Rybie priechody

Rybie priechody sú objekty umiestnené na alebo vedľa ľuďmi vytvorenej bariéry – vzdúvadle na toku tak, aby pomáhali prirodzenej migrácii ichtyofauny. Pojem rybie priechody zahŕňa všetky konštrukcie umožňujúce zdolať vodným živočíchom značný výškový rozdiel hladín, vytvorený takouto vodnou stavbou.

Rybie priechody slúžia ťažným rybám, ktoré svoj vývoj prežívajú čiastočne v mori a čiastočne v horných úsekoch riek a potokov (losos, úhor, jeseter). Zároveň slúžia aj rybám riečnym (kapor, šťuka, sumec a podobne) na návrat na ich pôvodné stanovištia v prípade ich strhnutia pri povodniach alebo na presídlenie do vyššie ležiacej nádrže s vhodnejšími podmienkami z hľadiska čistoty vody, množstva a druhu potravy a podobne. Svojím stavebným riešením umožňujú rybám migrovať okolo prekážky plávaním alebo preskakovaním série relatívne nízkych stupňov až na opačnú stranu bariéry.

Kritériá na výber typu rybieho priechodu
Výber najvhodnejšieho typu rybieho priechodu závisí od zloženia ichtyofauny toku (druhového spektra rýb), charakteru toku, ako aj od vlastníckych vzťahov a technických možností. Keďže rôzne druhy rýb nepreferujú v toku rovnaké stanovištia, je žiaduce vytvoriť v priechode variabilné podmienky, čo umožňujú najmä prírode blízke typy rybích priechodov. Medzi takéto typy priechodov patria napríklad dnové prahy a sklzy, ktoré sú priechodné pre celú vodnú faunu. Budujú sa v celej šírke toku, sú veľmi drsné, uprednostňujú sa nezhutnené a členité.

Ďalším prírode blízkym typom priechodu je obtoková bystrina, tzv. biokoridor (obr. 1 a 2). Svojím riešením umožňuje migráciu celej vodnej fauny a súčasne vytvára životný priestor pre reofilné druhy. Väčšinou sa rieši ako obchvat vodného diela s prírodne vytvoreným tokom v derivácii. Medzi prírode blízke typy môžeme zaradiť rampy pre ryby (obr. 3). Budujú sa v miernom sklone a sú integrované do opevnenia hate. Teleso rampy je väčšinou z kamenného násypu.

Obr. 2: Obtoková bystrina (biokoridor) na MVE Bulhary (Česká republika)

Ak nie je reálne vybudovať prírode blízky priechod, z technických rybích priechodov sa odporúčajú iné konštrukcie ako štrbinový priechod (obr. 4), ktorý je vhodný pre všetky druhy rýb a po reali­zácii dnového substrátu aj pre bezstavovce. Zo stavebného hľadiska ide o betónový žľab s priečkami z betónu alebo dreva, s jedným alebo dvoma zvislými štrbinovými otvormi na boku žľabu. Miskovitý (komôrkový) priechod (obr. 5) je vhodný pre všetky druhy rýb. Je to betónový žľab s priečkami z dreva alebo betónu, so striedajúcimi sa otvormi na hornom a dolnom okraji. Jeho nevýhodou je, že pri malých prietokoch sa nevytvára dostatočné prúdenie. Pre malé a slabo výkonné ryby je vhodný Denilov priechod (obr. 6).

Z konštrukčného hľadiska ide o drevený alebo betónový žľab s drevenými lamelami v tvare U sklonenými proti prúdu v uhle 45o. Jeho nevýhodou je, že je neprekonateľný pre bentosové (dnové) organizmy. Štetinový rybovod je vhodný pre ryby rozličných veľkostí a druhov, ako aj bentos. Žľab je vybavený pružnými štetinami, ktoré sú rozmiestnené po celej jeho ploche. Dno je väčšinou vyplnené hrubozrnným štrkom.

Technické priechody možno obložiť kameňmi na zvýšenie drsnosti koryta, čím sa zníži rýchlosť prúdenia a vytvoria sa lepšie podmienky priechodnosti. Súčasne sa napodobnia prírode blízke typy priechodov.

