Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica – Ružomberok (D1)

Cieľom tohto príspevku je informovať odbornú verejnosť o príprave významného cestného prepojenia rýchlostnej cesty R1 a diaľnice D1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, o stave projektovej prípravy, návrhu technického riešenia a aspoň v krátkosti uviesť základné parametre charakterizujúce rozsah celej stavby.

Rýchlostná cesta R1 Trnava – Banská Bystrica patrí medzi hlavné vnútroštátne cestné ťahy a súčasne je zaradená do európskej cestnej siete medzinárodného významu. Trasa je súčasťou európskeho cestného koridoru E58 a súčasťou trasy medzinárodnej cesty E571. Novelou č. 8/2009 zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sa sieť diaľnic a rýchlostných ciest rozšírila o úsek rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Následne sa toto prepojenie stalo súčasťou nového projektu diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý je základným strategickým dokumentom budovania siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku a ktorý bol vládou SR schválený uznesením č. 406/2010. V súčasnosti dopravné prepojenie týchto miest zabezpečuje cesta I/59, ktorá je súčasťou medzinárodnej cesty E77 spájajúcej Slovensko s Maďarskom a Poľskom.

Zdôvodnenie návrhu
Dôvodov na riešenie nadštandardného cestného prepojenia miest Banská Bystrica – Ružomberok (D1) je niekoľko:

• splnenie požiadavky výstavby nadradenej dopravnej infraštruktúry ako jednotnej, vzájomne prepojenej siete diaľnic a rýchlostných ciest,
• prekročenie návrhovej intenzity dopravného prúdu na viacerých úsekoch cesty I/59 s výhľadom ďalšieho nárastu dopravnej záťaže (v rokoch 1995 až 2005 vzrástla intenzita dopravy na ceste I/59 o približne 50 až 60 % pri podiele nákladných vozidiel 22 %),
• odklon tranzitnej, najmä ťažkej kamiónovej dopravy z existujúcej cesty I/59 cez Donovaly, ktorá ohrozuje vodné zdroje v lokalite Jergaly.

Stav projektovej prípravy
V minulosti sa vypracovalo niekoľko štúdií, ktoré riešili možné varianty cestného prepojenia Banskej Bystrice a Ružomberka. Dnes je stavba projekčne rozdelená na štyri samostatné úseky, ktoré sú v rôznom stupni rozpracovanosti:

1. Cesta pre motorové vozidlá I/66 (R1) Banská Bystrica – severný obchvat – stavba sa realizuje formou verejno-súkromného partnerstva – PPP (Public Private Partnership) s termínom ukončenia v júli 2012,
2. I/66 (R1) Banská Bystrica – Slovenská Ľupča – pre úsek je spracovaná technická štúdia a Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie ako podklad na vydanie záverečného stanoviska,
3. I/66 a I/59 (R1) Slovenská Ľupča – Korytnica, hranica kraja – pre úsek je spracovaná dokumentácia na územné rozhodnutie (DÚR), Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie a je vydané záverečné stanovisko MŽP SR,
4. R1 Korytnica, hranica kraja – Ružomberok – v úseku je spracovaná strategická a technická štúdia prepojenia RC R1 a diaľnice D1 a Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredia.

Situácia širších vzťahov

Obmedzujúce podmienky
Hlavným obmedzujúcim faktorom návrhu trasy je skutočnosť, že trasa v úseku Slovenská Ľupča – Korytnica prechádza Národným parkom Nízke Tatry a územím Natura 2000 a v úseku Korytnica – Ružomberok rozhraním Národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra s viacerými environmentálne významnými lokalitami. V spojitosti s exponovanou geomorfológiou terénu si návrh vyžadoval zosúladenie technicky realizovateľného a súčasne environmentálne prijateľného riešenia. Ďalšie obmedzenia vychádzali zo stanovísk príslušných miest a obcí požadujúcich také technické riešenie, ktoré by minimalizovalo vplyv stavby na ich občanov.

Opis technického riešenia
Stavba rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Ružomberok (D1) sa nachádza na území Banskobystrického a Žilinského VÚC, v okresoch Banská Bystrica a Ružomberok. Celková dĺžka je od 55,720 do 55,761 km v závislosti od zvoleného variantu v úseku Korytnica – Ružomberok. Rýchlostná cesta je navrhnutá v základnej kategórii R22, 5/80, s výnimkou časti úseku severného obchvatu Banskej Bystrice, kde je navrhnutá kategória MR 20/60. Z návrhovej kategórie sú odvodené aj základné parametre smerového a výškového vedenia s minimálnym smerovým oblúkom 160 m v intraviláne Banskej Bystrice a maximálnym pozdĺžnym sklonom 6 % v úseku prechodu Nízkych Tatier.

Úsek RC R1 Banská Bystrica – severný obchvat
Trasa rýchlostnej cesty R1 v polohe severného obchvatu Banskej Bystrice má dĺžku 5,671 km. Začína sa v trojúrovňovej križovatke Kostiviarska. V križovatke sa zatáča východným smerom do stúpania na kótu Kačica, ktorú prekonáva v hlbokom záreze nad tunelom železnice. V križovatke Rudlová prechádza na estakáde na južné svahy vrchu Bánoš, kde je situovaná rovnomenná križovatka. V súbehu so železničnou traťou podchádza jestvujúcu cestu I/66 a následne sa zatáča do priestoru mimoúrovňovej križovatky Cementáreň. Trasa v uvedenom úseku sa končí na úrovni cesty I/66 na východnom okraji mesta v smere na Brezno.

Dominantné stavebné objekty, 1. úsek Cesty/mimoúrovňové križovatky:  22/4 MÚK Mosty:  19 ks/1 754 m Rekonštrukcie mostov:  5 ks Oporné a zárubné múry:   20 ks/2 736 m PH steny:  14 ks/5 752 m Clony proti oslneniu:    2 ks/1 530 m Úprava tunela:  1 ks

Úsek RC R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča
Uvedený úsek dĺžky 7,304 km nadväzuje na predchádzajúcu stavbu severného obchvatu a následne pokračuje v koridore jestvujúcej cesty I/66 východným smerom, pričom obchádza miestnu časť Banskej Bystrice – Šálkovú zo severnej strany a prírodnú rezerváciu Príboj z južnej strany. Východne od Šálkovej rýchlostná cesta prechádza cez rovnomennú križovatku Šálková s preložkou cesty I/66. V ďalšom priebehu rýchlostná cesta R1 vedie v tesnom súbehu so železničnou traťou Banská Bystrica – Červená Skala v inundácii rieky Hron smerom k južnému okraju obce Slovenská Ľupča. Trasa sa v uvedenom úseku končí v polohe cesty I/66 východne od Slovenskej Ľupče.

Dominantné stavebné objekty, 2. úsek Cesty/mimoúrovňové križovatky:  16/1 MÚK Mosty:  22 ks (z toho 10 na RC) Oporné a zárubné múry:  8 ks PH steny:   3 ks Clony proti oslneniu:  2 ks Veľké jednostranné odpočívadlo:  1 ks

Úsek RC R1 Slovenská Ľupča – Korytnica
V mimoúrovňovej križovatke Slovenská Ľupča, v ktorej priestore je navrhnuté stredisko správy a údržby (SSÚR), trasa prechádza do svojho najzložitejšieho úseku s celkovou dĺžkou 14,850 km. Mostnými objektmi križujúcimi rieku Hron, trať ŽSR a existujúce cesty sa dostáva do horského prostredia Nízkych Tatier. Striedavo na teréne a mostných objektoch prekonáva vyvýšeninu Dúbrava. Masív Diel prekonáva rovnomenným tunelom dlhým 1,8 km. Po vyústení v Hiadeľskej doline postupuje na teréne, estakádach a poloestakádach smerom k hrebeňu Nízkych Tatier, ktorý križuje druhým tunelom Kozí chrbát s dĺžkou 3,0 km. Vyústením na severnej strane Nízkych Tatier trasa vstupuje do údolia Barborina a následne do Korytnickej doliny. Úsek sa končí mimoúrovňovou križovatkou Korytnica, ktorou sa na RC R1 napája cesta I/59. Z dôvodu lepšieho začlenenia trasy do terénu s výrazným priečnym sklonom sa na väčšine úseku vedenom vo voľnom teréne navrhlo výškové vedenie trasy na dvoch úrovniach nivelety.

Dominantné stavebné objekty, 3. úsek Cesty/mimoúrovňové križovatky:  22/2 MÚK Tunely:  2 ks/4 800 m Mosty a poloestakády: 34 ks (z toho 25 na RC) Ekodukty:  1 ks Oporné a zárubné múry:  43 ks PH steny:   1 ks Clony proti oslneniu:  1 ks Stredisko správy a údržby (SSÚR):  1 ks

Úsek RC R1 Korytnica – Ružomberok (D1)
Štvrtý úsek od križovatky pri Korytnici po napojenie na diaľnicu D1 a ďalej až po jestvujúcu cestu I/59 nad Likavkou sa rieši vo dvoch základných variantoch. Oba v zásade vedú rovnakým koridorom Korytnickej doliny, pozdĺž potokov Korytnica a Revúca, v súbehu s jestvujúcou cestou I/59. Rozdiel medzi fialovým a modrým variantom je v zásahu do existujúcej cesty I/59. Kým fialový variant s dĺžkou 27,936 km počíta pri trasovaní s čiastočným využitím úsekov cesty I/59 a jej preložením do novej polohy, modrý variant dĺžky 27,859 km sa snaží minimalizovať zásahy do cesty I/59. Podobne ako v predchádzajúcom úseku sa na časti trasy navrhlo dvojúrovňové výškové vedenie jazdných pásov.

Na začiatku úseku, neďaleko Korytnických kúpeľov, vedie trasa tunelom Korytnica a po vyústení pokračuje úzkym údolím Korytnického potoka až k obci Liptovská Osada, ktorú obchádza zo západu čiastočne v tuneli a ďalej smeruje v súbehu s potokom Revúca. Za obcou je situovaná križovatka Liptovská Osada a SSÚR. V súbehu s Revúcou a cestou I/59 trasa pokračuje až do Ružomberka, pričom v pomerne tesnom dotyku zo západu obchádza miestnu časť Biely Potok variantne povrchovo (fialový variant) aj podpovrchovo (modrý variant). V prieluke medzi Bielym Potokom a Ružomberkom, kde je situovaná aj križovatka Ružomberok – juh, sa trasa odkláňa na východ a ďalej pokračuje vo východnom obchvate Ružomberka až k obci Štiavnička. Tu je navrhnutá križovatka s cestou I/18 Ružomberok – východ. V ďalšom pokračovaní atakuje východnú časť areálu Mondi SCP, križuje trať ŽSR, rieku Váh a existujúcu cestu III. triedy, aby sa následne zahĺbila do tunela Mních pod miestnou vyvýšeninou. Po vyústení sa medzi obcami Likavka a Martinček napojí mimoúrovňovou križovatkou Martinček na plánovanú diaľnicu D1 Hubová – Ivachnová. Variantne sa riešil obchvat obce Martinček aj povrchovo z jeho východnej strany, ktorý však výrazným spôsobom atakuje obec Liskovú.

Súčasťou úseku je tiež privádzač Likavka – Martinček, ktorý zabezpečí prepojenie križovatky Martinček a cesty I/59 severne od Likavky.

Vzorový priečny rez poloestakádou s dvojúrovňovým výškovým vedením jazdných pásov

Záver
Cieľom článku bolo predstaviť návrh technického riešenia a stav projektovej prípravy rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Ružomberok (D1) v nadväznosti na najnovšie zámery vlády SR urýchliť výstavbu predmetného prepojenia ako alternatívneho spojenia západu a východu SR. Jej význam vzrástol po rozhodnutí vlády SR nepokračovať vo výstavbe diaľnice D1 v úseku Dubná Skala – Ivachnová formou verejno-súkromného partnerstva (1. balík PPP), čím sa termín prepojenia Bratislavy a Košíc prostredníctvom diaľnice D1 oddiali. Dobudovaním chýbajúcich úsekov rýchlostnej cesty R1 v okolí Nitry a Žiaru nad Hronom sa v roku 2011 dokončí cestný ťah R1 od Trnavy do Banskej Bystrice. Dobudovaním úseku RC R1 Banská Bystrica – Ružomberok vznikne nadštandardné prepojenie ako časť severojužného cestného ťahu spájajúceho Maďarsko, Slovensko a Poľsko. Súčasne vznikne vysokokapacitné prepojenie západného a východného Slovenska, čo povedie k čiastočnému presmerovaniu tranzitnej dopravy v smere západ – východ, a tým aj k zníženiu dopravnej záťaže na ceste I/18 medzi Žilinou a Ružomberkom.

TEXT: Ing. Peter Bednárik, Ing. Imrich Bekeč, Ing. Ivan Gábryš
FOTO: DOPRAVOPROJEKT

Peter Bednárik je hlavný projektant v spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Imrich Bekeč je hlavný projektant v spoločnosti ­DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Ivan Gábryš je hlavný projektant v spoločnosti ­DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.