Rýchlostná cesta R2 Ruskovce – Pravotice

Navrhovaný úsek Ruskovce – Pravotice je súčasťou rýchlostnej cesty a medzinárodného európskeho ťahu E 572 v smere západ – východ, ktorý spája centrá dvoch susediacich samosprávnych krajov a z medzinárodného hľadiska zabezpečuje spojenie s Českou republikou. Úsek bude zároveň plniť úlohu obchvatu mesta Bánovce nad Bebravou.

Celá medzinárodná doprava vedie v súčasnosti po ceste I. triedy I/9, ktorá svojimi technickými parametrami v niektorých úsekoch nevyhovuje dopravnému zaťaženiu. Navyše, prechádza intravilánmi mesta Bánovce nad Bebravou a priľahlých obcí, v ktorých znehodnocuje životné prostredie hlukom a exhalátmi, ohrozuje bezpečnosť obyvateľov a významne obmedzuje ostatných účastníkov dopravy. Výstavba rýchlostnej cesty R2 v úseku Ruskovce – Pravotice odľahčí mesto a priľahlé obce o tranzitnú dopravu, čím sa skvalitnia podmienky pre obyvateľov príslušných aglomerácií, zvýši sa plynulosť, rýchlosť a hlavne bezpečnosť cestnej premávky v regióne.

Začiatok úseku Ruskovce – Pravotice v smere od Trenčína sa plynulo napája na existujúcu cestu I/9 pomocou dočasného napojenia. Úsek ďalej prechádza do križovatky Bánovce (západ), ktorá je napojená pomocou malej okružnej križovatky na cesty I/9 a II/50 a zabezpečuje napojenie mesta Bánovce nad Bebravou. Trasa R2 sa od križovatky odkláňa južne od obcí Horné a Dolné Ozorovce, prekonáva železničnú trať, potok Svinica a pokračuje v klesaní do údolia rieky Bebrava. Prekonáva ďalšie dve cesty II. triedy, potok Inovec, rieku Bebravu a opäť železničnú trať. Následne pokračuje severovýchodným smerom súbežne s cestou I/9 a končí sa 50 m pred Pravotickým potokom, kde sa dočasným napojením pripája na cestu I/9.

Objekt 214-00 Most nad R2 na preložke cesty III/050052 v km 10,459 R2 – pohľad z konca úseku

Vedenie trasy

Smerové vedenie

Smerové vedenie trasy rýchlostnej cesty je zložené z plynulo vystriedaných pravostranných a ľavostranných oblúkov s minimálnym polomerom 1 250 m a maximálnym polomerom 3 500 m. Smerové oblúky sú navrhnuté s prechodnicami s minimálnou dĺžkou 180 m a maximálnou dĺžkou 300 m. Celková dĺžka rýchlostnej cesty je 9 565 m.

Výškové pomery

Výškové vedenie zohľadňuje konfiguráciu terénu a umelé prekážky (cesty I., II., III. triedy, poľné cesty, trať ŽSR), vodné toky a inžinierskogeo­logické pomery. Výškové vedenie ovplyvnila aj snaha o vyrovnanie bilancie zemných prác.
Minimálny pozdĺžny sklon nivelety rýchlostnej cesty je 0,21 %, maximálny pozdĺžny sklon nivelety je 3,40 %. Maximálny dostredný sklon vozovky je 4,50 %.

Šírkové usporiadanie

Na začiatku úseku v mieste križovatky Bánovce (západ) v staničení km 1,200 – 1,700 (po začiatok mosta 202-00) je zrealizovaný celý profil rýchlostnej cesty v kategórii R 24,5/120 v takomto šírkovom usporiadaní:

• šírka stredného deliaceho pásu: 3,00 m
• šírka jazdného pruhu: 4 × 3,50 m = 14,00 m
• šírka vnútorného vodiaceho prúžku: 2 × 0,50 m = 1,00 m
• šírka vonkajšieho vodiaceho prúžku: 2 × 0,25 m = 0,50 m
• šírka spevnenej krajnice: 2 × 2,50 m = 5,00 m
• šírka nespevnenej krajnice (započítava sa do voľnej šírky cestnej komunikácie): 2 × 0,50 m = 1,00 m
• Šírka cesty spolu: 24,50 m

V úseku od km 1,700 (od konca mosta 202-00) po koniec úseku (km 10,764 88) bude zrealizovaný polovičný profil rýchlostnej cesty v takomto šírkovom usporiadaní:

• šírka polovice stredného deliaceho pásu (započítava sa do voľnej šírky cestnej komunikácie): 0,50 m
• šírka vnútorného vodiaceho prúžku: 0,50 m
• šírka jazdného pruhu: 2 × 3,50 m = 7,00 m
• šírka vonkajšieho vodiaceho prúžku: 0,25 m
• šírka spevnenej krajnice: 2,50 m
• šírka nespevnenej krajnice (započítava sa do voľnej šírky cestnej komunikácie): 0,50 m
• Šírka cesty spolu: 11,25 m

Objekt 211-00 Most na R2 nad traťou ŽSR, melioračným kanálom a cestou II/516 v km 7,645 R2 – pohľad spod opory č. 8

Zemné teleso

Sklony svahov výkopov a násypov vychádzajú z geotechnických stabilitných výpočtov, násypy rýchlostnej cesty sa budú budovať z výkopových zemín vhodnou technológiou v sklonoch 1 : 2. Málo únosné podložie násypov tvorené jemnozrnnými materiálmi sa upravovalo na požadovanú únosnosť podľa navrhnutých sanačných opatrení, a to hydraulickým spojivom, štrkovými konsolidačnými pilótami DN 0,60 m s dĺžkou 5,0 m, konsolidačnými priečnymi rebrami s hĺbkou 2,0 m a šírkou 1,0 m umiestnenými v rôznej osovej vzdialenosti, resp. použitím roznášacieho vankúša zo štrkodrviny s frakciou 0 – 30 mm v hrúbke 0,9 m v zamokrených územiach. Následne na tieto sanačné opatrenia položila separačná geotextília a prvá vrstva násypu zo štrkodrviny s frakciou 0 – 63 mm.

Zemné teleso sa budovalo z výkopových materiálov klasifikovaných ako vhodné a podmienečne vhodné zeminy na prosté násypy, ktoré sa chemicky upravovali pomocou hydraulických spojív tak, aby dosiahli požadované fyzikálne vlastnosti. S ohľadom na namŕzavé až nebezpečne namŕzavé zeminy z trasy rýchlostnej cesty sa musela posledná vrstva násypu pod vozovkou budovať zo štrkodrviny v hrúbke 0,5 m. Na svahy kužeľov mostov, ktoré boli vybudované v sklone strmšom ako 1 : 2, sa položil protierózny geokompozit, resp. protierózne geobunky, ktoré sa následne zahumusovali a opatrili hydroosevom. Sklony zárezov sa vybudovali v sklone 1 : 2. Vzhľadom na geotechnické podmienky sa svahy v hlbších zárezoch rozčlenili lavičkou, v niektorých úsekoch sú sklony svahov nad lavičkou navrhnuté v pomere 1 : 3. Na ochranu ílovitých svahov zárezov sa zrealizovali ochranné prísypy zo štrkodrviny. V prípadoch výskytu podzemnej vody v zárezoch zabezpečuje jej odvedenie pozdĺžna hĺbková drenáž, ktorá je v niektorých úsekoch kombinovaná so svahovými drenážnymi rebrami. Na zabezpečenie protieróznej ochrany svahov je navrhnutý protierózny geokompozit uložený pod zahumusovaním.

Na zabezpečenie svahových pohybov v záreze v km 3,300 a v km 4,600 sa vybudovali kotvené pilótové steny. V km 3,300 sa realizovala pilótová stena s dĺžkou 50 m z vŕtaných pilót DN 0,90 m s dĺžkou 18,0 m vo vzdialenostiach 1,5 m a so zemnými kotvami s celkovou dĺžkou 27,0 m a dĺžkou koreňa 9,0 m. V km 4,600 sa vybudovala pilótová stena s dĺžkou 137,5 m z vŕtaných pilót DN 0,90 s dĺžkou 15,0 m vo vzdialenostiach 1,5 m a so zemnými kotvami s celkovou dĺžkou 25,0 m a dĺžkou koreňa 9,0 m.

Objekt 211-00 Most na R2 nad traťou ŽSR, melioračným kanálom a cestou II/516 v km 7,645 R2 – pohľad zo svahu opory č. 1

Konštrukcia vozovky

Na základe dopravného zaťaženia a inžinierskogeologických pomerov trasy sa realizovala polotuhá vozovka s obrusnou vrstvou z asfaltového koberca mastixového, ložnou vrstvou z modifikovaného asfaltu a spojovacím postrekom z modifikovanej emulzie medzi asfaltovými vrstvami z modifikovaných asfaltov.

Stavebné objekty

Z množstva 101 stavebných objektov a prevádzkových súborov, ktoré sú súčasťou stavby, treba spomenúť okrem objektu 101-00 Hlavná trasa najmä mosty, sanačné opatrenia a protihlukové steny.

Mostné objekty

Na stavbe R2 Ruskovce – Pravotice sa nachádza 13 mostných objektov a jedno provizórne premostenie rieky Bebrava. Návrh jednotlivých mostov zohľadňoval význam a nároky premosťovaných prekážok (železničná trať, cesty II. a III. triedy, vodné toky) a zachovanie potrebných migračných koridorov. Predpokladaná technológia a postup výstavby sa zvolili s cieľom optimálneho budovania danej konštrukcie s malými zásahmi do okolia stavby. Sedem mostných objektov sa realizuje ako predpätá prefabrikovaná konštrukcia so spriahajúcou monolitickou doskou. Štyri mostné objekty sa budujú ako presypané monolitické, resp. prefabrikované rámové konštrukcie, plošne založené. Dva mosty sú monolitické prepäté konštrukcie – jeden z nich predstavuje dvojtrámovú konštrukciu, druhý sa realizuje ako semiintegrovaný jednotrámový most s hornou mostovkou.

Protihlukové steny

Na trase sú dve protihlukové steny, ktoré sú rozdelené na čiastkové úseky. Boli navrhnuté ako jednostranne pohltivé z drevocementových panelov s maximálnou výškou 3,0 m, založené sú na vŕtaných pilótach DN 650 mm s dĺžkou 3,0 m. Celková dĺžka zrealizovaných protihlukových stien je 1 718 m.

Odvodnenie

Na zachytenie a odvedenie podzemných a zrážkových vôd sú použité povrchové a podpovrchové zariadenia. Odvodnenie rýchlostnej cesty sa rieši jej pozdĺžnym a priečnym sklonom a zahŕňa odvedenie zrážkových vôd z vozovky, cestných svahov a priľahlých pozemkov. V potrebných úsekoch je rýchlostná cesta vybavená kanalizáciou (objekt 501-00) umiestnenou v strednom deliacom páse. Do kanalizácie sú zaústené uličné vpusty umiestnené v monolitickom betónovom odvodňovacom žľabe. Odvodňovací žľab je umiestnený v nespevnenej krajnici a pri dostrednom sklone vozovky v strednom deliacom páse. Do uličných vpustov bude priebežne ústiť aj pozdĺžna drenáž odvodňujúca pláň vozovky. V priestore prejazdu stredného deliaceho pásu a zjazdov k retenčným nádržiam sú zrealizované štrbinové žľaby.

Kanalizácia rýchlostnej cesty je riešená tak, že sústredená dažďová voda sa odvádza do retenčných nádrží, odkiaľ sa riadeným odtokom vypúšťa do recipientov. Zabráni sa tak vytváraniu miest sústredeného vyústenia dažďových vôd do pomerne malých recipientov, čo môže spôsobiť ich vybreženie. Zrážková voda zo svahov zemného telesa rýchlostnej cesty sa bude odvádzať pozdĺžnymi priekopami do priľahlých recipientov. V miestach zárezov je vybudovaná nadzárezová priekopa, zároveň sú tam zrealizované aj nadzárezové hĺbkové drenáže na odvodnenie zárezového svahu. V miestach s vysokou hladinou podzemnej vody sa realizovali hĺbkové drenáže.

Objekt 209-00 Most nad R2 na preložke cesty III/050041 v km 6,351 R2 – pohľad z objektu 210-00 Most na R2 nad riekou Bebrava v km 6,808 R2

Zmeny počas výstavby

Na objekte 101-00 sa počas prác vyskytli tri zosuvy, z ktorých dva boli stabilizované pilótovými stenami, jeden zosuv sa stabilizoval hĺbkovými priečnymi rebrami.
V druhej polovici roka 2015 boli zhotoviteľovi doručené dva pokyny stavebného dozoru a objednávateľa na:

• realizáciu prác na napojenie zariadení na kontrolu elektronických diaľničných známok,
• vyprojektovanie a realizáciu prác a dočasného napojenia rýchlostnej cesty R2 na cestu I/50(I/9) na ZÚ.

Tieto práce navyše mali vplyv na zmenu stavebného povolenia a zmenu lehoty výstavby.

Objekt 252-00 Protihluková stena v km 4,400 – 4,960 R2 vľavo – pohľad zo svahu v km 5,0 R2

Záver

Rýchlostná cesta R2 je súčasťou siete diaľnic a rýchlostných ciest SR. Cieľom výstavby tohto jej úseku bolo odľahčiť existujúcu cestu I/9 prechádzajúcu intravilánom mesta Bánovce nad Bebravou od tranzitnej dopravy s výrazným podielom nákladných vozidiel, a tým zlepšiť kvalitu života ľudí v tomto meste a priľahlých obciach a výrazne zvýšiť bezpečnosť jazdy tranzitnej dopravy.

TEXT a FOTO:
Inžinierske stavby, a. s., člen skupiny COLAS

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby