Roman Žembera: Mojím najväčším nepriateľom je čas
Kandidatúru na funkciu generálneho riaditeľa SSC síce spočiatku zvažoval, avšak nakoniec zvíťazila túžba naplniť svoje vízie a predstavy v praxi. Napriek tomu, že jeho práca je synonymom neustálej organizácie, prípravy a komunikácie, v srdci zostáva cestárom – Ing. Roman Žembera.
Ako sa uberala vaša profesionálna dráha predtým, ako ste sa stali riaditeľom Slovenskej správy ciest?
Po ukončení Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline v roku 1986 som začal pracovať na Okresnej správe ciest v Topoľčanoch. Najskôr som bol technikom a postupne som prechádzal rozličnými funkciami od majstra po námestníka investičnej prípravy a technického rozvoja. Popri práci som absolvoval doškoľovacie kurzy týkajúce sa výstavby ciest a mostov, bol som teda odborne spôsobilý aj ako stavbyvedúci či stavebný dozor. Približne po 11 rokoch som z podniku odišiel do súkromného sektora.
Čo bolo dôvodom vášho odchodu z Okresnej správy ciest?
Po tom, ako na post riaditeľa OSC vybrali môjho spolukandidáta, bolo pre mňa najlepším riešením z OSC odísť. Predstavoval som pre neho totiž príliš silnú konkurenciu.
Rozhodli ste sa teda pre súkromný sektor. V akej oblasti ste pracovali?
Opäť som sa zameral na oblasť, ktorú som vyštudoval a o ktorej si myslím, že ju ovládam – pripravoval som dopravné značenia a projekty dočasných dopravných značení. Dozoroval som stavby pre obecné úrady a rôznych investorov.
Pociťovali ste pri svojom podnikaní konkurenciu?
Ako živnostník som sa orientoval predovšetkým na Topoľčiansky okres, resp. Nitriansky kraj. V tom čase tu nebolo veľa ľudí, ktorí by sa projekčne zaoberali inžinieringom či dočasným dopravným značením pri rozkopávkach a uzávierkach. S množstvom práce som teda problém nemal.
Neskôr sa objem prác zvýšil a založili ste spoločnosť Doznako, s. r. o. Ako ste motivovali vašich zamestnancov?
Je dôležité, aby si majiteľ firmy ustrážil ľudí. Tí vám totiž robia reklamu. Ak pracovníci na stavbe či ceste neodvedú takú prácu, ako si predstavujem, nebude spokojný ani investor a nebudú spokojní ani so mnou. Mojou filozofiou bolo teda presvedčiť pracovníkov, aby odvádzali takú prácu, za ktorú sa nemuseli hanbiť. To je problém aj dnes, pretože ľudia majú tendenciu prácu si skôr zjednodušiť.
V roku 2007 ste prijali funkciu generálneho riaditeľa SSC. Akým spôsobom môžete využiť pri tejto práci skúsenosti z predchádzajúcich rokov?
Ak získate istú funkciu, ľudia v prvom rade začnú skúšať, čo je vo vás. Mal som to šťastie, že som predtým pracoval v investorskej organizácii, ktorá bola súčasťou tohto kolosu a zároveň som robil aj dodávateľa pre SSC. Zažil som to teda z oboch strán a bola to dobrá škola, ktorú by som odporúčal každému. Dnes si viem mnoho vecí so zamestnancami odkonzultovať a vysvetliť si nezrovnalosti.
Vnášali ste do vedenia SSC aj nové prvky?
Čo sa týka investičnej činnosti, príprava tu prebieha tak, ako má. Do tejto oblasti by ani nebolo dobré vstupovať novými nápadmi alebo víziami. V rámci členenia SSC existujú štyri investorské útvary – Košice, Banská Bystrica, Žilina a Bratislava, v ktorých pracujú erudovaní ľudia a cestnú sieť poznajú takmer naspamäť. Dôležité je, aby sa táto práca vykonávala poctivo.
Na druhej strane pomerne razantne vstupujem do oblasti prevádzky a údržby. Myslím si, že táto časť bola veľmi podceňovaná. Tým, že sa v minulosti prijal zákon, podľa ktorého má údržbu na cestách I. triedy zabezpečovať buď Národná diaľničná spoločnosť, alebo VÚC a nimi zriadené organizácie bez verejnej súťaže, ceny neboli nastavené všade jednotne. S týmito organizáciami sa podpísali zmluvy na údržbu, ktorých platnosť však tento rok končí. Preto som sa rozhodol odstrániť tieto rozdiely a nastavil som ceny tak, aby neboli diskriminačné. Predtým sa napríklad za rovnaký výkon, ktorý zabezpečovala tá istá organizácia, zaplatili diametrálne odlišné ceny v Košiciach a Bratislave. Od 1. mája tohto roka postupujeme podľa nového režimu – údržbárske organizácie dostanú nové ceny, s ktorými môžu buď súhlasiť, alebo bude možnosť na daný úsek cesty vyhlásiť súťaž a zapojiť súkromný sektor.
Akým spôsobom by ste chceli využiť takto ušetrené finančné prostriedky?
