Riešenie pre Bratislavu? Koľajová doprava, II. Časť

Základným prvkom, ktorý určuje fungovanie veľkého mesta a jeho okolia, je doprava. Tá sa dá nazvať funkčnou vtedy, ak nemusíte každé ráno stáť pri ceste za povinnosťami v kolónach a špekulovať, kadiaľ by ste sa dostali do cieľa čo najrýchlejšie. Ak je mesto preplnené osobnými automobilmi, v ktorých sedí v každom druhom len vodič, riešením je „kvalitná" hromadná doprava. A v Bratislave je jediným zmysluplným riešením koľajová doprava.

V II. časti článku sa budeme venovať terminálom osobnej integrovanej dopravy v Bratislave (úsek Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica – Podunajské Biskupice) a modernizácii Karlovesko-dúbravskej radiály.

RIEŠENIE PRE BRATISLAVU? KOĽAJOVÁ DOPRAVA, I. ČASŤ

Bratislava disponuje sieťou električkových tratí s rozchodom 1 000 mm a sieťou koľají železničných tratí s rozchodom 1 435 mm. Električky majú svoje miesto v rámci radiál už dané, železnice majú svoje autonómne koridory. Potenciál koľají je v Bratislave už roky, len stále drieme a čaká na svoje využitie. Viacerí odborníci či fanúšikovia koľajovej dopravy majú svoje vízie, plány či dokonca aj vypracované ideové návrhy a štúdie. Viacerí sme sa boli pozrieť, ako to funguje v neďalekej Viedni alebo vo vyspelom Zürichu, kde je badateľná súhra medzi dopravnými podnikmi a štátnymi železnicami. Aj v Bratislave sa to dá. A už sa to aj deje. Ako projektanti viacerých stavieb týkajúcich sa rozvoja koľajovej dopravy sa s tým, čo vieme a čo robíme, chceme podeliť.

ŽSR, Terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave

Úsek Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica – Podunajské Biskupice

Možnosti riešenia neuspokojivej situácie v doprave na území hlavného mesta Bratislava sa skúmali vo viacerých štúdiách a projektoch. Na základe ich výsledkov sa medzi odporúčané investície (okrem výstavby, predĺženia a rekonštrukcie vybraných električkových tratí) zahrnula aj výstavba piatich parkovísk P&R, troch terminálov integrovanej osobnej prepravy v regióne (Malacky, Pezinok, Senec) a výstavba siedmich terminálov integrovanej osobnej prepravy na železničných tratiach na území Bratislavy: Devínska Nová Ves – zastávka, Bratislava – Lamačská brána, Bratislava – Patrónka, Bratislava – Mladá Garda, Bratislava – Trnávka, Bratislava – Ružinov a Bratislava – Vrakuňa.
Tri terminály sa navrhujú na dvojkoľajnej železničnej trati IV. Koridoru v úseku Devínska Nová Ves – Bratislava hl. st.:

• TIOP č. 1 Devínska Nová Ves zastávka
• TIOP č. 2 Bratislava – Lamačská brána
• TIOP č. 3 Bratislava – Patrónka

Jeden terminál sa navrhuje na železničnej trati Bratislava hl. st. – Bratislava – Nové Mesto:

• TIOP č. 4 Bratislava – Mladá Garda

Tri terminály sa navrhujú na železničnej trati v úseku Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice:

• TIOP č. 5 Bratislava – Trnávka
• TIOP č. 6 Bratislava – Ružinov
• TIOP č. 7 Bratislava – Vrakuňa

Situácia umiestnenia terminálov je na obr. 1. Základná urbanistická koncepcia stavby terminálov je vo všeobecnej rovine určená jej charakterom, ktorý spočíva vo výstavbe nových nástupíšť pri železničných koľajach, ich sprístupnení cestujúcej verejnosti a v prepojení so zastávkami MHD prostredníctvom schodíšť, výťahov a prístupových chodníkov. Pri návrhu architektonického riešenia bolo rozhodujúce funkčné určenie stavby. Vzhľadom na charakter stavby sú predmetom tohto riešenia hlavne pozemnostavebné objekty a objekty mostných a umelých stavieb – nástupištia, schodištia, výťahy, lávky, prístrešky pre cestujúcich ŽSR aj MHD s automatmi na výdaj cestovných lístkov, prístrešky a odstavné plochy na bicykle, protihlukové steny, technologické objekty a  oporné múry.

