤtom preukรกzaลฅ dostatoฤnรบ ochranu proti kondenzovaniu vodnej pary.

Ochrana proti vlhkosti

Sprรกvne umiestnenรฉ a nadimenzovanรฉ parotesnรฉ vrstvy, prรญpadne pri odvetrรกvanรฝch konลกtrukciรกch plochej strechy dostatoฤnรฉ vetranie musia difรบziu vodnej pary obmedziลฅ takรฝm spรดsobom, aby sa zabrรกnilo neลพiaducemu vzniku vodnej pary.

Protipoลพiarna ochrana

Plochรฉ strechy musia byลฅ odolnรฉ proti ohลˆu ลกรญriacemu sa vzduchom. Musia zodpovedaลฅ ustanoveniam, resp. musia byลฅ zhotovenรฉ podฤพa jednรฉho zo schvรกlenรฝch typov konลกtrukciรญ. Poลพiadavka na odolnosลฅ proti ohลˆu prenรกลกanรฉmu vzduchom je v kaลพdom prรญpade splnenรก, keฤ je streลกnรฝ plรกลกลฅ pokrytรฝ minimรกlne 5โ€‰cm hrubou vrstvou ลกtrku (so zrnitosลฅou 16/32). Osobitnรฉ protipoลพiarne opatrenia sa poลพadujรบ pri veฤพkoploลกnรฝch plochรกch strechy na konลกtrukciรกch z trapรฉzovรฉho plechu.

Ochrana povrchu

Stรกle striedanie vlhkosti a sucha, teplotnรฉ rozdiely medzi teplotami v zime a teplotami aลพ do 80 ยฐC pri oslnenรญ v lete, ale najmรค รบฤinok ultrafialovรฉho slneฤnรฉho ลพiarenia veฤพmi namรกhajรบ nechrรกnenรบ hydroizolรกciu plochej strechy. Preto treba vลพdy naprojektovaลฅ ochrannรบ vrstvu povrchu. Svetlรก farba plastovรฝch streลกnรฝch hydroizolaฤnรฝch pรกsov, trvรกcnejลกie vrstvy z jemnej drviny, drobnรฉho ลกtrku alebo hlinรญkovรฉho prรกลกku vo veฤพkej miere odrรกลพajรบ slneฤnรฉ svetlo a zniลพujรบ ohrievanie streลกnรฉho plรกลกลฅa. Okrem toho moลพno na streลกnรฝ plรกลกลฅ pouลพiลฅ ochrannรฉ fรณlie. Rozliลกujรบ sa tieto spรดsoby ochrany povrchu:

  • ฤพahkรก ochrana povrchu โ€“ pri hydroizolรกciรกch z bitรบmenovรฝch pรกsov musia vrchnรบ vrstvu tvoriลฅ pรกsy z bitรบmenu modifikovanรฉho polymรฉrom. Pรกsy z bitรบmenu modifikovanรฉho elastomรฉrom (PYE) musia byลฅ pokrytรฉ vrstvou kamennej drviny, granulรกtov a inรฝmi povrchovรฝmi vrstvami, pรกsy z bitรบmenu modifikovanรฉho plastomรฉrom (PYP) mรดลพu byลฅ pokrytรฉ takouto vrstvou, ale nie je to nutnรฉ (vlisovanรฝ ลกtrk, pieskovรก vrstva alebo nรกter horรบceho bitรบmenu nie sรบ vhodnรฉ);
  • ลฅaลพkรก ochrana povrchu โ€“ na tรบto ochranu sa pouลพรญva vรคฤลกinou ลกtrkovรฝ zรกsyp (so zrnitosลฅou 15 aลพ 30 mm, v minimรกlnej hrรบbke 5 cm), pod ktorรฝm sa vytvoria len mierne kolรญsavรฉ vlhkostnรฉ pomery.

Vo veternรฝch oblastiach a pri nebezpeฤenstve vzniku vรญrenia v blรญzkosti streลกnรฝch nadstavieb (napr. vรคฤลกรญch komรญnov, vรฝลฅahovรฝch ลกรกcht) treba ลกtrkovรฉ zรกsypy zabezpeฤiลฅ. Keฤลพe materiรกly na spevnenie ลกtrkovรฝch vrstiev v celom priereze nemoลพno pouลพiลฅ pri kaลพdom type povlakovej krytiny, zรกsyp moลพno spevniลฅ nastriekanรญm syntetickรฝch ลพivรญc, ktorรฉ spoja hornรบ vrstvu ลกtrku. Vytvorenie atiky prevyลกujรบcej povrch strechy aspoลˆ o 30โ€‰cm je รบฤelnรฉ pri vyลกลกรญch budovรกch.
Keฤ ochrana povrchu tvorรญ sรบฤasne zabezpeฤenie proti sacej sile vetra, treba zistiลฅ, ฤi hrรบbka vrstvy ลกtrkovรฉho zรกsypu vyhovuje z hฤพadiska statiky.

Namรกhanie vetrom

Celรบ skladbu plochej strechy treba chrรกniลฅ proti nadvihnutiu spรดsobenรฉmu namรกhanรญm vetrom, najmรค proti saniu vetra.
Moลพno pri tom vyuลพiลฅ:

  • zaลฅaลพenie,
  • lepenie,
  • mechanickรฉ kotvenie.

Rozliลกuje sa zabezpeฤenie vo vnรบtornej, v okrajovej a rohovej zรณne strechy. Na obr. 1 sรบ znรกzornenรฉ tieto zรณny tak, ako sรบ definovanรฉ pre stavebnรฉ objekty do vรฝลกky 20 m. Voฤพne uloลพenรฉ hydroizolรกcie sa zabezpeฤujรบ zaลฅaลพenรญm, priฤom proti vztlakovรฝm รบฤinkom vetra sa pouลพรญvajรบ napr.:

  • ลกtrkovรฉ zรกsypy 16/32 s minimรกlnou hrรบbkou v zabudovanom stave 50 mm; pri umiestnenรญ strechy vo vรฝลกke nad 20 m v okrajovej a rohovej zรณne musia ลกtrkovรฝ zรกsyp chrรกniลฅ proti รบฤinkom vetra platne, dlaลพba a pod.,
  • krytina z betรณnovรฝch chodnรญkovรฝch platnรญ alebo z inรฝch rovnocennรฝch platnรญ minimรกlne 400/400/40 mm, uloลพenรก na ลกtrk alebo priamo na ochrannรบ vrstvu,
  • betรณnovรฉ tvarovky uloลพenรฉ na ลกtrkovรบ alebo ochrannรบ vrstvu,
  • betรณnovรฉ platne vybetรณnovanรฉ na stavenisku alebo prefabrikovanรฉ platne, veฤพkosลฅ a vรฝstuลพ podฤพa poลพiadaviek statiky maximรกlne do 2,50 ร— 2,50 m, uloลพenรฉ na ochrannรบ vrstvu a dve klznรฉ vrstvy,
  • vegetaฤnรฉ substrรกty s prรญsluลกnรฝm preukazovanรญm (vegetaฤnรฝm strechรกm sa venujeme od strany 114 v tomto ฤรญsle).

Pri uzavretรฝch budovรกch s vรฝลกkou do 20 m staฤia lepenรฉ spoje zhotovenรฉ podฤพa tabuฤพky. Pri lepenรญ za studena treba dodrลพiavaลฅ pokyny vรฝrobcu. Pevnosลฅ proti odtrhnutiu kaลพdej prilepenej vrstvy a samotnรก pevnosลฅ lepenรฝch spojov musia byลฅ takรฉ vysokรฉ, aby sa bezpeฤne prenieslo zaลฅaลพenie vetrom. Keฤ jedna z prilepenรฝch vrstiev nedosahuje dostatoฤnรบ pevnosลฅ proti odtrhnutiu, treba pouลพiลฅ inรฉ opatrenia, napr. mechanickรฉ kotvenie.

Pri vhodnom podklade (napr. tvarovanom plechu, dreve) moลพno kotviลฅ pomocou tanierovรฝch rozpernรฝch kotiev, skrutiek do dreva alebo samoreznรฝch skrutiek s tanierovรฝmi drลพiakmi a v bodoch klincami so ลกirokou hlavou minimรกlne s dvomi kotveniami na m2. Moลพno pouลพiลฅ aj lรญniovรฉ upevnenie (v mieste prekrรฝvania) priebeลพnรฝmi kovovรฝmi pรกsmi.
Na trapรฉzovรฝch oceฤพovรฝch profiloch mรก byลฅ rozstup miest kotvenia na tรฝch istรฝch hornรฝch pรกsoch aspoลˆ 20 cm.
Na drevitรฉ materiรกly sa pรกsy pripevลˆujรบ vhodnรฝmi kotviacimi prostriedkami.
Bitรบmenovรฉ pรกsy sa pripevลˆujรบ na drevenรฉ debnenie nehrdzavejรบcimi klincami s veฤพmi veฤพkou plochou hlavou s priemerom maximรกlne 9 mm, ktorรฉ sรบ dlhรฉ minimรกlne 25 mm; pri hrubลกรญch pรกsoch alebo prekrรฝvanรญ vo viacerรฝch vrstvรกch musia byลฅ klince primerane dlhลกie.

Debnenie pod povlakovou krytinou

ล kรกry debnenia by mali byลฅ pod povlakovou krytinou spojenรฉ na pero a drรกลพku alebo inรฝm rovnocennรฝm spรดsobom. Pri dimenzovanรญ streลกnรฉho debnenia vrรกtane nosnej konลกtrukcie treba rรกtaลฅ so vznikom โ€žvodnรฝch vydutรญnโ€œ zaprรญฤinenรฝch chybami, ktorรฉ nevyhnutne vznikajรบ pri zhotovovanรญ.

Odvรกdzanie vody

Plochรฉ strechy sa navrhujรบ s minimรกlnym sklonom 2 % a spravidla s vnรบtornรฝm odvodลˆovanรญm. Odvรกdzanie vody streลกnรฝmi ลพฤพabmi umiestnenรฝmi zvonka by sa malo pouลพiลฅ len pri ลกikmรฝch strechรกch s malรฝm sklonom a s hydroizolรกciou a iba vo vรฝnimoฤnรฝch prรญpadoch. Pri povlakovej krytine z materiรกlov obsahujรบcich bitรบmen treba rรกtaลฅ s moลพnosลฅou vzniku veฤพmi nebezpeฤnej korรณzie streลกnรฝch ลพฤพabov.

Plochรก strecha zhotovenรก bez sklonu by bola bezproblรฉmovรก len pri รบplne vodorovnรฝch plochรกch nosnej konลกtrukcie, ฤo v praxi nemoลพno zabezpeฤiลฅ vzhฤพadom na nevyhnutnรฉ nepresnosti zhotovenia a previsy plรดch (obr. 2b). Tieto strechy sa preto povaลพujรบ za ลกpecifickรฉ konลกtrukcie a pri realizรกcii im treba venovaลฅ mimoriadnu pozornosลฅ. Na monolitickรฉ platne sa preto zvyฤajne nanesie spรกdovรฝ betรณn s plochรฝmi รบลพฤพabiami smerujรบcimi k streลกnรฝm odtokom (obr. 2b a 2c).

Najmรค pri ฤพahkรฝch konลกtrukciรกch sa ฤasto nepouลพije vyrovnรกvacia vrstva na vytvorenie sklonu a celรฝ strop sa zhotovรญ so sklonom. Vodorovnรฝ podhฤพad sa dosiahne dokonale odvetrรกvanรฝmi zavesenรฝmi sadrokartรณnovรฝmi podhฤพadmi a pod.

Obe polovice plochej strechy by sa mali odvodลˆovaลฅ minimรกlne dvomi daลพฤovรฝmi odpadmi. Pri komplikovanรฝch pรดdorysoch strechy sa vรคฤลกinou poลพaduje viac vtokov, ktorรฝch poloha zรกvisรญ od pรดdorysu miestnostรญ pod strechou a od moลพnostรญ vytvorenia sklonu v jednotlivรฝch prรญpadoch (obr. 2c).
Povlakovรบ krytinu treba pri ukonฤeniach vyviesลฅ hore na zvislรบ plochu, aby sa zabrรกnilo pretekaniu daลพฤovej vody a vody z topiaceho sa snehu.

Funkฤnosลฅ hydroizolรกcie sa zaruฤรญ, keฤ vnรบtornรฉ vtoky budรบ vzdialenรฉ aspoลˆ 50โ€‰cm od okrajov strechy, napojenรญ na stenu alebo od inรฝch priestupov (svetlรญkov, vetrรกkov zdravotnotechnickรฝch zariadenรญ a pod.).
Okrem toho treba zabezpeฤiลฅ, aby voda vลพdy odtekala cez okraje strechy von a neprenikala do okolitรฝch konลกtrukฤnรฝch prvkov. Z tohto dรดvodu sa navrhujรบ nรบdzovรฉ prepady v podobe chrliฤov. Pri takomto rieลกenรญ sa streลกnรก plocha nepreลฅaลพuje.

D. Neumann, U. Weinbrenner, U. Hestermann, L. Rongen
Grafickรฉ prรญlohy: archรญv autorov

Prรญspevok je sรบฤasลฅou publikรกcie Stavebnรฉ konลกtrukcie II. vydavateฤพstva JAGA, 2006, Bratislava.

Najฤรญtanejลกie