Zásady pri realizácii stropných systémov z bieleho pórobetónu

Súčasné požiadavky na stropné konštrukcie siahajú ďalej ako len po zabezpečenie dostatočnej únosnosti. Biely pórobetón je len jednou z mnohých možností realizácie vodorovných konštrukcií. Stavbe však prináša dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti, ekologický rozmer, ale aj jednoduchú realizáciu.

V prvom rade by sa návrh stropného systému mal odvíjať od požiadaviek, ktoré závisia predovšetkým od charakteru prevádzky budovy. Vhodnosť konkrétneho konštrukčného riešenia vodorovnej stropnej konštrukcie sa posudzuje z hľadiska únosnosti, tepelnoizolačných parametrov, nárokov na akustickú izoláciu či bezpečnosť.

Architektonické možnosti stvárnenia budovy významne ovplyvňujú únosnosť, stavebné rozpätie a fyzikálne parametre stropu. Hodnota zvislého zaťaženia výrazne ovplyvňuje návrh nielen samotného stropu, ale aj dimenzovanie zvislých nosných konštrukcií a základov. Strop musí byť dostatočne únosný aj pri extrémnom zaťažení. Nesmú na ňom vznikať neprípustné priehyby či deformácie. Dôležité je tiež, aby strop umožnil dodatočné a bezpečné riešenie priestupov nosnou konštrukciou. Nesmie byť narušená jeho schopnosť bezpečne prenášať vlastné zaťaženie, prípadne zaťaženie ďalšími konštrukciami, ktoré sú na ňom umiestnené. Nakoľko strop rozdeľuje objekt po výške, je mimoriadne dôležité, aby spĺňal najmä požiadavky na bezpečnosť aj z hľadiska požiarnej odolnosti.

Nemá význam rozvádzať dôležitosť dostatočných tepelnoizolačných parametrov vodorovných konštrukcií. Tepelnoizolačné vlastnosti sú vo všetkých smeroch bieleho pórobetónu rovnaké. Jednotlivé prvky tak vytvoria homogénny celok, ktorý eliminuje vznik tepelných mostov. Stropné konštrukcie z bieleho pórobetónu sa odporúčajú predovšetkým pre stavby rodinných domov. Realizačným spoločnostiam sa osvedčili najmä dva spôsoby zhotovovania stropných vodorovných konštrukcií: montáž stropných dielcov a montovaný strop.

Montáž stropných dielcov
Stropné dielce sú rýchlym a jednoduchým spôsobom realizácie vodorovných konštrukcií. Pórobetónové veľkoformátové dielce sa vyrábajú presne na zákazku podľa rozmerov a požiadaviek na statické zaťaženie budovy. Umožňujú jednoducho eliminovať tepelné mosty, predovšetkým v mieste styku obvodových stien so stropom. Ich významnou výhodou je, že sú okamžite pochôdzne po položení na miesto určenia a výstavba tak nevyžaduje žiadne technologické prestávky. Ukladajú sa na základe špecifického plánu kladenia, ktorý treba navrhnúť ešte pred samotnou realizáciou. Stropné dielce sa vyrábajú z pórobetónu pevnostnej triedy P4,4, do ktorého sa pri výrobe vkladajú dve podľa statického výpočtu navrhnuté a vopred zvarené siete z kruhovej hladkej ocele.

Pri manipulácii s týmito veľkorozmernými pórobetónovými prefabrikátmi je nevyhnutný žeriav alebo vhodná mechanická ruka namontovaná priamo na aute. Montovať ich možno len s pomocou dostatočne dlhých plátených upevňovacích popruhov (nikdy nie oceľové laná), pričom sklon závesu nesmie byť menší ako 60°.

Priebeh realizácie
Dielce sa kladú priamo na obvodové múry do tenkovstvovej murovacej malty. Odporúča sa nechať medzi nimi medzeru asi 10 mm na vytiahnutie popruhov. Následne možno dielce priraziť tesne jeden k druhému pomocou oceľového páčidla. Dĺžka uloženia dielca na obvodovej stene nesmie byť menšia ako 100 mm.

Stropné dielce budú plniť svoju funkciu dostatočne, iba ak budú zabudované správnym spôsobom. Výrobcovia indikujú správnu orientáciu prvkov označením šípkou, ktorá by mala smerovať dohora. Stropy musia byť správne zalícované, pričom nerovnosti možno zahladiť hoblíkom. Tepelný most v styku stropnej konštrukcie, obvodových múrov a vonkajšieho prostredia eliminuje obmurovka vencovými tvárnicami z bieleho pórobetónu.