Obr. 1 Situácia umiestnenia terminálov

Súčasťou architektonického dotvorenia každého TIOP budú aj prvky drobnej architektúry – lavičky, smetné koše a ďalšie prvky ostatných objektov, ako sú zábradlia, svietidlá vonkajšieho osvetlenia, informačné tabule a zeleň. V rámci technologických zariadení bolo treba navrhnúť tiež automatické informačné zariadenie pre cestujúcu verejnosť, ktoré je umiestnené v priestoroch nástupíšť zastávok ŽSR a v priestoroch zastávok MHD a je prepojené na zabezpečovacie zariadenie a kamerový systém.

TIOP č. 1

Devínska Nová Ves zastávka – prestupný TOD medzi vlakovou a autobusovou dopravou

V rámci stavby TIOP č. 1 sa počíta s vybudovaním novej železničnej zastávky umiestnenej na jestvujúcom násype železničnej trate v železničnom staničení km 43,192 – 43,375 za mostom nad Eisnerovou ulicou, v priestore za obchodným centrom TESCO Glavica a pri jeho parkovisku. Zastávka bude pozostávať z dvoch krajných nástupísk – jedno nástupisko bude vybudované pri jestvujúcej traťovej koľaji č. 2 a jedno pri novej traťovej koľaji č. 3 navrhnutej v trase nefunkčnej spojovacej vlečkovej koľaje z Technického skla, vedúcej od žst. Devínska Nová Ves a zaústenej za zastávkou novou výhybkou do traťovej koľaje č. 1. Na zabezpečenie prestupu medzi železničnou dopravou a MHD sa na Eisnerovej ulici vybudujú po ľavej strane mosta nové zastávky MHD, styková križovatka Eisnerovej ulice s pôvodnou cestou II/505 sa prebuduje na okružnú.

TIOP č. 2

Bratislava – Lamačská brána – prestupný TOD medzi vlakovou, autobusovou a perspektívne aj električkovou dopravou

Navrhovaná žel. zastávka je umiestnená severne od sídliska Dúbravka medzi ulicou Agátová a cestou II/505, bezprostredne pri plánovanom mostnom objekte predĺženia Saratovskej ulice. Železničná trať vedie na násype vo výške približne 5,50 m nad okolitým terénom. Zastávka bude mať dve nástupiská z vonkajšej strany jestvujúcich upravených traťových koľají s dĺžkou hrany nástupišťa minimálne 180 m. Južne od železničnej trate je navrhnuté parkovisko pre cestujúcich IAD. Umiestnenie parkoviska využíva plochu medzi žel. traťou na severnej strane a Agátovou ul. na južnej strane, predĺžením Saratovskej ulice na východnej strane a chodníkom k mostu v žkm 46,390 na západnej strane. Plocha umožní realizovať parkovisko s kapacitou približne 353 miest v dobrej dostupnosti k žel. zastávke. Treba však  uviesť, že návrh stavby TIOP č. 2 predpokladá realizáciu predĺženia Saratovskej ulice pred realizáciou navrhovanej železničnej zastávky alebo realizáciu oboch stavieb súčasne.

