Rýchlostná cesta R1 – história a súčasnosť (1. časť)

Rýchlostná cesta R1 nie je výnimkou v porovnaní s tými slovenskými diaľnicami, ktoré majú za sebou dlhé obdobie rozličných koncepcií a zmien, kým príde čas na ich výstavbu. R1 má však aj jednu výnimočnosť – jej súčasťou budú úseky, ktorých výstavba a údržba sa bude riadiť koncesnou zmluvou.

Prvý PPP projekt na výstavbu diaľničnej infraštruktúry na Slovensku bude zahŕňať tieto úseky rýchlostnej cesty R1:

• Nitra-západ – Selenec,
• Selenec – Beladice,
• Beladice – Tekovské Nemce,
• Banská Bystrica, severný obchvat.

História a súčasnosť rýchlostnej cesty R1
História rýchlostnej cesty R1 siaha do roku 1987, keď bola ešte v bývalom Československu zaradená do programu rozvoja siete diaľnic do roku 1995 ako diaľnica D65 spájajúca Trnavu s Banskou Bystricou cez Nitru, Žiar nad Hronom a Zvolen. Jej súčasťou sa stali aj rekonštrukcie úsekov ciest I. triedy I/51, I/50 a I/66, ktoré už boli vybudované, prípadne boli vtedy v príprave alebo vo výstavbe. Šlo o úsek I/51 Bab – Kynek ukončený v roku 1980, 10,3 km dlhý úsek I/51 Sereď – obchvat, ďalej o I/50 Šášovské Podhradie – Budča, ktorý  sa budoval v 80. rokoch minulého storočia a úsek I/66 Kováčová – Banská Bystrica budovaný vo viacerých etapách. Do prevádzky sa uviedol v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Úsek Trnava – Bab sa pripravoval už ako diaľnica D65, ale v plnom profile bol odovzdaný do prevádzky až v roku 2000.

Po rozpade Československa vláda SR až v júni 1998 doplnila cestný ťah Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica do diaľničnej siete ako diaľnicu D65. Vzhľadom na obmedzené možnosti vedenia trasy v niektorých úsekoch, diaľnica sa ako celok pripravovala len v šírke 22,5 m. Po neschválení kategórie D22,5 sa diaľnica D65 zmenila na rýchlostnú cestu R1.

Rýchlostná cesta R1 predstavuje štvorpruhovú smerovo rozdelenú cestu s mimoúrovňovými kríženiami existujúcich cestných komunikácií, budovanú pre vyššie jazdné rýchlosti a vyšší štandard pre jej užívateľov s minimalizovaním vplyvov na životné prostredie. Vo februári 2001 sa schválil nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorého súčasťou bola aj rýchlostná cesta R1 z Trnavy po Banskú Bystricu. Po tomto roku sa odovzdali do prevádzky nasledovné úseky budované v kategórii R22,5: Hronský Beňadik – Nová Baňa – Rudno nad Hronom (2003), Budča – Kováčová (2004), Žarnovica, obchvat (2006 v plnom profile) a Rudno – Žarnovica (2006). Uznesením vlády SR č. 882 sa 3. 12. 2008 aktualizovala sieť diaľnic a rýchlostných ciest, ktorej súčasťou je aj napojenie rýchlostnej cesty R1 na diaľnicu D1 v Ružomberku. K úsekom cesty R1 tak pribudli ďalšie: Banská Bystrica, severný obchvat (dovtedy pripravovaná ako preložka cesty I/66), rekonštrukcia cesty medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou, úsek R1 Slovenská Ľupča – Korytnica – Ružomberok.

Okrem časti R1 od Banskej Bystrice po Ružomberok, ktorá je v procese projektovej prípravy, je v súčasnosti vo výstavbe 1. a 2. etapa úseku Žarnovica – Šášovské Podhradie a spomínané štyri úseky projektu PPP. Ich vybudovaním sa spojí Trnava a Ružomberok alternatívnou trasou k diaľnici D1.

Tab. 1: Základné parametre úsekov

Zdroj: DSP (dokumentácia pre stavebné povolenie), DRS (dokumentácia pre realizáciu stavby)

Úseky PPP projektov
Celková dĺžka týchto úsekov je 51,5 km. Spolu na nich bude vybudovaných 10 mimo­úrovňových križovatiek, jedno stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty (pri križovatke Selenec, na prvom úseku), jedno obojstranné odpočívadlo (Tekovské Nemce) a 81 mostov, pričom mosty na rýchlostnej ceste tvoria asi 12 percent z celkovej dĺžky trasy. Každý z úsekov má v rámci tejto stavby svoje „prvenstvo“:

• Nitra-západ – Selenec: najdlhší most projektu: 1 163 m dlhý most ponad Priemyselnú ulicu v Nitre,
• Selenec – Beladice: najdlhší úsek projektu – 18,97 km,
• Beladice – Tekovské Nemce (spolu so severným obchvatom Banskej Bystrice): najväčší počet mostov – 24,
• Banská Bystrica: najväčší počet mimoúrovňových križovatiek – 4.

Pre všetky úseky sa v súčasnosti spracováva DRS, ktorá bude zohľadňovať požiadavky dodávateľov na materiály a použité technológie nielen z hľadiska ich ekonomických nárokov, ale aj logistiky, vzhľadom na krátky termín výstavby a ich skúsenosti s výstavbou objektov podobného charakteru, aby čo najviac znížili svoje vlastné riziká.

R1 Nitra-západ – Selenec
Tento úsek dlhý 12,590 km je vlastne južným obchvatom mesta Nitra. Sú na ňom dve mimo­úrovňové križovatky: Lehota (rázštepová križovatka) a Čermáň (trúbkovitá križovatka). Úsek sa začína pri obci Lehota mimoúrovňovou križovatkou toho istého mena. Počíta sa, že existujúci nadjazd z prefabrikátov ponad R1 sa odstráni a v novej križovatke sa vybuduje dlhší most ponad R1 a ďalšie pruhy mimoúrovňovej križovatky. Cesta ďalej pokračuje južne a juhovýchodne cez Kynecký les ponad cestu III/05136 až ku mimoúrovňovej križovatke Čermáň, ktorá na R1 napojí časť Nitry toho istého mena. Asi 1,2 km od nej je trasa vedená na najdlhšom moste projektu pozdĺž Priemyslenej ulice a cez rieku Nitra. Odtiaľ pokračuje severovýchodne v extraviláne mesta až po mimoúrovňovú križovatku Selenec, ktorá je už časťou ďalšieho úseku. Na mimoúrovňovú križovatku bude napojený privádzač Nitra, ktorý však nie je súčasťou tohto projektu. Na konci úseku sa bude na ľavej strane nachádzať stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty.

Inžnierskogeologický prieskum ukázal, že v tomto úseku sa nachádzajú prevažne ílovité a len okrajovo ílovito-piesočnaté a štrkovité sedimenty. Uvedené ílovité zeminy patria medzi málo vhodné zeminy na založenie mostných objektov a ako podložie cestných násypov. Rovnako ich spätné použitie do násypov bez akéhokoľvek zlepšenia ich vlastností, prípadne kombinácie s inými materiálmi v sendvičových násypoch, je výrazne obmedzené. Navyše ide o zeminy, ktorých konsolidácia prebieha veľmi dlho a pri výstavbe sa uvažuje aj o budovaní konsolidačných násypov, aby sa zmiernili účinky negatívneho trenia na pilóty.

Smerové vedenie rýchlostnej cesty v tomto úseku okrem križovatky Lehota, v ktorej návrhová rýchlosť bola znížená na 100 km/hod., sa navrhuje na rýchlosť 120 km/hod. Odvodnenie cesty sa rieši cestnou kanalizáciou.
Na úseku sa nachádza 12 mostov, ktoré sa budú budovať rôznymi technológiami od prefabrikovaných (tyčové prefabrikáty) až po náročné monolitické konštrukcie. Z celkového počtu sa 9 mostov nachádza na rýchlostnej ceste a 3 mosty sú nadjazdmi ponad R1.

V druhej časti rozoberieme úseky rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice a R1 Banská Bystrica, severný obchvat.

Ing. Zuzana Gimerská

Zuzana Gimerská je vedúcou technického odboru v spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.