Dôraz treba klásť najmä na správne pripojenie tepelnej izolácie v rohoch. Do medzery medzi vencové tvárnice a dielce vložíme výstuž budúceho venca, ktorého úlohou bude spevniť celú stavbu. Vencová výstuž sa zvyčajne zhotovuje z dopredu pripravených armovacích košov. Ak projekt statiky neuvádza inak, možno použiť minimálne 4 kusy 10 mm profilov v pozdĺžnom smere a priečne strmienky ∅ 6 mm v rozstupoch približne 250 mm. Spojovanie pozdĺžnej výstuže možno realizovať s presahom minimálne 600 mm. Dbáme na prepojenie výstuže v rohoch.

Do zalievacích drážok dielcov ukladáme výstuž s minimálnym profilom ∅ 8 mm. Výstuž sa zakotvuje do výstuže obvodového venca pomocou hákov, ktoré má na svojich koncoch. Ak je celá výstuž uložená, možno opatrne vybetónovať stropný veniec. V tom istom kroku zalievame betónovou zmesou so zrnami frakcie maximálne 4 mm aj drážky medzi dielcami. Betón v drážkach treba zarovnať a uhladiť murárskou lyžicou.

Montovaný strop
Ďalšou alternatívou na zhotovenie stropných konštrukcií je montovaný strop. Tento systém sa skladá z prefabrikovaných nosníkov, vložiek a monolitickej betónovej zálievky. Vzhľadom na hmotnosť a  rozmery tvárnic si realizácia stropu týmto spôsobom nevyžaduje žiadnu mechanizáciu. Kombináciou betónu s pórovitou štruktúrou stropných vložiek nadobúda strop výborné akustické vlastnosti z hľadiska nadobudnutia dostatočných parametrov vzduchovej a krokovej nepriezvučnosti. Výhodná je aj variabilnosť riešenia priestupov a tvaru stropu. Otvory pre schodisko či komíny možno vytvoriť veľmi jednoducho. Podmienkou však je ich dôkladné vystuženie na základe statického výpočtu.

Realizácia montovaného stropu
Pred realizáciou montovaného stropu treba osadiť montážne podpery v rastri maximálne 1,60 × 1,60 m. Ich úlohou je podopierať železobetónové stropné nosníky, ktoré sa vyrábajú v rôznych variáciách vystuženia. Nosníky sa ukladajú do lôžka z tenkovrstvovej murovacej malty. Minimálna dĺžka uloženia nosníkov na obvodovej stene je 150 mm, pokiaľ nie je v statickom výpočte uvedené inak. Nosníky treba ukladať od kraja steny tak, aby koniec stropnej vložky ležal na obvodovej stene minimálne v šírke 20 mm. Krajný rad vložiek možno podľa potreby aj ­skrátiť. Osová vzdialenosť nosníkov je 680 mm.

Po uložení vložiek na nosníky obmurujeme pomocou tenkovrstvovej malty kraj obvodových múrov vencovými tvárnicami. Vytvorí sa tak priestor pre stužujúci veniec. V prípade potreby upravíme stropné vložky tak, aby medzi nimi a vencovou tvárnicou zostala medzera približne 200 mm. Stropné vložky sa ukladajú tesne k sebe.

Projektom predpísaná medzera sa ponecháva medzi vložkou a komínovým telesom. Do medzery medzi stropné vložky a vencové tvárnice vložíme výstuž venca. Pred betonážou sa musí konštrukcia očistiť a navlhčiť, medzery pri stropných nosníkoch sa polejú vodou. Zálievkový betón musí byť vystužený podľa predpisu statika oceľovou sieťou (napríklad ∅ 6/150/150) po celej ploche stropu s minimálnym krytím 10 mm. Rebrá trámov, vence a stropná doska sa následne vybetónujú podľa projektu. Po zmonolitnení vznikne tuhý železobetónový strop s konštrukčnou hrúbkou 250 mm. Strop je nosný najskôr po 28 dňoch, keď betón vyzrie. Až potom možno odstrániť ­podporné konštrukcie.

Ing. Karol Hanečka, CSc.

Autor je produktový manažér a statik spoločnosti Xella Slovensko, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.