Mohli by sme podporiť údržbu ciest. Momentálne si totiž nemôžeme dovoliť realizovať viac kobercov ročne, čím sa nám posúva aj cyklickosť opráv. Maximálna cyklickosť by mala byť 15 rokov, pričom nám sa posunula na 22 až 25 rokov. Cestná sieť tak dospela do štádia, že nám už nestačí natiahnuť koberec, ale musíme realizovať finančne náročné rekonštrukcie. Som toho názoru, aby sme nový obchvat okolo mesta stavali o rok dlhšie a radšej sa zamerali na údržbu cestnej siete.
Čo bude tento rok z hľadiska investičných zámerov SSC rezonovať najviac?
Najväčšia rozbehnutá akcia je privádzač Poprad – Kežmarok. Okrem toho máme množstvo rozostavaných investičných zámerov, napríklad obchvat Topoľčian. Ďalšia pripravovaná investícia je Trenčín – most, pri ktorej čakáme schválenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z Bruselu. V súčasnosti prebieha aktualizácia zásobníka projektov pre operačný program Doprava, v ktorom sú zahrnuté aj pripravované akcie, napr. Dolný Kubín – pruh pre pomalé vozidlá a obchvat Čadce. Zaujímavou investíciou je taktiež cesta pod Strečnom, kde sme v minulom roku dokončili sanáciu svahu a v tomto roku budeme realizovať dopravno-bezpečnostné opatrenia.
Aké sú ďalšie významné projekty?
Istý čas som robil poradcu ministrovi dopravy pre právne záležitosti a cestnú databanku. Myšlienka databanky sa vtedy ešte len rozvíjala a doteraz som jej fanúšikom. Tento rok pripravujeme veľký projekt – Národný systém dopravných informácií SR (NSDI) a v jeho rámci Národné dopravné informačné centrum, ktorý bude zastrešovať celú cestnú sieť Slovenska. Jeho podstatou je zobrazenie každej informácie o ceste. Vytvorenie dopravného informačného centra je pre mňa osobne veľkou výzvou.
V akom časovom horizonte môžeme čakať jeho spustenie?
Ide o časové obdobie niekoľkých rokov. Na cestách bude potrebné rozostavať kamerové systémy, systémy meteostaníc, systémy na sledovanie charakteristík dopravného prúdu a ďalšie. V neposlednom rade bude treba zabezpečiť rozličné softvérové vybavenia. Vláda SR poverila SSC zabezpečiť tento projekt, ktorý plánujeme financovať z prostriedkov Európskej únie. V Českej republike bola táto akcia spustená minulý rok.
A ďalšie akcie?
V rámci NSDI pripravujeme projekt Inteligentné mestá, ktorého cieľom je zrýchliť a zaistiť väčšiu plynulosť dopravy vo vybratých mestách Slovenska. Vodič bude pri vstupe do každého väčšieho mesta informovaný o stave dopravy prostredníctvom prenosných dopravných značení a rozličných elektronických čítačov. Bude tak pripravený na možné obchádzky, havárie či kolóny s tým, že systém ho naviguje na inú trasu. Pilotný projekt sa pripravuje v Prešove, kde nám podalo pomocnú ruku aj mestské zastupiteľstvo. Využiť prostriedky Európskej únie by sme chceli preto v každom krajskom meste okrem Bratislavy. Komunikácie hlavného mesta totiž nepatria pod komunikačnú sieť I. triedy a obhospodaruje ich Magistrát mesta Bratislavy.
Ste zodpovedný za bezpečnosť a plynulosť dopravy na cestách I. triedy. Je niečo, čo vám pri tejto práci spôsobuje komplikácie?
Je to najmä skutočnosť, že nemám ani jedného vlastného zamestnanca, ktorý by mohol uzavrieť cestu napríklad pri havárii. Všetko musím riešiť prostredníctvom dodávateľov a VÚC. Jednou z mojich vízií je preto zriadiť pohotovostné čaty, ktoré by mali 24-hodinovú službu a okamžite by zabezpečili akúkoľvek opravu, havarijné stavy a podobne. To, že u nás takíto ľudia chýbajú, je spôsobené pretransformovaním údržby ciest pod VUC. Zodpovedám za cesty I. triedy, ale keďže sa údržba zabezpečuje dodávateľsky, výkonnosť nie je vždy optimálna najmä z časových dôvodov. Snažíme sa, ale nie je to ideálny stav.
Ako trávite svoj voľný čas?
Veľmi ma baví šport a keby som mohol, športoval by som každý deň. Hrávam futbal a v lete sa snažím korčuľovať. Niekedy som hral hokej a basketbal za Topoľčany, no nebránim sa žiadnemu športu. Jediné, čo mi však chýba, je čas, preto sa voľné chvíle snažím tráviť so svojou rodinou. Dokonca som si postavil aj rodinný dom a pri tom som sa naučil byť tesárom, murárom, vodárom aj obkladačom. Momentálne však bývame v Bratislave a rodinný dom využívame ako víkendovú chalupu.
Okrem toho som srdcom stavbár. Cestou na dovolenku som schopný zastaviť auto v talianskych Alpách a obdivovať peknú stavbu zasadenú do prírody. Fascinujú ma architektonicky aj konštrukčne zvládnuté stavby. Je to pre mňa niečo unikátne.
| Ing. Roman Žembera Narodený: 18. 1. 1964, Topoľčany Vzdelanie: Priebeh zamestnania: Súčasné pôsobenie: |
Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
Foto: archív autora
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