Obr. 2 TIOP Lamačská brána

TIOP č. 3

Bratislava – Patrónka – prestupný TOP medzi vlakovou,  autobusovou a trolejbusovou dopravou

Navrhovaná žel. zastávka je umiestnená v medzistaničnom úseku dvojkoľajnej železničnej trate Lamač – Bratislava hlavná stanica v priestore lokality Patrónka v úseku km 51,850 – 52,450, v priamej nadväznosti na železničný most ponad Limbovú ulicu. Zastávka bude mať dve nástupiská z vonkajšej strany jestvujúcich upravených traťových koľají s dĺžkou hrany nástupišťa minimálne 180 m. Hlavný prístup je z Limbovej ulice, navrhované riešenie umožňuje prístup na nástupiská aj zo zastávky Dubová na ul. Brnianska, a to s využitím existujúceho podjazdu pod žel. traťou a tiež novými chodníkmi z ul. Ďumbierska. Počíta sa s tým, že na rozšírenie zemného násypového telesa na umiestnenie nástupíšť sa vybudujú oporné betónové múry. Po oboch stranách novonavrhovaných nástupísk sú navrhnuté protihlukové steny. Súčasťou celkového dopravného riešenia je aj prebudovanie zastávok MHD. Zastávky MHD Pri Suchom mlyne na Limbovej  ul. budú situované v zálivoch vytvorených ich zasunutím mimo jazdné pruhy v oboch smeroch.  

TIOP č. 4

Bratislava – Mladá garda

Cieľom tejto stavby je vybudovať prestupný terminál osobnej prepravy medzi vlakovou a električkovou, resp. autobusovou dopravou. Vzhľadom na to bolo potrebné navrhnúť novú železničnú zastávku, a to v medzistaničnom úseku jednokoľajnej železničnej trate Bratislava Nové Mesto – Bratislava hlavná stanica za premostením Račianskej ulice v žkm 3,740 – 3,920. V rámci spracovávania projektovej dokumentácie a priebežného prerokovávania variantných riešení na pracovných poradách sa v konečnej fáze navrhlo vybudovať dve krajné nástupištia až po zdvojkoľajnení trate Bratislava hl. st. – Bratislava Nové Mesto a výstavbe nového dvojkoľajného mosta nad Račianskou ulicou v zmysle projektu TEN-T 17, 2. stavba – 2. etapa. Obojstranné bezkolízne prístupy na nástupiská schodišťami a výťahmi sú navrhnuté z oboch chodníkov vedúcich pozdĺž Račianskej ulice s tým, že po oboch stranách nového mosta by sa zrealizovali nové lávky pre peších. V súčasnosti sa na Račianskej ulici v bezprostrednej blízkosti navrhovanej železničnej zastávky nachádzajú v oboch smeroch zastávky autobusu MHD Mladá Garda a vo vzdialenosti približne 250 m smerom do Rače a asi 300 m smerom do centra mesta sa nachádzajú zastávky električiek Námestie Biely Kríž a Mladá Garda.

TIOP č. 5

Bratislava – Trnávka

Navrhovaný terminál je umiestnený v intraviláne mestskej časti Bratislava-Ružinov, v úseku medzi žel. mostom nad Krasinského ulicou a úrovňovým priecestím s Ivánskou cestou. Nástupište novej železničnej zastávky je navrhnuté ako krajné nástupište pri traťovej koľaji smerom do Podunajských Biskupíc po jej ľavej strane v smere staničenia  v úseku od žkm 4,007 – 4,201. Nástupište bude umiestnené na jestvujúcom železničnom telese, na ktorom sa v danom úseku nachádzajú ešte dve koľaje žel. trate Bratislava Nové Mesto – Bratislava ÚNS. Ide vlastne o trojkoľajný súbeh dvoch železničných tratí, ktorý prechádza pomerne husto osídleným územím a spolu s Trnavskou cestou oddeľuje mestskú časť Trnávka od sídliska Ostredky.

Nová železničná zastávka bude prístupná rampou a novými prístupovými chodníkmi od Gašparíkovej ulice, zo strany sídliska Ostredky a miesta zastávky MHD bude prístupná novým podchodom pod Trnavskou cestou a trojkoľajnou železničnou traťou so schodišťami a výťahmi, ktoré umožnia prístup jednak na upravené nástupište aut. zastávky MHD, jednak aj na nové nástupište žel. zastávky. Navrhovaný podchod bude zároveň slúžiť na prepojenie obytných zón s tým, že na strane od zastávky MHD bude prístupný schodišťom a výťahom, od Clementisovej ulice a od Gašparíkovej ulice bude sprístupnený rampami. Umiestnenie nástupišťa si vyžiada úpravu v trasovaní výhľadovej koľaje projektu TEN T 17, 2. stavba – 3. etapa Napojenie Letiska M. R. Štefánika.

Na opačnej strane telesa žel. trate je rešpektovaná úprava Trnavskej cesty a územná rezerva na cyklotrasu v zmysle platného územného plánu zóny Trnávka-stred. Výhľadovo sa počíta s vybudovaním aj druhého nástupišťa – pri koľaji č. 2 trate v smere Bratislava ÚNS. Tento návrh predpokladá prespojkovanie tratí v oblasti TIOP č. 6 Bratislava – Ružinov, a tým aj vznik odbočky Ružinov, čím sa dosiahne výhľadové požadované zvýšenie priepustnosti v úseku od Žst. Bratislava Nové Mesto – Odb. Ružinov.

TIOP č. 6

Bratislava – Ružinov

V rámci predmetného terminálu osobnej prepravy (TOP) sa počíta s vybudovaním novej železničnej zastávky pozostávajúcej z krajného nástupišťa umiestneného približne v km 5,1 pri traťovej koľaji jednokoľajnej trate Bratislava Nové Mesto – Podunajské Biskupice, so sprístupnením chodníkov pre peších zo strany Obchodných domov KIKA a HORNBACH a s novým podchodom so schodišťami zo sídliska Ostredky. Rovnako ako v Trnávke teda ide o trojkoľajný úsek súbehu dvoch železničných tratí, ktorý sa ďalej rozvetvuje na smer Podunajské Biskupice (jednokoľajná trať) a dvojkoľajný úsek smer Bratislava – ÚNS a Bratislava – Petržalka.

Výhľadovo sa počíta s vybudovaním aj druhého nástupišťa – pri koľaji č. 2 trate v smere Bratislava ÚNS. Návrh predpokladá prespojkovanie všetkých troch koľají oboch žel. tratí, a tým aj zriadenie odbočky Ružinov, čím vznikne trojkoľajná hlavná trať v úseku Bratislava Nové Mesto – Odbočka Ružinov s pokračovaním hlavnej trate 127C do ŽST Bratislava – Petržalka a s odbočujúcou vedľajšou jednokoľajnou traťou Odbočka Ružinov – Podunajské Biskupice – Komárno. Tento návrh umožní trasovať Os vlaky aj v najkratšom uvažovanom takte 15 minút pre oba smery DS a Petržalka s možnosťou zaviesť doplňujúce trasy vlakov vyšších kategórií – EC pre medzinárodnú dopravu v smere Budapešť a R v smere Komárno a trasy vlakov nákladnej dopravy v polohách mierne upravených oproti súčasnému stavu. V neposlednom rade by potom stálo za úvahu prehodnotiť navrhované zapojenie Letiska M. R. Štefánika novou štvrtou koľajou naprojektovanou v projekte TEN-T zo Žst. Bratislava Nové Mesto a nahradiť toto riešenie zapojením letiska do novej Odbočky Ružinov.

TIOP č. 7

Bratislava – Vrakuňa

Predmetná investičná akcia predstavuje výstavbu terminálu osobnej integrovanej prepravy pozostávajúceho z novej žel. zastávky, ktorá je navrhnutá ako krajné nástupište s dĺžkou 180 m po pravej strane jestvujúcej traťovej koľaje v smere na  Podunajské Biskupice. Nová železničná zastávka bude prístupná od Dvojkrížnej a Čiližskej ulice novými prístupovými chodníkmi, ktoré umožnia prístup na nové nástupište na oboch jeho koncoch. Tam sa počíta aj s prístreškami a plochami na odkladanie bicyklov. V rámci stavby sa zrekonštruujú existujúce zástavky MHD na Dvojkrížnej ul., ktoré nadviažu na peší prístup zo železničnej zastávky TIOP. Návrh je skoordinovaný s výhľadovým riešením miestnej komunikácie Dvojkrížnej ul. a na východnej strane s výhľadovou komunikáciou Horné diely.

