Riverside Museum – opláštenie múzea transportu a dopravy

Riverside Museum sa nachádza na pobreží rieky Clyde, ktorá preteká cez najväčšie škótske mesto Glasgow.
Stavebný objekt múzea je pozoruhodný svojou jedinečnou architektúrou – mäkkými, plynulými tvarmi, technickým riešením a mimoriadne náročným vyhotovením klampiarskych prác. Ide o projekt, ktorý spája v sebe estetiku, exkluzivitu a ušľachtilé prírodné materiály.

Nové škótske múzeum dopravy Riverside Museum otvorilo svoje brány verejnosti 21. júna 2011. Glasgow je dôležitý strategický dopravný uzol Škótska s dlhodobou tradíciou národnej a medzinárodnej prepravy. Už na konci 18. storočia sa z neho vďaka polohe rieky Clyde stalo strategické obchodné miesto. Nachádzalo sa tu významné prekladisko kontajnerov, ktoré prepravovali lode zo zámoria. V industriálnych halách sa vyrábali vlaky a lode. V roku 1896 sa začalo s prevádzkou metra, ktoré sa rozkladá na obidvoch brehoch rieky
Clyde. Ide o tretie najstaršie metro na svete. Dnes sú tu vybudované štyri diaľnice a dve letiská, kto­ré umožňujú medzinárodnú leteckú dopravu.

Obyvatelia a návštevníci Glasgowa môžu v múzeu dopravy spoznávať industriálnu históriu mesta od roku 1964. Múzeum sa najskôr nachádzalo v bývalom depe električiek a od roku 1987 bolo vo výstavnom centre Kelvina Halla. Vzhľadom na obmedzené priestorové možnosti výstavného centra však nemohli byť vystavené všetky exponáty, preto sa vedenie múzea rozhodlo vybudovať nový objekt. A kde inde by ho mohli situovať ako priamo na breh rieky Clyde. Táto poloha umožnila zároveň využiť potenciál prístavu.

Investor: Glasgow City Council Architekt: Zaha Hadid Architects Nosná konštrukcia: Buro Happold Realizačné práce z titánzinku: Varla UK Materiál použitý na opláštenie: RHEINZINK predzvetranýpro modrosivý

Opis objektu
Svojou hmotou a pôdorysom pripomína budova múzea nepravidelne zloženú a dva­krát ohnutú servítku, ktorej začiatok a koniec pozostáva z dvoch kompletne zasklených štítov. Návštevníci začínajú prehliadku cez vstup, ktorý je súčasťou severnej užšej a nižšej fasády. Prehliadka pokračuje cez tunel múzea, v ktorom je vystavených takmer 3 000 múzejných exponátov. Pozornosť určite upútajú bicykle, autá, električky, autobusy, všetky v originálnom stave. Viditeľné spodné strany zloženej servítky podčiarkujú smer plynutia a vedú návštevníka múzeom. Tak ako sa prelínajú jednotlivé dopravné tepny ulíc, prelínajú sa medzi sebou aj rôzne výstavné priestory.

Konštrukcia stavby
Fasáda a strecha objektu sú spojené plynule bez prerušenia a výčnelkov. Vonkajšia strešná plocha naznačuje medziľahlé viditeľné meandrujúce vyvýšenia a zníženia. Výškové rozdiely sú miestami až na hranici 10 m. V záujme dosiahnutia očakávaného jednotného obrazu má fasádne a strešné opláštenie jednodnú skladbu. Nosnú kostru stavby tvorí oceľová konštrukcia. Ako nosná, podkladová časť stenových a strešných konštrukcií sa použil trapézový plech. Parozábrana sa vytvorila použitím asfaltovaných pásov, ktoré sa aplikovali na hornú hranu trapézových plechov. Tepelná izolácia s hrúbkou 300 mm sa vkladala medzi bodové dvojdielne kotvy, ktoré sú vo vrchole prepojené priebežnými vertikálnymi kovovými nosníkmi. Na tieto nosníky sa prikotvila vodoodolná preglejka s hrúbkou 22 mm. Tá vytvára podkladovú vrstvu na ukotvenie opláštenia. Na dosiahnutie optimálnych difúznych vlastností obvodového plášťa sa pod fasádne opláštenie a zastrešenie aplikovala podstrešná difúzna fólia.

Systém opláštenia a zastrešenia
Výber systému opláštenia výrazne ovplyvnil fakt, že aj systém spojov mal umocniť charakteristickú dynamiku stavby. Vzhľadom na tvar objektu a sklonové pomery strechy 10 až 80° sa zvolil systém tradičnej stojatej drážky. Dĺžky jednotlivých strešných polí miestami presahovali 16-metrovú hranicu. Vertikálne členie plôch stojatými drážkami sa doplnilo aj o priečne delenie priečnymi ležatými drážakmi. Aplikácia typu ležatých drážok sa vždy prispôsobila danému sklonu strechy. Aby sa zabezpečilo pokrytie strechy v oblúkoch bez segmentového členenia, každý položený pás strechy sa individuálne ohýbal tak, aby zapadol do kriviek stavby. Na strešnej ploche sa menili stupne ohnutia, sklony a šírky materiálu od profilu k profilu, takže každý krytinový pás sa musel jednotlivo strihať, formovať a ručne upevňovať. Na zastrešenie a opláštenie múzea sa použilo viac ako 200 t zvitkového materiálu na báze titánzinku s hrúbkou 0,8 mm, s rozvinutou šírkou 675 mm a 575 mm. Aby krytinové pásy vyhoveli požiadavkám na tvar komplexu, museli sa použiť pásy so šírkou až 1 000 mm.

Snahou architekta bolo dodržať jednotný dĺžkový raster v členení plôch. Dĺžka pásov 1 500 mm sa opakuje na celej ploche, priečne spoje sú posunuté o 1/3 dĺžky.

Výber materiálu na opláštenie
Výber materiálu ponechal investor na architekta. Ten sa pre použitie zvitkového materiálu na báze titánzinku rozhodol z rôznych dôvodov. Jedným z rozhodujúcich aspektov výberu bol ušľachtilý povrch s permanetne sa vyvíjajúcou prírodnou patinou, ktorá harmonizuje s vodnou hladinou rieky Clyde. Nemenej dôležitými faktormi boli deklarovaná životnosť 80 až 150 rokov, bezúdržbovosť a možnosť bezpečného vyhotovenia náročných detailov stavby, a to vďaka možnosti materiál spájkovať, klampiarsky spracovať stláčaním a naťahovaním bez poškodenia povrchovej úpravy. Správnosť výberu potvrdila aj ekologická bilancia tohto materiálu.

Na opláštenie a zastrešenie múzea sa použil predzvetraný modrosivý titánzinok, ktorý ladí s morským tónom prostredia. Zvolený materiál má aj spodnú stranu ošetrenú ochrannou vrstvou. Táto organická vrstva chráni profily pred tvorbou hydroxidu zinku. Ten vzniká pre prítomnosť dočasnej vlhkosti počas skladovania a transportu materiálu. Zároveň je materiál odolný proti abrázii, ku ktorej by mohlo dôjsť počas zabudovania, a poskytuje prijateľnú ochranu proti nepriaznivým vplyvom vlhkosti (mokrá podkonštrukcia, prípadne difúzia alebo konvenčné procesy).

Ďalšou výzvou bolo pre zhotovovateľa zabezpečenie optimálneho odtoku dažďovej vody. Na tento účel sa v mieste prechodu medzi fasádou a strechou vyhotovil medzistrešný žľab, ktorý nie je viditeľný zo zeme. Na streche sa zároveň v jej najnižších bodoch realizovalo vnútorné odvodnenie. Odvodňovacie otvory sú pokryté perforovanými profilmi, ktoré sú upevnené na dvojitú stoja­tú drážku a chránia odtok pred znečistením.
Kľúčovým aspektom bolo nadimenzovanie vnútorného odvodnenia. Aby sa zabezpečilo spoľahlivé odvedenie dažďovej vody, vykonali sa rozsiahle testy. Tie umožnili prispôsobiť dažďové žľaby predpokladanému množstvu zrážkovej vody.

REZ – Riverside Museum
1 – výstavné priestory, 2 – kuchyňa, 3 – galéria na 1. NP, 4 – technická miestnosť, 5 – odvodňovacia nádrž

TEXT: Ing. Gabriel Boros
FOTO: RHEINZINK SK

Ing. Gabriel Boros je konateľom spoločnosti RHEINZINK SK, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.