Obr. 4: Štrbinový priechod	Obr. 5: Miskovitý (komôrkový) priechod	Obr. 6: Denilov priechod

Návrhové parametre rybích priechodov
V súčasnosti na Slovensku neexistuje legislatíva ani norma upravujúca problematiku návrhu rybích priechodov. Zmienka o rybovodoch je len v zákone o rybárstve, kde sa píše: „Správca vodných tokov je povinný pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych diel a zariadení, pri úpravách vodných tokov a ich užívaní zohľadniť potreby a ochranu rybárstva. Musí dbať, aby sa tam, kde je to účelné, zriaďovali a udržiavali rybovody, a pri budovaní vodných nádrží aj iné vhodné technické zariadenia slúžiace na migráciu a ochranu rýb.“ Z uvedeného vyplýva, že nie sú ustanovené žiadne základné návrhové parametre – technické ani ichtyologické. Jediné podklady slúžiace projektantovi v praxi sú zahraničné normy. Napriek tomu sú zásady vhodného návrhu rybích priechodov známe a sú výsledkom dlhoročných skúseností z ich prevádzky na mnohých vodných stavbách u nás a vo svete.

Pri návrhu rybích priechodov je nutné, aby ich technické riešenie rešpektovalo biologické potreby tých druhov rýb, ktorých migráciu majú zabezpečiť. Skĺbenie týchto požiadaviek vyžaduje úzku spoluprácu vodohospodára s ichtyológom, z čoho vyplýva potreba hydraulického výskumu a ichtyologického prieskumu dotknutého úseku. Základným parametrom návrhu rybích priechodov je prietok vody v priechode. Od tohto parametra sa odvíjajú ďalšie, ako sú rýchlosť prúdenia, pozdĺžny sklon nivelety dna priechodu, hĺbka vody, rozdiel hladín medzi jednotlivými bazénmi (komôrkami) a podobne.

Ak je vzdúvací objekt spojený s odberom vody, prietok pre rybí priechod zabezpečuje manipulačný poriadok vodného diela. Stály prietok v rybom priechode je vhodné udržiavať regulovateľnými krídlami so zvislou štrbinou v mieste vtoku do priechodu. So zmenou prietoku sa menia aj ďalšie parametre. Prírode blízke priechody sú však na tieto zmeny ľahšie adaptabilné ako priechody technické.

Rýchlosť prúdenia je limitujúci faktor pre priechodnosť rýb priechodom. Ak sa podarí v priechode docieliť veľkú variabilitu rýchlostí, nie je rozhodujúca stredná rýchlosť prúdenia, ale dôležitejšie je, či existujú miesta (pri dne) s malou rýchlosťou prúdenia. Na týchto miestach by nemala byť rýchlosť väčšia ako 0,5 m/s, ideálne je 0,2 m/s. Maximálna rýchlosť prúdenia by nemala prekročiť hodnotu 2 m/s.

Pozdĺžny sklon nivelety dna priechodu by mal byť pre mimopstruhové vody 1 : 20 (t. j. 5 %) a miernejší. V prípade vôd pstruhových 1 : 15 a miernejší (výnimočne 1 : 8). Maximálny prípustný sklon pre technické konštrukcie je 1 : 5 až 1 : 10 a pre prírode blízke konštrukcie by nemal presiahnuť hodnotu 1 : 15.

Hĺbka vody v rybom priechode by v mimopstruhových vodách mala byť v hlbších častiach minimálne 80 cm a v plytších minimálne 50 cm. V prípade pstruhových tokov by mala byť hĺbka vody minimálne 50 cm v hlbších častiach a 30 cm v plytších. Na zabezpečenie dostatočnej hĺbky sa s úspechom používajú priečne rady balvanov. Ideálne sú kamene v tvare mohyly kladené nastojato, medzi ktorými sú zvislé štrbiny, najlepšie po celej výške vodného stĺpca. Rozdiel hladín, či už spôsobený priečnou radou kameňov, alebo prahmi, by nemal presahovať pri mimopstruhových tokoch 15 cm a v pstruhových 25 cm. Po prekonaní výškového rozdielu hladín 2 m by mala byť navrhnutá upokojujúca nádržka.

Vrstva dnového substrátu by mala byť minimálne 25 cm. Substrát by mal byť dostatočne hrubý a veľkostne odstupňovaný, so štrbinami, ktoré tvoria potenciálne úkryty pre bentos.

Výstup z rybieho priechodu do hornej vody musí byť riešený tak, aby nedochádzalo k dezorientácii rýb vystupujúcich z priechodu alebo ich opätovnému splavovaniu pod hrádzu (k turbínam vodnej elektrárne).
Výstup by nemal obsahovať mreže, hrablice či iné zariadenia pôsobiace rušivo na ryby, výnimku tvorí len zariadenie zachytávajúce plaveniny – klada alebo trám ukotvený na hladine. Vzdialenosť výstupu by mala byť minimálne 5 m od vtoku do vodnej elektrárne, resp. hrablíc.

Vstup z dolnej vody by mal byť umiestnený čo najbližšie k telesu hate, na úrovni hate alebo odtoku z turbín, pod maximálnym uhlom 45o, nie však do vývaru. Voda vytekajúca z priechodu by mala tvoriť cestičku, ktorá vábi ryby k vstupu do rybovodu. Účelné je vybudovať prídavný prúd, ktorý ústi pri vstupe do priechodu. Najlepšia poloha rybieho priechodu je pri tom brehu, kde sa nachádza vodná elektráreň, pretože odtok z elektrárne priťahuje migrujúce ryby. Po výstavbe rybieho priechodu je nevyhnutná kontrola jeho funkcie pre prípadné
ďalšie úpravy.

Rozdelenie rybích priechodov Podľa konštrukcie: prírode blízke (dnové rampy a sklzy, obtokové bystriny – biokoridory, rampy pre ryby), technické (štrbinový, miskovitý – komôrkový, Denilov priechod), iné (štetinové rybovody, priechody pre úhory, plavebné komory pre ryby a rybie výťahy). Podľa situačného umiestnenia: rybovody v koryte toku (súčasť telesa vzdúvacieho objektu), rybovody v okolitom teréne (mimopriečnej prekážky a koryta toku – obtokové kanály). Podľa trvanlivosti: trvalé, prenosné (umiestňované len v čase migrácie rýb). Podľa pohonu a obsluhy: bez pohonu a obsluhy, s pohonom a obsluhou. Podľa usporiadania vodnej trate: priechody s nepravidelnou traťou (prírode blízke obtokové kanály s meandrami), priechody s rovnou traťou, priechody s lomenou traťou, priechody s meandrujúcou traťou. Podľa umiestnenia prívodu vody: s horným prívodom vody v korune priechodu, s horným prívodom a bočnými prívodmi z jednej alebo oboch strán, s horným prívodom a posilnením výtoku na prilákanie rýb. Podľa možnosti migrácie pre všetky alebo len niektoré druhy v rôznych veľkostiach: selektívne, neselektívne. Podľa typu migrácie: po prúde, proti prúdu. Podľa účelu: jednoúčelové (iba migrácia rýb a ostatných vodných živočíchov), viacúčelové (okrem migrácie sú to stavby slúžiace aj na lodnú dopravu, vodné športy a iné).

Záver
Problematika výstavby rybích priechodov je veľmi aktuálna nielen z hľadiska možnej výstavby malých vodných elektrární, ale aj z hľadiska sfunkčnenia existujúcich rybovodov na vodných stavbách. Keďže nie sú definované žiadne pravidlá, podľa ktorých by sa dalo v praxi postupovať, a do popredia sa dostávajú prírodné typy rybích priechodov, je nevyhnutné testovať vždy viac návrhov, pričom možno meniť nielen usporiadanie prahov a kameňov, ale aj šírku a tvar priečneho profilu, pozdĺžny sklon dna či vytvárať upokojujúce bazéniky po prekonaní väčšieho výškového rozdielu.

Ing. Lea Čubanová, PhD., Ing. Peter Šulek, PhD.
Foto: archív autorov

Lea Čubanová a Peter Šulek pôsobia na Katedre hydrotechniky Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.