Modernizácia Karlovesko-dúbravskej radiály

Stavba rieši modernizáciu jestvujúcej dvojkoľajnej električkovej trate s rozchodom 1 000 mm, ktorá vedie v intraviláne hlavného mesta SR Bratislava. Stavba prechádza katastrálnymi územiami mestských častí Staré Mesto, Karlova Ves a Dúbravka a je situovaná v pôvodnom trasovaní jestvujúcej električkovej trate na dĺžke približne 6,77 km. Úsek trate sa začína od tunela pod Hradným vrchom a končí v križovatke ulíc M. Sch. Trnavského s Hanulovou/Bagarovou. Električková trať vedie v súčasnosti na samostatnom telese oddelenom od súbežných cestných komunikácií, ktoré lemujú trať po oboch jej stranách obrubníkmi alebo zeleným pásom.

Modernizovanú električkovú trať križuje 17 priechodov pre peších, 17 priecestí pre motorové vozidlá (8 svetelne riadených), dva podchody pre peších (Borská, Damborského), 3 nadchody pre peších (Botanická záhrada, Jurigovo námestie, Nad lúčkami), jeden cestný nadjazd (Karlova Ves) a jeden diaľničný nadjazd. Medzi zastávkami Karlova Ves a Dolné Krčace sa nachádza jestvujúce dvojkoľajné obratisko. V riešenom úseku sa nachádza 13 električkových zastávok (26 nástupísk).

Obr. 3 Schéma zastávok riešeného úseku radiály

Cieľom modernizácie je nahradiť zastarané a opotrebované konštrukcie električkovej trate novými a progresívnymi prvkami. Ide najmä o úplnú výmenu električkového zvršku a spodku spolu s odvodnením. V úseku trate od tunela po km 4,960 za obratiskom v Karlovej Vsi sa bude trať konštrukčne realizovať ako pevná jazdná dráha (PJD). Od km 4,960 po km 6,250 (križovatka Harmincova – M. Sch. Trnavského) bude trať riešená ako koľajový rošt uložený v otvorenom koľajovom lôžku.  Vybudujú sa nové nástupištia zastávok, prevažne v ich pôvodných polohách. Zastávka Jurigovo námestie sa zruší. Zastávky budú mať elektronické informačné tabule, automaty na výdaj cestovných lístkov a prístrešky pre cestujúcich. Obratisko Karlova Ves sa prebuduje do takej podoby, aby doň mohli vchádzať aj súpravy z Dúbravky.

Jestvujúce podchody na zastávkach Borská a Damborského sa zrekonštruujú, podobne aj ich elektroinštalácia. Jednou z najdôležitejších súčastí modernizácie je vybudovanie nového trakčného vedenia. V rámci modernizácie verejného osvetlenia sa do driekov nových trakčných stožiarov umiestni nová elektrovýzbroj, na trakčné stožiare sa umiestnia výložníky, na ktoré sa osadia nové svietidlá. V kríženiach trate s cestnými komunikáciami sa doplní cestná dopravná signalizácia (CDS), ktorá bude fungovať v dynamickom riadení s absolútnou preferenciou električiek. Na preferenciu električiek sa medzi vozidlom a radičom cestnej svetelnej signalizácie uplatní koncepcia rádiovej komunikácie podľa štandardu TETRA, pričom komunikácia bude prebiehať obojsmerne. Vo vytypovaných lokalitách sa osadia aj dohľadové kamery na monitorovanie a riadenie dopravy.

TEXT: Jozef Valo, Peter Hvizdoš
FOTO A OBRÁZKY: REMING CONSULT a. s., Bratislava

Jozef Valo je manažérom projektu TIOP.
Peter Hvizdoš je manažérom projektu v Dúbravke a Karlovej Vsi. Obaja pôsobia v spoločnosti REMING CONSULT a. s., Bratislava.

Literatúra
Projektové dokumentácie jednotlivých stavieb spracované v spoločnosti REMING CONSULT, a. s., Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby