Rýchlostná cesta R2 Zvolen východ – Pstruša

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša bol slávnostne odovzdaný motoristom do užívania 16. mája 2017. Nachádza sa medzi Zvolenom a Lučencom a predstavuje priame napojenie na už vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň. Investorom stavby bola Národná diaľničná spoločnosť a dodávateľom Združenie R2 Zvolen východ – Pstruša v zastúpení spoločností CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A., a CHEMKOSTAV IS. Projektovú dokumentáciu na vykonanie prác vypracovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT. Výstavba sa riadila zmluvnými podmienkami červenej knihy FIDIC.

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša je súčasťou rýchlostného ťahu v smere Trenčín – Prievidza – Zvolen – Lučenec – Košice. Jeho výstavba je v súlade so strategickými cieľmi rozvoja diaľničnej a cestnej infraštruktúry SR a vytvára predpoklady na nadväzujúcu výstavbu rýchlostnej cesty R2 v smere do Lučenca. Do sprejazdnenia úseku viedla celá tranzitná doprava v predmetnom území po ceste I/16, ktorá prechádza intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš – časť Pstruša, čo malo negatívny vplyv na dopravnú nehodovosť a životné prostredie v ich okolí.

Novobudovaná rýchlostná cesta prevzala podstatnú časť tranzitnej dopravy, čím sa výrazne odľahčila cesta I/16 na účely zdrojovej a cieľovej dopravy. V rámci dopravného zaťaženia na tomto úseku rýchlostnej cesty sa pri uvedení do prevádzky predpokladá v profile intenzita dopravy na úrovni 13 514 voz/24 h a v roku 2030 na úrovni 18 834 voz/24 h. Dobudovaním rýchlostnej cesty sa zvýšila bezpečnosť cestnej premávky v tomto úseku a znížil sa negatívny vplyv dopravy na životné prostredie, ako aj na život obyvateľov priľahlých obcí, čo boli hlavné ciele výstavby.

Úsek má dĺžku 7,850 km. Medzi rozhodujúce časti stavby patrí okrem samotnej rýchlostnej cesty jedna mimoúrovňová križovatka vrátane privádzača zabezpečujúceho prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/16, a 7 mostov. Súčasťou stavby je aj 8 objektov úprav a preložiek ciest nižších tried, 3 objekty protihlukových stien s dĺžkou 3,5 km a 4 zárubné múry. Rýchlostná cesta je vybavená cestnou kanalizáciou s odlučovačmi ropných látok a informačným systémom.

Rýchlostná cesta R2 a súvisiace križovatky – technické riešenie

Navrhovaná stavba vedie prevažne po južných pahorkovitých svahoch Zvolenskej kotliny a na konci úseku údolím rieky Slatina. Prechádza katastrami obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš, v prevažnej miere cez intenzívne poľnohospodársky využívané pozemky. Jej začiatok rešpektuje polohu plánovaného obchvatu mesta Zvolen (stavby R2 Zvolen západ – Zvolen východ) v mimoúrovňovej križovatke Zvolenská Slatina. V záreze prekonáva sedlo pahorkatiny nad cestou II/591, ktorú spolu so Slatinským potokom prekrižuje mostom.

Zľava obchádza obec Zvolenská Slatina vo vzdialenosti 400 až 550 m od najbližšej zástavby. Ďalej pokračuje striedavo v menších zárezoch a násypoch, pričom križuje miestne potoky Rybný, bezmenný a Vígľašský. V km 2,936 križuje podjazdom cestu preložky III/050 90.

Obr. 1  Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša

Pravostranným oblúkom obchádza zo severu obec Vígľaš vo vzdialenosti 350 až 550 m od najbližšej zástavby. Po prekonaní dvoch zárezových úsekov križuje rýchlostná cesta miestnu komunikáciu v km 5,629. V priamom koncovom úseku obchádza CHA Hrončiačka, križuje potok Hradná, žel. vlečku, žel. trať Zvolen – Fiľakovo, rieku Slatina a v mimoúrovňovej križovatke Pstruša sa napája na vybudovaný úsek RC R2 Pstruša – Kriváň.

Úsek R2 Zvolen východ – Pstruša je vybudovaný v návrhovej kategórii R 24,5/120 s asfaltobetónovou vozovkou a spevneným, cementobetónovým stredným deliacim pásom, v ktorom sú navrhnuté obojstranné betónové zvodidlá. Celá trasa vedie striedavo v zárezoch a na násypoch s rôznymi výškami. V dôsledku vývoja predchádzajúcich stupňov projektovej prípravy a snahy o minimalizáciu trvalých záberov sú násypy budované prevažne technológiou vystužených zemných konštrukcií systémom Green Terramesh so sklonom líca 1 : 1.

Z pohľadu geologickej skladby je horninové prostredie značne heterogénne. Kvartérny pokryv je zväčša zastúpený deluviálnymi sedimentmi, prezentovanými vrstvami ílov a siltov s rôznymi mocnosťami, miestami s organickou prímesou. Pod deluviálnym komplexom sú zväčša vrstvy neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov, prípadne fluviálno-terasové sedimenty prekrývajúce neogénne podložie.

Obr. 2  Pohľad na začiatok úseku spolu s privádzačom a križovatkou Zvolenská Slatina

Predkvartérne podložie pod deluviálnym komplexom tvorí zväčša molasová formácia neogénnych ílov, siltov, pieskov až drobných štrkov. Tam, kde sa zistila hladina podzemnej vody, mala hladina napätý, resp. mierne napätý charakter.

Geologická skladba si spolu s polohou hladín podzemnej vody vyžiadala návrh sanačných opatrení smerujúcich k zvýšeniu únosnosti a k urýchleniu konsolidácie podložia.
Na zvýšenie únosnosti podložia sa zrealizovali úpravy podložia hydraulickým spojivom, geodoskou, lomovým kameňom a výmenou zeminy.

Na urýchlenie konsolidácie sa zrealizovala hĺbková sanácia pomocou odvodňovacích rebier a štrkových vibrostĺpov.
Na zvýšenie stability zárezových svahov sa na vybraných úsekoch vybudovali svahové rebrá.
Ochrana päty násypového telesa v inundačnom území Slatiny a potoka Hradná proti eróznej činnosti a poškodeniu svahu telesa rýchlostnej cesty pri vybrežení toku sa zrealizovala spevnením päty vystuženého svahu kamenivom  bez zahumusovania na výšku 0,8 m nad úroveň hladiny Q100.

Obr. 3  Pohľad na koniec úseku s križovatkou Pstruša

Napojenie na existujúci komunikačný systém zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky:
Mimoúrovňová križovatka Zvolenská Slatina na začiatku úseku je navrhnutá ako rúrkovitá križovatka. Zabezpečuje prepojenie všetkých dopravných smerov medzi rýchlostnou cestou R2 a cestou I/16 prostredníctvom privádzača rýchlostnej cesty a okružnej križovatky umiestnenej na ceste I/16 v extraviláne medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou.

Mimoúrovňová križovatka Pstruša na konci úseku je vybudovaná ako úplná osmičkovitá križovatka, z väčšej časti bola zrealizovaná už v rámci stavby R2 Pstruša – Kriváň. Križovatka zabezpečuje úplné prepojenie rýchlostnej cesty R2 s cestou I/16.

Mostné objekty

V predmetnej stavbe sa nachádza 6 mostných objektov na rýchlostnej ceste, 1 mostný objekt vedie ponad rýchlostnú cestu zo Zvolenskej slatiny do Očovej. Všetky mostné objekty sú založené na veľkopriemerových pilótach s priemerom 1 200 mm, výnimkou je presypaný tenkostenný oceľový rám nad Rybným potokom (obr. 4), ktorý je založený plošne.

Obr. 4  Most na R2 nad Rybným potokom v km 2,342

Opory mostov sú väčšinou riešené ako úložné prahy založené na veľkopriemerových pilótach. Drieky pilierov majú kruhový alebo obdĺžnikový tvar. Pri križovaní rieky Slatina sú vyložené kamenným obkladom. Nosné konštrukcie dvoch mostných objektov sú z predpätých tyčových prefabrikátov spriahnutých so železobetónovou doskou (obr. 5).
Jeden z mostov je dodatočne predpätý, 3-poľový trámový (obr. 6).

Obr. 5  Most na R2 nad Vígľašským potokom v km 4,363

Obr. 6  Most na R2 nad cestou II/591 v km 1,185

Ďalší mostný objekt ponad rýchlostnú cestu je navrhnutý ako 2-poľový monolitický trám z dodatočne predpätého betónu s nábehom nad stredným pilierom (obr. 7). Pilier je do nosnej konštrukcie votknutý.
Mostný objekt nad potokom Hradná a železničnou vlečkou má dĺžku 202 m a predstavuje dodatočne predpätú monolitickú dosku s premennou hrúbkou a obojstrannými konzolami (obr. 8).

Obr. 7  Most na ceste III/05090 nad R2 v km 2,936

Obr. 8  Most na R2 nad potokom Hradná a žel. vlečkou v km 6,978 – 7,182

Najdlhším mostným objektom stavby je 10-poľový most na rýchlostnej ceste ponad rieku Slatina a železničnú trať ŽSR, ktorý má dĺžku takmer 450 m (obr. 9). Medziľahlé piliere sú tvorené železobetónovou stenou votknutou do základového bloku piliera, založené sú na veľkopriemerových pilótach. Nosnú konštrukciu mosta tvorí spojitý monolitický predpätý komôrkový nosník s konštantnou výškou 3 m. Jednotlivé polia ľavého mosta majú rozpätia 28, 40, 6 × 52, 40 a 28 m, pravého mosta 28, 3 × 40,  5 × 52 a 40 m.

Obr. 9  Most na R2 nad Slatinou a žel. traťou v km 7,375 – 7,829

Záver

Cieľom výstavby prezentovaného úseku rýchlostnej cesty R2 bolo odľahčiť existujúcu cestu I/16 prechádzajúcu intravilánmi obcí Zvolenská Slatina a Vígľaš od tranzitnej dopravy s výrazným podielom ťažkých nákladných vozidiel, zvýšiť jej bezpečnosť a zlepšiť kvalitu života ľudí v týchto obciach. Napriek tomu, že ide o relatívne krátky úsek s dĺžkou necelých 8 km, zabezpečí obyvateľom Zvolenskej Slatiny a Vígľaša kvalitnejšie životné prostredie a tranzitným vozidlám odhadovanú úsporu času 3 minúty.

Zatraktívneniu tohto úseku by výrazne prispelo dobudovanie predchádzajúcej časti rýchlostnej cesty R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ, čím by sa dosiahlo prepojenie s rýchlostnou cestou R1. Z opačnej strany by v prípade dobudovania úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa – Tomášovce, ktorý je dnes v procese prípravy a ktorý sa priamo napája na už vybudovaný úsek R2 Pstruša – Kriváň, vznikol súvislý úsek rýchlostnej cesty s dĺžkou približne 50 km, ktorý by spolu s už vybudovanými obchvatmi obcí Ožďany a Tornaľa výraznejšie zvýšil atraktivitu južného prepojenia Zvolena a Košíc.

Expressway R2 Zvolen východ – Pstruša

The section of the expressway R2 Zvolen východ – Pstruša was officially handed over to the motorists on 16.05.2017. This section is located between Zvolen a Lučenec and represents a direct connection to the already constructed section of the expressway R2 Pstruša – Kriváň.

The investor of the construction was represented by the Národná diaľničná spoločnosť (National Motorway Company) and the contractor of R2 Zvolen východ – Pstruša represented by CORSÁN-CORVIAM CONSTRUCCIÓN, S.A. and CHEMKOSTAV IS. DOPRAVOPROJEKT, a.s. prepared the Design Documentation for the implementation of works. The construction was governed by the terms of the FIDIC Red Book.

TEXT: Ing. Peter Bednárik, Ing. Ján Kročka
FOTO: DOPRAVOPROJEKT, a. s.
Peter Bednárik je hlavný inžinier projektu, Ján Kročka je zodpovedný projektant za mostné objekty. Obaja pôsobia v spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby / Inženýrské stavby 3/2017.